Zmena v definícii závislých osôb: spočítavanie podielov blízkych osôb

V definícii závislých osôb dochádza len k jednej zmene. Týka sa ekonomického prepojenia.

Pre úplnosť si ho zopakujeme. Ekonomickým prepojením sa rozumie priamy, nepriamy alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na základnom imaní alebo hlasovacích právach, prípadne podiel vo výške najmenej 25 % na zisku. Po novom sa na účely počítania priameho, nepriameho alebo nepriameho odvodeného podielu podiely blízkych osôb spočítavajú. A teda ak ich súčet je najmenej 25 %, príslušné osoby alebo subjekty sa považujú za ekonomicky prepojené.

Napríklad manžel mal 20 % podiel na základnom imaní spoločnosti A. Aj jeho manželka mala 20 % podiel na základnom imaní tej istej spoločnosti A. Do konca roka 2022 nebol ani jeden z nich s touto spoločnosťou ekonomicky prepojený. Od roku 2023 sa ich podiely spočítavajú a teda majú spolu 40 % podiel na základnom imaní spoločnosti A a tak každý z nich je s ňou prepojený.

Závislá činnosť od roku 2023 už nie je kontrolovanou transakciou

K malej zmene dochádza aj v prípade definície kontrolovanej transakcie.

Znovu si ju pre úplnosť zopakujeme. Kontrolovanou transakciou je právny vzťah alebo iný obdobný vzťah medzi dvomi alebo viacerými závislými osobami, pričom aspoň jedna z osôb je fyzická osoba s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela a umeleckého výkonu alebo právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem z činnosti alebo z nakladania s majetkom. V doterajšej definícii prepojených osôb bola zakotvená aj jedna výnimka. Podľa nej kontrolovanou transakciou nebol prenájom, ak prenajímateľom bola fyzická osoba, prenajímaná nehnuteľnosť nebola zaradená do obchodného majetku a nájomcom bola fyzická osoba, ktorá túto nehnuteľnosť využívala na osobné účely.

Od roku 2023 pribudla z kontrolovanej transakcie aj ďalšia výnimka. Kontrolovanou transakciou nie jeani právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, z ktorého plynú príjmy zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov. Doteraz sa tak transferové oceňovanie vzťahovalo napríklad aj na odmenu vyplácanú medzi s. r. o. a konateľom. Tiež aj na to, ak sa spoločník s. r. o. vo svojej spoločnosti zamestnal na pracovný pomer alebo dohodu. Od roku 2023 sa tak už na vzťahy, z ktorých plynú príjmy zo závislej činnosti, transferové oceňovanie nevzťahuje.

Základ dane sa bude upravovať len o transakcie nad 10 000 eur

Do konca roka 2022 platilo, že ak sa ceny alebo podmienky v kontrolovaných transakciách medzi spriaznenými osobami líšili od „obvyklých trhových cien“ a tento rozdiel u spriaznenej osoby mal za následok zníženie základu dane z príjmov alebo zvýšenie daňovej straty, musela táto spriaznená osoba o tento rozdiel zvýšiť základ dane z príjmov alebo znížiť daňovú stratu. To znamená, že ak ste napríklad niečo prepojenej osobe predali „pod cenu“, tak ste museli v daňovom priznaní o príslušný rozdiel svoj základ dane z príjmov zvýšiť. Bolo pritom jedno, či išlo o transakciu, ktorej hodnota bola 1 euro alebo 1 milión eur.

Od roku 2023 v tejto súvislosti došlo k veľkej zmene. Má za cieľ zníženie administratívnej záťaže malých podnikateľov pri transakciách s nízkou hodnotou. Základ dane z príjmov alebo daňovú stratu bude potrebné upravovať len vtedy, ak pôjde o významnú kontrolovanú transakciu (alebo skupinu kontrolovaných transakcií). Zákon o dani z príjmov významnú kontrolovanú transakciu (alebo skupinu kontrolovaných transakcií) už vyslovene definuje. Je ňou právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, na základe ktorého v príslušnom roku jedna alebo viac spriaznených osôb dosiahne zdaniteľný príjem alebo daňový výdavok v hodnote prevyšujúcej 10 000 eur. Okrem toho sem patrí aj úver alebo pôžička s istinou nad 50 000 eur.

Ak teda dôjde k transakcii (alebo skupine transakcií) medzi spriaznenými osobami, z ktorých ani jednej v príslušnom roku z tejto transakcie neplynie zdaniteľný príjem alebo daňový výdavok v hodnote prevyšujúcej 10 000 eur, tak tieto spriaznené osoby nebudú musieť kvôli nej upravovať základ dane z príjmov alebo daňovú stratu. Transferové oceňovanie bude pre ne jednoduchšie.

Pri úprave základu dane sa má použiť aj smernica OECD

Do zákona o dani z príjmov sa v záujme právnej istoty zavádza nové ustanovenie. Podľa neho sa pri zisťovaní rozdielu, o ktorý sa má upraviť základ dane z príjmov alebo daňová strata, má použiť aj metodika OECD. Konkrétne ide o smernicu OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní. Vďaka tejto zmene naďalej tento dokument nebude právne záväzným aktom. Stane sa len akousi „oficiálnou“ pomôckou, podľa ktorej sa v transferovom oceňovaní pri zisťovaní rozdielu medzi transferovými cenami a obvyklými cenami tiež postupuje, a to tak zo strany daňovníkov, ako aj zo strany daňových úradov.

Vyrubenie dane z príjmov pri daňovej kontrole bude vychádzať z mediánu

Podobne sa tiež v záujme právnej istoty do zákona o dani z príjmov zavádza postup, podľa ktorého daňový úrad pri daňovej kontrole vyrubuje daň z príjmov. Použije sa vtedy, ak sa pri zisťovaní rozdielu, o ktorý mal daňovník upraviť základ dane z príjmov alebo daňovú stratu, vychádza z viacerých porovnateľných nezávislých hodnôt. Môže ísť napríklad o ceny alebo obchodné marže. Ak daňovník správne nevyčíslil rozdiel, o ktorý mal upraviť základ dane z príjmov alebo daňovú stratu, tak pri daňovej kontrole sa tento rozdiel určí podľa strednej hodnoty (mediánu) zistených nezávislých porovnateľných hodnôt.

Daňovník však naďalej môže preukázať to a presvedčiť daňový úrad o tom, že vzhľadom na okolnosti je vhodnejšia úprava základu dane z príjmov alebo daňovej straty na inú hodnotu v rámci rozpätia nezávislých hodnôt.

Zmeny v transferovej dokumentácií od roku 2023

Aj po novele zákona o dani z príjmov platí, že o kontrolovaných transakciách je daňovník povinný viesť transferovú dokumentáciu. Jej obsah a rozsah určuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Vzhľadom na zmeny, ktoré sa uskutočnili v zákone o dani z príjmov, sa dá predpokladať, že dôjde k zmenám aj v usmernení o transferovej dokumentácii. K dátumu publikovania tohto článku však v tomto smere zatiaľ žiadne zmeny nenastali.

Aktualizácia: O zmenách v usmernení o transferovej dokumentácii si môžete prečítať v tomto článku.

Predsa len sa ohľadom transferovej dokumentácie od roku 2023 niečo zmenilo. Je to jazyk, v ktorom sa na výzvu daňového úradu predkladá. Doteraz mohol daňovník transferovú dokumentáciu predložiť v cudzom jazyku len po predchádzajúcom schválení zo strany daňového úradu. Od roku 2023 platí to, že daňovník môže transferovú dokumentáciu už hneď predložiť v cudzom jazyku. Ak však bude daňový úrad požadovať jej predloženie aj slovenskom jazyku, môže na to daňovníka vyzvať. Ten má na to potom lehotu 15 dní odo dňa doručenia výzvy.

The post Zmeny pre transferové oceňovanie od roku 2023 appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Vypracovanie transferovej dokumentácie k pôžičkám

Transferová dokumentácia k pôžičkám je povinnosťou mnohých podnikateľov. Ak medzi sebou závislé osoby uskutočnia transakciu, ktorej predmetom je pôžička alebo úver, nemusí sa na ňu vždy vzťahovať transferové oceňovanie. Nemusí ísť hneď o kontrolovanú transakciu a nemusí sa na ňu hneď vzťahovať aj povinnosť vypracovať transferovú dokumentáciu. Povinnosť vypracovať transferovú dokumentáciu k pôžičkám medzi závislými osobami vo všeobecnosti vzniká vtedy, ak ide o kontrolovanú transakciu, ktorá má vplyv na základ dane z príjmov daňovníka. Transferová dokumentácia k pôžičkám medzi závislými osobami sa teda musí alebo nemusí vypracovať v závislosti od toho, aké postavenie má veriteľ a dlžník z hľadiska dosahovaných príjmov a či bol alebo nebol na pôžičku dohodnutý nejaký úrok.

Ak bol medzi závislými osobami v kontrolovanej transakcii na pôžičku dohodnutý nejaký úrok, tak sa táto pôžička vždy musí zahrnúť do transferovej dokumentácie. V prípade, že ide o bezúročnú pôžičku, tak je potrebné skúmať postavenie zúčastnených strán, či je takáto transakcia kontrolovanou transakciou a či u konkrétneho daňovníka má vplyv na základ dane z príjmov. Vplyv na základ dane z príjmov v prípade bezúročnej pôžičky je vždy nepriamy – v dôsledku uplatnenia nulových úrokov môže byť potrebné u poskytovateľa pôžičky základ dane z príjmov zvýšiť tak, aby zodpovedal trhovým úrokom. Ak je teda bezúročná pôžička vzhľadom na postavenie veriteľa a dlžníka považovaná za kontrolovanú transakciu a zároveň má nepriamy vplyv na základ dane z príjmov daňovníka, tak je potrebné pre ňu vypracovať transferovú dokumentáciu.

„Transferová dokumentácia k pôžičkám sa niekedy musí a niekedy nemusí vypracovať.“

Úročená a bezúročná pôžička medzi spriaznenými s. r. o.

V praxi sa často poskytujú pôžičky medzi spriaznenými spoločnosťami, ktoré majú napríklad rovnakého majiteľa alebo štatutára. Bez ohľadu na to, či je pôžička medzi prepojenými spoločnosťami úročená alebo neúročená, je potrebné ju vždy zahrnúť do transferovej dokumentácie. Niekedy u jednej a niekedy u oboch spoločností.

Úročená pôžička sa objaví v transferovej dokumentácii aj veriteľa a aj dlžníka. Bezúročná pôžička sa zahrnie len do transferovej dokumentácie spoločnosti, ktorá ju poskytovala. Má vplyv na jej základ dane z príjmov, pretože o výšku obvyklého úroku je povinná ho zvýšiť. Naopak, do transferovej dokumentácie spoločnosti, ktorá bezúročnú pôžičku prijala, sa táto transakcia nezahrnie. Dôvodom je to, že aj keď ide o kontrolovanú transakciu, tak uplatnením nulových úrokov sa u nej neúčtovalo o žiadnom náklade. Zároveň táto transakcia nemá vplyv na jej základ dane z príjmov ani nepriamo cez primárnu úpravu základu dane z príjmov. Keďže u nej uplatnením nulových úrokov nedošlo k zníženiu základu dane z príjmov, tak ho nemusí ani upravovať a teda táto transakcia nemá žiaden vplyv na jej základ dane z príjmov. A pre takéto transakcie sa transferová dokumentácia nevypracúva.

„Úročenú pôžičky zahrnú do dokumentácie obe spoločnosti, bezúročnú len jedna.“

Úročená a bezúročná pôžička medzi spoločníkom a jeho s. r. o.

Ešte častejšie je možné sa v praxi stretnúť s pôžičkami medzi spoločníkmi s. r. o. a ich obchodnou spoločnosťou, či už smerom od spoločníka k spoločnosti alebo naopak. Spoločníci s. r. o. prostredníctvom pôžičiek do svojich firiem vkladajú peniaze namiesto vkladov do základného imania, ktoré treba zapisovať do obchodného registra. Naopak, keď dočasne potrebuje peniaze spoločník, vyberá si ich zo svojej s. r. o. častokrát práve cez pôžičku. V tejto súvislosti si vás však dovolíme upozorniť na § 121 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Podľa neho môže spoločník s. r. o. poskytnúť svojej s. r. o. úver len bezhotovostným spôsobom.

Ak má pôžička medzi spoločníkom a s. r. o. určený nejaký úrok, tak sa vždy zahrnie do transferovej dokumentácie obchodnej spoločnosti. Nezáleží pritom na tom, či pôžičku poskytuje spoločník spoločnosti alebo spoločnosť spoločníkovi. Oveľa častejšie sú však pôžičky medzi spoločníkmi a ich firmami bezúročné, teda s nulovou úrokovou sadzbou. Bezúročná pôžička medzi spoločníkom a jeho firmou pre transferové oceňovanie môže byť niekedy problémom a inokedy nie. Všetko závisí od toho, či pôžičku poskytuje spoločník svojej firme alebo firma svojmu spoločníkovi.

Bezúročná pôžička poskytnutá od spoločníka spoločnosti

Ak bezúročnú pôžičku poskytuje spoločník svojej firme, tak táto obchodná spoločnosť kvôli tomu nemusí zvyšovať základ dane z príjmov. Bezúročná pôžička a transferové oceňovanie v tomto prípade až taký problém nie je. Aj keď ide o kontrolovanú transakciu a úroková sadzba bola iná ako obvyklá, nespôsobilo to obchodnej spoločnosti zníženie základu dane z príjmov. Vplyvom nulovej úrokovej sadzby obchodná spoločnosť neúčtovala o žiadnych úrokových nákladoch a skôr si tým teda spôsobila zvýšenie základu dane z príjmov. Preto nemusí svoj základ dane z príjmov v daňovom priznaní upravovať. A keďže táto kontrolovaná transakcia nemá žiaden vplyv na základ dane z príjmov obchodnej spoločnosti, tak ju ani nezahŕňa do transferovej dokumentácie. U spoločníka by prípadný úrok bol príjmom z kapitálového majetku, na ktorý sa nevzťahuje transferové oceňovanie, takže ani on nemusí v súvislosti s poskytnutou bezúročnou pôžičkou nič robiť.

Bezúročná pôžička poskytnutá od spoločnosti spoločníkovi

Ak bezúročnú pôžičku poskytuje firma spoločníkovi, tak vtedy je všetko inak. Neuplatnený trhový úrok je pre spoločníka nepeňažným príjmom zo závislej činnosti, ktorý u neho bude podliehať dani z príjmov, sociálnemu poisteniu a zdravotnému poisteniu podobne ako mzda. Takéto poskytnutie bezúročnej pôžičky od firmy spoločníkovi, ktoré je pre spoločníka príjmom zo závislej činnosti, podľa usmernenia Ministerstva financií Slovenskej republiky nie je považované za kontrolovanú transakciu. A ak teda bezúročná pôžička poskytnutá firmou spoločníkovi nie je kontrolovanou transakciou, tak sa na ňu nevzťahuje transferové oceňovanie. Spoločnosť nie je potrebná vo vzťahu k takejto bezúročnej pôžičke vykonávať úpravu základu dane z príjmov a ani ju zahŕňať do transferovej dokumentácie.

„Pri bezúročných pôžičkách postup záleží od toho, kto ju komu poskytuje.“

Čo musí obsahovať transferová dokumentácia k pôžičkám

Vypracovanie transferovej dokumentácie k pôžičkám sa líši predovšetkým od toho, aký druh transferovej dokumentácie musíte viesť. Iný obsah má skrátená transferová dokumentácia, iný základná transferová dokumentácia a iný úplná transferová dokumentácia. Transferová dokumentácia k pôžičkám preto môže obsahovať rôzne informácie podľa toho, aký druh transferovej dokumentácie musí daňovník viesť. Transferové oceňovanie v praxi najčastejšie zahŕňa pôžičky medzi spoločníkmi a ich s. r. o. Pôžičky medzi slovenskými spoločníkmi a ich slovenskými spoločnosťami sú tuzemskými transakciami, preto sa pre ne vo väčšine prípadov vypracuje skrátená transferová dokumentácia k pôžičkám. Ako však už bolo vyššie uvedené a vysvetlené, k pôžičke medzi spoločníkom a jeho s. r. o. sa vypracuje transferová dokumentácie len vtedy, ak je úročená. Bezúročné pôžičky medzi spoločníkom a jeho s. r. o. sa do transferovej dokumentácie nezahŕňajú.

„Informácie zahrnuté v transferovej dokumentácii k pôžičkám závisia od jej druhu.“

The post Transferové oceňovanie a úročená a bezúročná pôžička appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Na koho sa vzťahuje transferové oceňovanie v roku 2022

Rovnako ako doteraz, tak aj v roku 2022 sa transferové oceňovanie vzťahuje na kontrolované transakcie závislých osôb. Jednoducho povedané, transferové oceňovanie sa bude v tomto roku týkať akokoľvek prepojených fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré v rámci svojho podnikania uskutočnia medzi sebou akýkoľvek nákup, predaj a podobne. Typických príkladov na transakcie, ktoré podliehajú transferovému oceňovaniu, je mnoho. Napríklad fakturácia medzi spoločnosťami, ktoré majú spoločného majiteľa. Ďalej môže ísť o fakturáciu medzi fyzickou osobou (nezáleží na tom, či koná ako podnikateľ alebo nepodnikateľ) a jej obchodnou spoločnosťou. Transferovému oceňovaniu budú podliehať aj obchody medzi firmou syna a firmou otca alebo firmami iných blízkych rodinných príslušníkov.

Ak chcete podrobne spoznať, či sa na váš konkrétny prípad vzťahuje transferové oceňovanie, tak musíte rozumieť dvom definíciám: kontrolovaná transakcia a závislé osoby (resp. spriaznené osoby alebo prepojené osoby). Čo sú to kontrolované transakcie, to sa môžete podrobne dočítať v článku Kontrolovaná transakcia a nekontrolovaná transakcia, kde nájdete aj niekoľko príkladov. Kto sa považuje za závislé osoby, to podrobne popisujeme a na príkladoch vysvetľujeme v článku Spriaznené osoby v roku 2021 s vysvetleniami a príkladmi.

Povinnosť používať trhové ceny a zvyšovať základ dane z príjmov

Každý, kto uskutočňuje kontrolovanú transakciu so závislou osobou, by mal v prvom rade dbať na to, aby sa ceny a podmienky v týchto transakciách nelíšili od tých, aké by medzi sebou v porovnateľnej situácii použili úplne nezávislé osoby. To znamená, že aj prepojené osoby by sa mali vo vzájomných transakciách správať tak, ako nezávislé osoby. V praxi by teda cena, za ktorú niekto niečo predáva (resp. kupuje) prepojenej osobe, mala byť rovnaká ako v prípade, keby to predával nezávislému odberateľovi (resp. kupoval od nezávislého dodávateľa).

Ak to tak nie je a došlo tým k zníženiu základu dane z príjmov alebo k zvýšeniu daňovej straty, tak je potrebné o príslušný rozdiel v daňovom priznaní pristúpiť k zvýšeniu základu dane z príjmov alebo k zníženiu daňovej straty. V konečnom dôsledku tak bude zdaňovaný taký výnos (resp. príjem), aký by bol dosiahnutý za použitia „trhovej ceny“. Ak teda niekto spriaznenej osobe predá niečo za 100 eur, ale iným odberateľom to predáva za 150 eur (alebo medzi inými nezávislými osobami sa to predáva za 150 eur), tak bude musieť v daňovom priznaní o 50 eur zvýšiť svoj základ dane z príjmov. To je rozdiel, o ktorý si nižšou cenou znížil tržby a teda aj základ dane z príjmov.

Kedy vzniká nárok na zníženie základu dane z príjmov

Vyššie uvedeným postupom zvýšenia základu dane z príjmov (príp. zníženia daňovej straty) môže dochádzať k dvojitému zdaneniu časti zisku. Na to, aby k dvojitému zdaneniu časti zisku vplyvom vzájomných transakcií závislých osôb a následného zvýšenia základu dane z príjmov jednej závislej osoby nedochádzalo, bola zavedená tzv. „korešpondujúca úprava základu dane z príjmov“. Korešpondujúca úprava základu dane z príjmov spočíva v tom, že ak vplyvom vzájomnej transakcie jedna závislá osoba o určitú sumu svoj základ dane z príjmov zvýši, tak druhá závislá osoba zúčastnená na tejto transakcii má právo si o rovnakú sumu základ dane z príjmov znížiť.

Všetko o dvojitom zdanení zisku a korešpondujúcej úprave základu dane z príjmov spolu s názornými ukážkami si môžete prečítať v článku Korešpondujúca úprava základu dane.

Transferové oceňovanie v daňovom priznaní

Je celkom zrejmé, že téma transferového oceňovania je bezprostredne spojená s daňou z príjmov. Daňový úrad sa o tom, že uskutočňujete kontrolované transakcie so závislými osobami, dozvie práve z vami podaného daňového priznania. V daňovom priznaní, hneď na jeho prvej strane, ste povinný krížikom označiť, že v príslušnom zdaňovacom období ste uskutočnili transakciu so závislou osobou. V prípade fyzických osôb typ B sa potom na mieste na osobitné záznamy tieto závislé osoby vymenúvajú s odôvodnením druhu vzájomného prepojenia. Daňové priznanie právnických osôb zase obsahuje samostatnú tabuľku I, v ktorej je potrebné uviesť sumu transakcií so závislými osobami a určiť, čo bolo ich predmetom (napríklad služby, hmotný majetok, zásoby).

Vypracovanie transferovej dokumentácie v roku 2022

V súvislosti s transakciami so závislými osobami väčšinou vzniká aj povinnosť vypracovania tzv. „transferovej dokumentácie“. Transferová dokumentácia v zásade popisuje transakcie, ktoré daňovník uskutočnil so závislými osobami. Pre ktoré transakcie je potrebné vypracovať transferovú dokumentáciu za rok 2022? V zásade platí, že transferovú dokumentáciu je potrebné vždy vypracovať pre všetky významné tuzemské kontrolované transakcie (teda pre transakcie medzi slovenskými daňovými subjektmi). V ostatných prípadoch závisí existencia alebo neexistencia povinnosti vypracovania transferovej dokumentácie od druhu daňovníka a od druhu transakcií.

Rozlišujú sa tri druhy transferových dokumentácií: skrátená transferová dokumentácia, základná transferová dokumentácia a úplná transferová dokumentácia. Jednotlivé druhy transferovej dokumentácie sa od seba – ako už vyplýva z ich názvu – odlišujú tým, aký je ich rozsah a pre aké druhy transakcií sú určené. Vypracovanie skrátenej transferovej dokumentácie stojí niekoľko desiatok eur a vypracovanie úplnej transferovej dokumentácie stojí niekoľko tisícok eur. V 99 % prípadoch postačuje pre tuzemské transakcie vypracovať skrátenú transferovú dokumentáciu.

Transferovú dokumentáciu si môže daňový úrad vyžiadať pri daňovej kontrole. Lehota na jej predloženie je len 15 dní. Preto je potrebné si túto povinnosť splniť v dostatočnom predstihu, pretože inak už na vypracovanie transferovej dokumentácie nemusí byť dostatok času.

Všetko dôležité o transferovej dokumentácii v roku 2022 si môžete prečítať v samostatnom článku Ako na transferovú dokumentáciu v roku 2022.

Pokuty udeľované daňovým úradom za transferové oceňovanie

Daňový úrad môže pri kontrole zameranej na transferové oceňovanie zistiť viacero nedostatkov. Prípadne nedostatky v transferovom oceňovaní zistí pri inak zameranej daňovej kontrole. Pokiaľ ide o tie, ktoré sa týkajú transferového oceňovania, tak v zásade ide o pokutu za nesprávne vyplnené daňové priznanie (napríklad neuvedenie toho, že daňovník uskutočnil transakciu so závislou osobou), pokutu súvisiacu s nesprávne vyčísleným základom dane z príjmov (daňovník nezvýšil základ dane z príjmov) a o pokutu za nevypracovanie transferovej dokumentácie.

Pokuta za nesprávne vyplnené daňové priznanie v súvislosti s transakciami so závislými osobami je od 30 eur do 3 000 eur. Pokuta za to, že daňovník nevykonal v súvislosti s transakciami so závislými osobami zvýšenie základu dane z príjmov, je vo výške 10 % zo sumy, o ktorú daňový úrad zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň z príjmov uvedenú v daňovom priznaní. Okrem toho bude musieť daňovník samozrejme zaplatiť aj rozdiel medzi daňou z príjmov, ktorú odviedol, a daňou z príjmov, ktorú mal odviesť. Pokuta za nevypracovanie transferovej dokumentácie je od 30 eur do 3 000 eur. Možno ju uložiť v rovnakej výške aj opakovane, ak jej uloženie neviedlo k náprave a pokiaľ protiprávny stav trvá. Čiže daňový úrad ju môže daňovníkovi ukladať dovtedy, kým mu transferová dokumentácia nebude predložená.

Ak chcete o pokutách v transferovom oceňovaní vedieť viac, môžete si o nich prečítať viac v článku Pokuty za transferové oceňovanie.

The post Ako na transferové oceňovanie v roku 2022 appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Transferové oceňovanie sa vás týka len vtedy, ak máte kontrolované transakcie

Či sa vás v roku 2021 týka transferové oceňovanie, závisí od odpovede na jedinú otázku: Uskutočnili ste v roku 2021 kontrolovanú transakciu? Ak áno, transferové oceňovanie sa vás týka a je potrebné si na niektoré veci dať pozor. Ak ste v roku 2021 kontrolovanú transakciu neuskutočnili, transferové oceňovanie vás nemusí zaujímať.

Kľúčový pojem pre transferové oceňovanie – kontrolovaná transakcia

Kontrolovanou transakciou sa podľa § 2 písm. ab) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“ v príslušnom tvare) rozumie „právny vzťah alebo iný obdobný vzťah medzi dvomi alebo viacerými závislými osobami pričom aspoň jedna z osôb je daňovník s príjmami podľa § 6 alebo právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem (výnos) z činnosti alebo z nakladania s majetkom“.

Tu je veľmi dôležitým pojmom pojem „závislé osoby“, ktorý sme podrobne vysvetlili aj na príkladoch v článku Spriaznené osoby v roku 2021 s vysvetleniami a príkladmi. Kontrolovanou transakciou je totižto len transakcia závislých osôb. Ďalšou podmienkou je to, že aspoň jedna zo závislých osôb zúčastnených na transakcii musí do tejto transakcie vstupovať ako fyzická osoba s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov (príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela alebo umeleckého výkonu) alebo právnickej osoby, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem (výnos) z činnosti alebo z nakladania s majetkom.

V zmysle vyššie uvedeného preto kontrolovanou transakciou nie je napríklad transakcia, v ktorej syn predá otcovi motorové vozidlo, ak ju uskutočňujú ako nepodnikatelia. Predávajúci ho v tomto prípade nepredáva z obchodného majetku a kupujúci ho nenakupuje do obchodného majetku. Ak by toto motorové vozidlo predával syn ako nepodnikateľ a otec by ho kupoval ako podnikateľ a zaradil ho do svojho obchodného majetku, tak by už išlo o kontrolovanú transakciu.

Príklady na kontrolovanú transakciu v roku 2021

Kontrolovanou transakciou podliehajúcou transferovému oceňovaniu môže byť napríklad:

• spoločník so 100 % podielom na základnom imaní a hlasovacích právach obchodnej spoločnosti tejto spoločnosti prenajíma nehnuteľnosť,
• obchodná spoločnosť A a obchodná spoločnosť B medzi sebou nakupujú a predávajú služby, pričom najmenej 25 % podiel na ich základnom imaní má tá istá osoba,
• manžel konajúci v postavení fyzickej osoby – podnikateľa obstaráva motorové vozidlo od manželky, ktorá v transakcii vystupuje ako fyzická osoba – nepodnikateľ.

Výnimka z kontrolovanej transakcie

Z definície kontrolovanej transakcie existuje jedna výnimka. Za kontrolovanú transakciu sa nepovažuje prenájom, z ktorého plynú príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, ak ide o nehnuteľnosť nezaradenú do obchodného majetku, a nájomcom je fyzická osoba, ktorá túto nehnuteľnosť využíva na osobné účely. Aby sa tento prenájom nepovažoval za kontrolovanú transakciu a nevzťahovalo sa naň transferové oceňovanie, musia byť súčasne splnené všetky uvedené podmienky. Ak by napríklad prenajímaná nehnuteľnosť bola súčasťou obchodného majetku, prenajímateľom alebo nájomcom by bola právnická osoba, nájomcom by bola fyzická osoba – podnikateľ, išlo by o kontrolovanú transakciu.

Aké máte povinnosti v transferovom oceňovaní?

Ak sa na vás vzťahuje transferové oceňovanie, budete sa musieť vysporiadať minimálne s týmito dvoma dôležitými povinnosťami:

• určovanie cien v súlade s princípom nezávislého vzťahu,
• vypracovanie transferovej dokumentácie.

Okrem toho, ak nebudú ceny v kontrolovaných transakciách zodpovedať princípu nezávislého vzťahu, môže vám vzniknúť povinnosť upravovať základ dane alebo daňovú stratu. Ani na túto povinnosť netreba nikdy zabúdať, pretože môže byť príčinou vysokých pokút.

Dodržanie cien v súlade s princípom nezávislého vzťahu

Ak už uskutočňujete kontrolovanú transakciu, ktorá podlieha transferovému oceňovaniu, je potrebné veľkú pozornosť venovať cene a podmienkam, za ktorých sa táto transakcia uskutočňuje. Ceny a podmienky použité v transakcii so závislou osobou by sa nemali odlišovať od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách. Toto je aplikácia tzv. „princípu nezávislého vzťahu“.

Aby ste poznali cenu alebo podmienky zodpovedajúce princípu nezávislého vzťahu, musíte použiť niektorú z metód transferového oceňovania. Pri zisťovaní ceny alebo podmienok zodpovedajúcich princípu nezávislého vzťahu prostredníctvom metód transferového oceňovania sa porovnávajú ceny a podmienky dohodnuté v transakciách závislých osôb s cenami a podmienkami, ktoré by medzi sebou v porovnateľných transakciách dohodli nezávislé osoby. Pri zisťovaní cien a podmienok zodpovedajúcich princípu nezávislého vzťahu je potrebné zohľadňovať viacero faktorov. Nejde len o porovnanie samotného majetku alebo služby, ktorá je predmetom transakcie. Porovnávajú sa aj strany uskutočňujúce transakciu z hľadiska ich funkcií, rizík, obchodných stratégií, zmluvných podmienok a trhového prostredia.

V niektorých prípadoch je možné cenu zodpovedajúcu princípu nezávislého vzťahu zistiť pomerne jednoducho. V iných transakciách to môže byť veľmi komplikované. Podrobnejšie informácie o zisťovaní ceny zodpovedajúcej princípu nezávislého vzťahu nájdete v článkoch Princíp nezávislého vzťahu a Metódy transferového oceňovania.

Vedenie transferovej dokumentácie o kontrolovaných transakciách

O uskutočnených kontrolovaných transakciách medzi závislými osobami je obvykle potrebné viesť dokumentáciu. Pravidlá pre vedenie transferovej dokumentácie upravuje usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/019153/2018-724 o určení obsahu dokumentácie podľa § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Je možné ho nájsť na stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Podľa tohto usmernenia sa rozlišujú tri druhy transferovej dokumentácie v roku 2021:

• skrátená transferová dokumentácia,
• základná transferová dokumentácia,
• úplná transferová dokumentácia.

Uvedené druhy transferovej dokumentácie sa od seba odlišujú svojím rozsahom (čo všetko musí transferová dokumentácia obsahovať) a svojím určením (ktorý daňovník musí príslušný druh transferovej dokumentácie viesť). Transferovej dokumentácii v roku 2021 sa podrobne venujeme v článku Transferová dokumentácia za rok 2021 (kto ju musí viesť).

Kedy musíte pre transakcie so spriaznenými osobami upravovať základ dane?

Povinnosť upravovať základ dane z príjmov kvôli transakciám so spriaznenými osobami vzniká vtedy, ak ceny alebo podmienky v kontrolovaných transakciách nezodpovedali princípu nezávislého vzťahu a spôsobilo to zníženie základu dane z príjmov alebo zvýšenie daňovej straty. Inými slovami povedané, povinnosť upravovať základ dane z príjmov vzniká vtedy, ak sa ceny alebo podmienky v transakciách medzi spriaznenými osobami odlišovali od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili v porovnateľných transakciách medzi nezávislými osobami, a tento rozdiel spôsobil zníženie základu dane alebo zvýšenie daňovej straty. V takomto prípade je potrebné o uvedený rozdiel zvýšiť základ dane z príjmov.

Príklad na situáciu, kedy je potrebné zvýšiť základ dane z príjmov

Základ dane z príjmov je potrebné zvýšiť napríklad v takejto situácii:

Dve obchodné spoločnosti (A a B) sa považujú za spriaznené osoby. Spoločnosť A prenajíma spoločnosti B nehnuteľnosť za cenu 2 000 eur za mesiac. Avšak v prípade nezávislých osôb by sa porovnateľná nehnuteľnosť prenajímala za cenu 1 000 eur za mesiac.

Existuje tu teda rozdiel medzi cenami použitými v kontrolovanej transakcii závislých osôb a cenami, ktoré by v porovnateľnej transakcii použili nezávislé osoby. Tento rozdiel zároveň v spoločnosti B spôsobil zníženie základu dane z príjmov o sumu 1 000 eur mesačne, resp. 12 000 eur ročne. Spoločnosť B mala daňové výdavky o 1 000 eur mesačne vyššie, než keby sa transakcia uskutočnila s nezávislými osobami. O tento rozdiel (12 000 eur za celé zdaňovacie obdobie) bude musieť spoločnosť B zvýšiť základ dane z príjmov vo svojom daňovom priznaní.

Korešpondujúca úprava základu dane – právo daňovníkov znížiť základ dane

Vyššie uvedené zvýšenie základu dane z príjmov z dôvodu transferového oceňovania by mohlo mať v konečnom dôsledku za následok dvojité zdanenie určitej časti zisku. Preto, ak prvá závislá osoba je povinná zvýšiť základ dane z príjmov, tak druhá závislá osoba má právo o rovnakú sumu si základ dane z príjmov znížiť. Tomuto sa hovorí korešpondujúca úprava základu dane z príjmov. Za akých podmienok však má na ňu daňovník právo?

Ak bola transakcia uskutočnená medzi závislými osobami s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovníkmi s trvalým pobytom alebo sídlom na Slovensku) a prvý z daňovníkov z dôvodu transferového oceňovania zvýšil svoj základ dane z príjmov, tak druhý z daňovníkov môže vo vzťahu k týmto transakciám znížiť svoj základ dane z príjmov o rovnakú sumu. Toto právo má druhý z daňovníkov aj v prípade, ak si základ dane z príjmov prvý z daňovníkov nezvýšil sám, ale mu bol zvýšený daňovým úradom na základe daňovej kontroly.

Vykonanie korešpondujúcej úpravy základu dane z príjmov je potrebné v lehote na podanie daňového priznania alebo dodatočného priznania oznámiť daňovému úradu. Na toto oznámenie sa používať formulár Oznámenie o vykonaní úpravy základu dane podľa § 17 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).

Vo vzťahu k zahraničným kontrolovaným transakciám nie je možné vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane z príjmov tak jednoducho. V takomto prípade korešpondujúcu úpravu základu dane z príjmov musí písomne oznámiť daňový úrad. Daňový úrad povolí vo vzťahu k zahraničným kontrolovaným transakciám vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane len vtedy, ak daňová správa štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vykonala zvýšenie základu dane z príjmov závislej osoby v zahraničí.

Podrobné informácie o korešpondujúcej úprave základu dane z príjmov nájdete v našom samostatnom článku Korešpondujúca úprava základu dane.

Príklad na korešpondujúcu úpravu základu dane

Vychádzajme z rovnakého príkladu, aký sme uviedli vyššie pri ilustrovaní povinnosti zvýšiť základ dane z príjmov z dôvodu transferového oceňovania. Dve obchodné spoločnosti (A a B) sa považujú za spriaznené osoby. Obe majú sídlo na Slovensku. Spoločnosť A prenajíma spoločnosti B nehnuteľnosť za cenu 2 000 eur za mesiac. Avšak v prípade nezávislých osôb by sa porovnateľná nehnuteľnosť prenajímala za cenu 1 000 eur za mesiac.

Z dôvodu rozdielu medzi týmito cenami, ktorý spôsobil zníženie základu dane z príjmov, bude musieť spoločnosť B zvýšiť svoj základ dane z príjmov o 12 000 eur za celé zdaňovacie obdobie. Ak takúto úpravu základu dane z príjmov – jeho zvýšenie – vykoná spoločnosť B, tak spoločnosť A má právo vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane z príjmov vo vzťahu k príslušným transakciám. Spoločnosť A teda vo svojom daňovom priznaní vykoná korešpondujúcu úpravu základu dane z príjmov. O sumu 12 000 eur si zníži svoj základ dane z príjmov.

V lehote na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie to oznámi daňovému úradu na formulári Oznámenie o vykonaní úpravy základu dane podľa § 17 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).

The post Transferové oceňovanie 2021 (čo o ňom musíte vedieť) appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Koho sa týka transferové oceňovanie v roku 2018?

Prvá a základná otázka – koho sa týka transferové oceňovanie v roku 2018? Odpoveď na ňu je, že transferové oceňovanie v roku 2018 sa týka všetkých, čo v roku 2018 uskutočnili kontrolované transakcie s prepojenými osobami. V transferovom oceňovaní prepojené osoby nazývame závislé osoby. Ich presnú definíciu uvádza § 2 písm. n) až r) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“).

„Transferové oceňovanie sa v roku 2018 týka transakcií medzi spriaznenými osobami.“

Od roku 2018 sa rozlišujú štyri druhy prepojených osôb, na ktorých vzájomné transakcie sa vzťahuje transferové oceňovanie v roku 2018:

1. blízke osoby,
2. ekonomicky alebo personálne prepojené osoby alebo subjekty,
3. inak prepojené osoby alebo subjekty,
4. osoby alebo subjekty, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku.

Druhy prepojení, keď sa vás týka transferové oceňovanie

Blízkymi osoby sú súrodenci, manželia, rodičia s deťmi, starí rodičia s vnúčatami a im podobné vzťahy medzi fyzickými osobami. Ak tieto fyzické osoby medzi sebou v roku 2018 uskutočnili transakcie a aspoň jedna z nich dosahuje príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov (podnikanie, samostatná zárobková činnosť, prenájom, použitie diela alebo umeleckého výkonu), vzťahuje sa na tieto transakcie fyzických osôb transferové oceňovanie. V praxi môže ísť napríklad o transakcie medzi manželmi – živnostníkmi, ktorých sa týka transferové oceňovanie.

Ekonomické prepojenie vzniká vtedy, keď má niekto priamo, nepriamo alebo odvodene aspoň 25 % podiel na základnom imaní, hlasovacích právach alebo zisku inej osoby. Typickým príkladom na ekonomické prepojenie je vzťah spoločníka k jeho firme. Personálne prepojenie vzniká vtedy, keď je niekto členom štatutárneho, dozorného alebo jemu obdobného orgánu inej osoby. To je napríklad vzťah konateľa k s.r.o. alebo predsedu občianskeho združenia k občianskemu združeniu. Okrem toho ekonomické alebo personálne prepojenie vzniká medzi osobami, s ktorými je ekonomicky alebo personálne prepojená rovnaká osoba alebo s ktorými sú prepojené osoby, ktoré sú blízkymi osobami. Ide napríklad firmy toho istého spoločníka alebo firmy súrodencov, firmy otca a syna a podobne.

„Na transakcie medzi firmou a jej spoločníkom alebo konateľom sa vzťahuje transferové oceňovanie.“

Iné prepojenie vzniká pri transakciách účelovo vytvorených predovšetkým na zníženie základu dane alebo zvýšenie daňovej straty. A prepojenie na základe súčasti konsolidovaného celku vzniká medzi materskou a dcérskou účtovnou jednotkou, a takisto medzi dcérskymi účtovnými jednotkami navzájom. Podrobnú definíciu všetkých uvedených prepojení uvádzame v článku Závislé osoby v roku 2018 . Mnohé praktické príklady z praxe na tieto prepojenia zase môžete nájsť v článku Príklady na závislé osoby v roku 2018.

Transferové oceňovanie v roku 2018 – ak sa vás týka, sledujte ceny

Ak viete, že sa vás transferové oceňovanie v roku 2018 týka, mali by ste v prvom rade sledovať ceny, v akých uskutočňujete transakcie so závislými osobami. Výška transferových cien medzi závislými osobami je veľmi dôležitá. Závisí od nich to, či budete alebo nebudete musieť zvyšovať základ dane vo svojom daňovom priznaní. Dôležité je sledovať, či ceny transakcií medzi závislými osobami boli zhodné s cenami, v akých by sa uskutočnili porovnateľné transakcie medzi nezávislými osobami. V transferovom oceňovaní je takéto porovnávanie založené na takzvanom princípe nezávislého vzťahu. Ak napríklad jedna vaša firma poskytla službu inej vašej firme, musíte zistiť, koľko by stálo poskytnutie takejto služby medzi neprepojenými firmami.

„V transferovom oceňovaní je potrebné vedieť, či cena medzi spriaznenými osobami bola zhodná s cenou nezávislých osôb.“

Aby ste takúto nezávislú cenu zistili, používajú sa na to metódy transferového oceňovania. Je ich niekoľko a pri niektorých stačí zistiť cenu rovnakého produktu, pri iných sa vyžadujú zložitejšie prepočty. Niekedy si teda stačí pozrieť ceny rovnakých služieb na internete a porovnať ich s cenou, za akú sa uskutočnila transakcia medzi prepojenými osobami. Najideálnejšia situácia nastáva vtedy, keď s rovnakými produktmi obchodujete s prepojenými osobami a zároveň aj s nezávislými osobami. Vtedy platí, že nezávislá cena je tá, za ktorú výrobky, tovary, služby a iné produkty predávate nezávislými osobám.

Zvyšovania základu dane pre transferové oceňovanie v roku 2018

Jedna z najdôležitejších povinností v transferovom oceňovaní je úprava základu dane alebo daňovej straty. Nesplnenie tejto povinnosti môže v prípade daňovej kontroly končiť nielen dorubením dane, ale aj veľmi vysokou pokutou. Kedy je daňovník povinný pre transferové oceňovanie v roku 2018 zvýšiť základ dane alebo znížiť daňovú stratu? Aby vám vznikla táto povinnosť, musia byť súčasne splnené dve podmienky. Prvou podmienkou je, že ceny vašich transakcií so závislými osobami sa odlišovali od cien, ktoré by medzi sebou v porovnateľných transakciách použili nezávislé osoby. Druhou podmienkou je, aby vám tento cenový rozdiel spôsobil zníženie základu dane alebo zvýšenie daňovej straty.

„Základ dane zvyšujete vtedy, ak neobvyklými cenami v transakciách so závislými osobami došlo k zníženiu vášho základu dane.“

Zvýšenie základu dane alebo zníženie daňovej straty sa v prípade, že vám vznikne táto povinnosť, vykoná vo výške vyššie spomínaného rozdielu cien. Ak napríklad firma Alfa predala prepojenej firme Beta niečo za 100 eur, ale ostatným zákazníkom to predáva za 300 eur, základ dane je povinná zvýšiť o 200 eur.

Kedy máte právo svoj základ dane pre transferové oceňovanie znížiť?

Keď ide o transferové oceňovanie, častejšie sa spomína povinnosť zvyšovať základ dane alebo znižovať daňovú stratu. Oprávnene, pretože sa porušenie tejto povinnosti hrozí vysoká pokuta. Menej často sa však spomína právo znižovať základ dane alebo zvyšovať daňovú stratu v transferovom oceňovaní. Kedy si niekto môže pre transferové oceňovanie v roku 2018 znížiť základ dane alebo zvýšiť daňovú stratu? V roku 2018 si základ dane môžete znížiť alebo daňovú stratu zvýšiť vtedy, ak závislá osoba, s ktorou ste uskutočnili transakciu, kvôli tejto transakcii zvýšila základ dane alebo znížila daňovú stratu. Zníženie základu dane alebo zvýšenie daňovej straty môžete vykonať najviac o sumu, o ktorú iná závislá osoba vykonala zvýšenie základu dane alebo zníženie daňovej straty.

„Ak bola vaša spriaznená osoba povinná zvýšiť základ dane, vy si ho môžete znížiť.“

Právo na takéto zníženie základu dane alebo zvýšenie daňovej straty sa nazýva korešpondujúca úprava základu dane. Ak by sme vychádzali z príkladu uvedeného v predchádzajúcej časti článku, tak v ňom by práve firma Beta mala právo znížiť svoj základ dane o sumu 200 eur, pretože firma Alfa ho bola o sumu 200 eur povinná zvýšiť. Korešpondujúca úprava základu dane má však isté pravidlá. Mnoho závisí aj od toho, či transakcia bola tuzemská alebo zahraničná. Ďalšie podrobnosti o nej nájdete v článku Korešpondujúca úprava základu dane.

Daňové priznanie za rok 2018 a transferové oceňovanie

Spomínané úpravy základov dane alebo daňových strát pre transferové oceňovanie v roku 2018 sa vykonávajú v daňovom priznaní. V daňových priznania sa však uvádzajú aj iné nefinančné informácie súvisiace s transferovým oceňovaním. V čase písania tohto článku ešte neboli známe vzory daňových priznaní za rok 2018. A keďže zmeny v daňových priznaniach málokedy bývajú zásadné, vychádzame pri týchto informáciách zatiaľ z posledných vzorov daňových priznaní. Spoločne pre fyzické aj právnické osoby platí, že na prvej strane daňového priznania zaškrtávajú políčko, že v roku 2018 uskutočnili transakcie so závislými osobami.

„V daňovom priznaní sa upravuje základ dane a uvádzajú ďalšie informácie o transakciách závislých osôb.“

Právnická osoba vo svojom daňovom priznaní pre transferové oceňovanie zvyšuje základ dane (znižuje daňovú stratu) na riadku 110 daňového priznania. Zníženie základu dane (zvýšenie daňovej straty) sa zase u právnickej osoby vykonáva na riadku 290 daňového priznania. Okrem toho sa v daňovom priznaní právnických osôb nachádza osobitná tabuľka. V nej sa uvádzajú objemy transakcií so závislými osobami v členení na druhy transakcií (napríklad úvery, služby, zásoby). U fyzických osôb vypĺňanie daňového priznania pre transferové oceňovanie závisí od toho, či vedú podvojné účtovníctvo, jednoduché účtovníctvo, daňovú evidenciu alebo si uplatňujú paušálne výdavky. Len pri podvojnom účtovníctve sa úpravy základu dane alebo daňovej straty vykonávajú na riadkoch 41,42, 63 alebo 64 daňového priznania. Ostatné fyzické osoby tieto úpravy vykonávajú ešte vo svojich evidenciách. Fyzické osoby však v XIII. oddiele daňového priznania uvádzajú zoznam závislých osôb, s ktorými uskutočnili v danom roku transakciu.

Podrobnejšie informácie o daňovom priznaní v súvislosti s transferovým oceňovaním môžete nájsť v článku Daňové priznanie a transferové oceňovanie.

Vypracovanie transferovej dokumentácie za rok 2018

Ďalšia z veľmi dôležitých povinností, pokiaľ ide o transferové oceňovanie v roku 2018, je vypracovanie transferovej dokumentácie. Vypracovanie transferovej dokumentácie je povinnosťou, ktorú ako prvú kontroluje daňový úrad pri daňovej kontrole zameranej na transferové oceňovanie. Ak transferovú dokumentáciu nebudete mať vypracovanú, dostanete pokutu do výšky 3 000 eur. Vypracovanie transferovej dokumentácie v roku 2018 môže byť vypracovaním skrátenej transferovej dokumentácie, základnej transferovej dokumentácie alebo úplnej transferovej dokumentácie. To sú druhy transferových dokumentácií v roku 2018. To, aký druh transferovej dokumentácie musíte viesť, závisí hlavne od vašej ekonomickej veľkosti a druhu transakcií, aké uskutočňujete. Napríklad fyzické osoby a malé firmy (mikro účtovné jednotky) vedú skrátenú transferovú dokumentáciu.

„Vypracovanie transferovej dokumentácie za rok 2018 je povinnosť, na ktorú určite nezabudnite.“

Transferová dokumentácia je vo všeobecnosti o identifikácií daňovníka a jeho závislých osôb, popisovaní transakcií so spriaznenými osobami a vysvetľovaní spôsobu stanovovania cien v týchto transakciách. V transferovej dokumentácii sa tak napríklad uvedie, že firma bola v roku 2018 prepojená s ďalšími dvoma firmami a jej spoločníkom, konateľom. Určite v nej bude popísané aj to, že napríklad firma poskytla spoločníkovi bezúročnú pôžičku a spoločník firme poskytol prenájom nehnuteľnosti. O týchto transakciách sa uvedú všetky relevantné podrobnosti. To je však len zjednodušené priblíženie toho, čo to vlastne transferová dokumentácia je. Informácií sa tu uvádza podstatne viac. Vypracovanie transferovej dokumentácie za rok 2018 je v ideálnom prípade vhodné robiť priebežne – v čase, keď sa uskutočňujú transakcie so spriaznenými osobami.

The post Transferové oceňovanie v roku 2018 appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Transferové oceňovanie v praxi – kedy sa vás začína týkať?

Transferové oceňovanie na Slovensku upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“). Prvou a základnou otázkou je, koho sa transferové oceňovanie týka? Transferové oceňovanie v praxi musíte riešiť len vtedy, keď uskutočňujete transakcie so závislými osobami. Znamená to, že transferové oceňovanie sa vás týka len vtedy, ak obchodujete s blízkymi, ekonomicky, personálne alebo inak prepojenými osobami. Konkrétne príklady, na aké prepojenia a transakcie sa vzťahuje transferové oceňovanie v praxi, nájdete v článku Príklady na závislé osoby v roku 2018.

„Keď uskutočňujete transakcie so spriaznenými osobami, transferové oceňovanie sa vás týka.“

Častokrát niektorí nevedia, či sa transferové oceňovanie v praxi vzťahuje len na právnické osoby alebo aj na fyzické osoby. Transferové oceňovanie sa vzťahuje na všetkých. Vzťahuje sa tak na firmy, obce, združenia, nadácie, ako aj na živnostníkov a iné samostatne zárobkovo činné osoby a podobne. Transferové oceňovanie sa netýka len transakcií fyzických osôb, ktoré nedosahujú príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov, a transakcií právnických osôb, ktoré nedosahujú zdaniteľné príjmy alebo výnosy z činnosti alebo z nakladania s majetkom. Viac o tom, na aké transakcie sa transferové oceňovanie v praxi vzťahuje, nájdete v článku Kontrolovaná transakcia a nekontrolovaná transakcia.

Čo ďalej vtedy, ak sa ma transferové oceňovanie týka?

Na účely nášho článku predpokladajme jednu transakciu, na ktorej si zjednodušene znázorníme to, ako funguje transferové oceňovanie v praxi. Ide o transakciu, ktorej predmetom je predaj majetku medzi dvomi ekonomicky a personálne prepojenými slovenskými obchodnými spoločnosťami Alfa a Beta. Predmetom tejto transakcie bolo, že spoločnosť Alfa predala spoločnosti Beta automobil Toyota RAV4 za cenu 20 000 eur. V nasledujúcich častiach článku popíšeme, čo všetko bude transferové oceňovanie v praxi pre tieto obchodné spoločnosti kvôli vzájomnej transakcii znamenať. Obdobne by sa postupovalo aj v iných prípadoch. Teda aj keby išlo napríklad o pôžičku medzi spoločníkom a jeho firmou alebo poskytnutie služieb medzi prepojenými firmami a podobne. Postup v transferovom oceňovaní je vždy podobný, menia sa len osoby a transakcie.

Transferové oceňovanie v praxi hlavne preveruje cenu transakcie

Po tom, ako došlo k uskutočneniu transakcie, ktorá podlieha transferovému oceňovaniu, je potrebné postupovať ďalšími krokmi. Transferové oceňovanie v praxi zahŕňa jednu veľmi dôležitú činnosť – preverovanie ceny transakcie. Posudzujeme, či cena transakcie medzi prepojenými osobami bola taká, akú by medzi sebou v porovnateľných transakciách použili nezávislé osoby. V našom prípade musíme s primeranou presnosťou zistiť, či je cena 20 000 eur za predmetnú Toyotu RAV4 taká, za akú by sa tento automobil predával medzi nezávislými osobami. V transferovom oceňovaním tejto cene hovoríme cena zodpovedajúca princípu nezávislého vzťahu. Transferové oceňovanie v praxi na zistenie ceny používanej medzi nezávislými osobami používa niektorú z metód transferového oceňovania.

„V transferovom oceňovaní je dôležité preveriť cenu – či bola obvyklá alebo nie.“

Zistenie obvyklej ceny pomocou metódy transferového oceňovania

Z dostupných metód transferového oceňovania sme si ako najvhodnejšiu zvolili metódu nezávislej trhovej ceny. Spočíva v zistení, za akú cenu porovnateľný majetok alebo službu medzi sebou predávajú nezávislé osoby. Táto cena je pre transferové oceňovanie v praxi veľmi dôležitá. Porovnáva sa s cenou, za ktorú tento majetok alebo službu medzi sebou previedli prepojené osoby. V našom prípade preto z dostupných internetových zdrojov vyhľadávame cenové ponuky takých vozidiel, aké bolo predmetom transakcie medzi spoločnosťami Alfa a Beta. Zdôrazňujeme, že túto činnosť je potrebné robiť v ideálnom prípade v čase uskutočnenia transakcie. V opačnom prípade získané údaje nemusia byť porovnateľné a vhodné pre použitie. Napríklad cena automobilu môže byť už o rok podstatne nižšia.

„Metódou transferového oceňovania zisťujeme obvyklú cenu medzi nezávislými osobami.“

Dôležité je brať do úvahy vozidlá, ktoré sú porovnateľné s tým, aké bolo predmetom skúmanej transakcie. Tým máme na mysli Toyoty RAV4 s rovnakým alebo porovnateľným rokom výroby, počtom najazdených kilometrov, motorom, prevodovkou, výbavou a podobne. Všetky faktory, ktoré môžu mať vplyv na cenu predmetu transakcie, by mali byť zhodné alebo porovnateľné. Ak existujú nejaké odlišnosti medzi porovnávanými vozidlami, ani jedna z nich by nemala mať podstatný vplyv na cenu. Tomuto procesu sa v transferovom oceňovaní hovorí aj analýza porovnateľnosti. Zistili sme, že priemerná cena porovnateľných vozidiel sa pohybuje na úrovni 25 000 eur. Všetky dôkazy, ktoré túto cenu preukazujú, si uchováme pre prípad daňovej kontroly – v našom prípade si uložíme inzeráty.

Porovnanie cien a prípadná úprava základu dane v daňovom priznaní

Metódou transferového oceňovania sme zistili, že obvyklá cena za takú Toyotu RAV4, aká bola predmetom transakcie medzi prepojenými osobami Alfa a Beta, je 25 000 eur. Transferové oceňovanie v praxi potom túto cenu porovnáva s cenou, za ktorú si daný majetok alebo službu predali závislé osoby. Podľa § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov sa základ dane závislých osôb zvyšuje o rozdiel, o ktorý sa ceny transakciách závislých osôb líšia od cien, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, ak tento rozdiel znížil základ dane alebo zvýšil daňovú stratu.

„Ak bola cena neobvyklá a znížila základ dane, ten sa bude musieť v daňovom priznaní zvýšiť.“

V našom prípade spoločnosť Alfa predala spoločnosti Beta automobil za cenu 20 000 eur. Medzi touto cenu a cenou porovnateľných transakcií nezávislých osôb existuje rozdiel 5 000 eur. Nižšou cenou, ako je obvyklá cena medzi nezávislými osobami, došlo aj k zníženiu základu dane spoločnosti Alfa. Spoločnosť Alfa pri cene 20 000 eur vykázala výnosy o 5 000 eur nižšie, aké by boli vykázané pri obvyklej cene 25 000 eur. V daňovom priznaní za toto zdaňovacie obdobie preto bude musieť svoj základ dane zvýšiť o sumu 5 000 eur. Urobí to na riadku 110 svojho daňového priznania. Viac informácií o úprave základu dane z dôvodu transferového oceňovania nájdete v článku Úprava základu dane a transferové oceňovanie.

Ako sa vyhnúť zvyšovaniu základu dane v transferovom oceňovaní?

Obchodná spoločnosť Alfa sa však zvyšovaniu základu dane v daňovom priznaní mohla vyhnúť. Zisťovanie obvyklej ceny sa nemusí uskutočňovať až po uskutočnení transakcie, ale môže sa vykonať ešte pred jej uskutočnením. Ak závislé osoby ešte pred uskutočnením vzájomnej transakcie zistia cenu, ktorú by v porovnateľnej transakcii použili nezávislé osoby, môžu ju použiť v transakcii, ktorú sa chystajú uskutočniť. Cena použitá medzi závislými osobami tak bude zodpovedať cene, ktorú by medzi sebou v porovnateľnej transakcii dohodli nezávislé osoby. A v takomto prípade žiadna zo závislých osôb nemusí zvyšovať svoj základ dane. Ak by spoločnosť Alfa predala Toyotu RAV4 spoločnosti Beta za cenu 25 000 eur, nemusela by v daňovom priznaní zvyšovať svoj základ dane. Pre transferové oceňovanie v praxi je preto častokrát lepšie zistiť obvyklú cenu ešte pred uskutočnením transakcie.

Zníženie základu dane u druhej závislej osoby – tzv. korešpondujúca úprava

Tým, že prvá závislá osoba bola povinná vo svojom daňovom priznaní zvýšiť základ dane, môže dochádzať k dvojitému zdaneniu zisku. Preto majú závislé osoby v transferovom oceňovaní právo vykonať tzv. „korešpondujúcu úpravu základu dane“. Vplyvom nej sa naopak základ dane druhej závislej osoby zúčastnenej na transakcii zníži o rovnakú sumu, o akú ho prvá závislá osoba zvýšila. Ak ide o transakcie dvoch závislých osôb zo Slovenska, môže jedna z nich korešpondujúcu úpravu základu dane vykonať sama. Pre transakcie slovenských daňovníkov so zahraničnými závislými osobami je potrebné o korešpondujúcu úpravu základu dane požiadať. Viac o korešpondujúcej úprave základu dane nájdete v samostatnom článku Korešpondujúca úprava základu dane.

„Ak prvá závislá osoba základ dane zvýši, môže ho druhá závislá osoba znížiť.“

Vráťme sa však späť k nášmu príkladu na transferové oceňovanie v praxi. Obe naše obchodné spoločnosti Alfa aj Beta majú sídlo na Slovensku. Kvôli nízkej predajnej cene automobilu spoločnosť Alfa zvýšila svoj základ dane z príjmov o sumu 5 000 eur. Tým vzniklo spoločnosti Beta právo znížiť svoj základ dane z príjmov o 5 000 eur. Urobí tak v daňovom priznaní právnických osôb na riadku 290. Zároveň jej tým vznikne povinnosť podať daňovému úradu v lehote na podanie daňového priznania oznámenie o vykonaní korešpondujúcej úpravy základu dane. Použije na to formulár „Oznámenie o vykonaní úpravy základu dane podľa § 17 ods. 6 zákona o dani z príjmov“.

Daňové priznanie a transferové oceňovanie v praxi

Z toho, čo transferové oceňovanie v praxi znamená, je možné si všimnúť, že si častokrát vyžaduje úpravy v daňovom priznaní. Keď ste v danom roku uskutočnili transakcie so závislými osobami, je potrebné si dať na daňovom priznaní záležať. Existujú však pomerne veľké odlišnosti vo vypĺňaní daňového priznania fyzických osôb a právnických osôb v súvislosti s transferovým oceňovaním. Spoločné majú to, že na úvodnej strane daňového priznania musia zaškrtnúť políčko, že v danom roku uskutočnili transakcie zo závislými osobami. Úpravy základu dane sa ale vykonávajú na iných miestach a v daňovom priznaní sa o transferovom oceňovaní uvádzajú iné informácie. Všetky podrobnosti nájdete v článku Daňové priznanie a transferové oceňovanie.

„V daňovom priznaní sa o transferovom oceňovaní uvádza niekoľko údajov.“

V prípade obchodných spoločností z nášho príkladu sme už niečo o vypĺňaní daňového priznania načrtli. Na úvodnej strane každá z nich zaškrtne políčko „Ekonomické, personálne alebo iné prepojenie podľa § 2 písm. n) zákona so závislými osobami“. Obchodná spoločnosť Alfa si na riadku 110 o sumu 5 000 eur zvýšila základ dane. Naopak, obchodná spoločnosť Beta si na riadku 290 o sumu 5 000 eur znížila základ dane. Potom sa pokračuje tabuľkou „I – Transakcie závislých osôb podľa § 2 písm. n) zákona (k r. 100 II. časti)“. V nej spoločnosť Alfa do riadku 5 (hmotný majetok) a stĺpca 1 (výnosy/predaj) uvedie sumu 20 000 eur, za ktorú predala Toyotu RAV4 spoločnosti Beta. Spoločnosť Beta v tejto tabuľke do riadku 5 (hmotný majetok) a stĺpca 2 (obstarávacia cena) uvedie sumu 20 000 eur, za ktorú kúpila Toyotu RAV4 od spoločnosti Alfa.

Vypracovanie transferovej dokumentácie v praxi

Pre transferové oceňovanie v praxi je príznačná aj povinnosť závislých osôb mať vypracovanú transferovú dokumentáciu. Transferová dokumentácia predstavuje popis všetkých závislých osôb daňovníka, transakcií so závislými osobami a spôsobu stanovovania cien v týchto transakciách. Rozlišujú sa tri druhy transferovej dokumentácie: skrátená transferová dokumentácia, základná transferová dokumentácia, úplná transferová dokumentácia. Kto aký typ transferovej dokumentácie vedie, závisí od rôznych okolností, napríklad od veľkosti daňovníka a druhu ním uskutočňovaných transakcií. Splnenie si povinnosti mať vypracovanú transferovú dokumentáciu kontroluje daňový úrad. Za jej nesplnenie hrozí pokuta 3 000 eur.

„Vypracovanie transferovej dokumentácie je dôležitou povinnosťou.“

Vychádzajme znovu z nášho príkladu na transferové oceňovanie v praxi o spoločnostiach Alfa a Beta, ktoré uskutočnili vzájomnú transakciu. Transferovú dokumentáciu o vzájomnej transakcii má povinnosť viesť každá z týchto spoločností. Sú mikro účtovnými jednotkami, preto majú povinnosť viesť skrátenú transferovú dokumentáciu. Každá z týchto spoločností vo svojej transferovej dokumentácii identifikuje všetky svoje závislé osoby. Napríklad pre spoločnosť Alfa to bude nielen spoločnosť Beta, ale aj jej konatelia a spoločníci. V transferovej dokumentácii sa popíše právna forma, organizačná a vlastnícka štruktúra týchto závislých osôb. Ďalej bude v transferovej dokumentácii uvedený zoznam kontrolovaných transakcií, ktoré v danom roku uskutočnili. O vzájomnej kontrolovanej transakcii, ktorou bol predaj a nákup automobilu Toyota RAV4, uvedú spoločnosti Alfa a Beta všetky podrobnosti.

The post Transferové oceňovanie v praxi appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Korešpondujúca úprava základu dane v transferovom oceňovaní

V článku Úprava základu dane a transferové oceňovanie sme vám priniesli podrobné informácie o tom, kedy a o akú sumu sú závislé osoby z dôvodu transferového oceňovania povinné zvýšiť svoj základ dane. Pre úplnosť túto základnú informáciu zopakujeme. Závislé osoby majú povinnosť zvýšiť svoj základ dane vtedy, ak ich transferové ceny nezodpovedali cenám nezávislých osôb a došlo tým k zníženiu základu dane alebo k zvýšeniu daňovej straty. Takúto úpravu základu dane závislých osôb v transferovom oceňovaní nazývame primárna úprava základu dane. Primárnou úpravou základu dane závislých osôb sa základ dane z príjmov jednej zo závislých osôb zúčastnených na transakcii len zvyšuje.

V dôsledku jednostranného zvýšenia základu dane jednej závislej osoby (bez zodpovedajúceho zníženia základu dane druhej závislej osoby) zúčastnenej na transakcii môže dochádzať k dvojitému zdaneniu zisku. Rovnaký zisk tým môže byť zdanený dvakrát – prvýkrát u prvej a druhýkrát u druhej závislej osoby zúčastnenej na transakcii. Výsledkom je to, že v konečnom dôsledku by základ dane (suma, z ktorej sa vypočítava daň) oboch závislých osôb z predmetných transakcií bol vyšší ako celkový zisk oboch závislých osôb z predmetnej transakcií. A to samozrejme nie je spravodlivé. Preto majú závislé osoby v transferovom oceňovaní za účelom eliminovania dvojitého zdanenia právo vykonať tzv. „korešpondujúcu úprava základu dane“. Je upravená v § 17 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“).

„Korešpondujúca úprava základu dane odstraňuje dvojité zdanenie zisku.“

Príklad na dvojité zdanenie zisku po primárnej úprave základu dane

Zo všetkých transakcií nákupov a predajov tovaru závislé osoby spolu dosiahnu zisk 6 000 eur. Ten je v tomto prípade vo výške 6 000 eur aj základom dane z týchto transakcií. Z neho by pri 22 % sadzbe dane z príjmov závislé osoby odviedli spolu daň vo výške 1 320 eur. Spoločnosť Alfa však bola povinná vykonať úpravu základu dane. A to kvôli tomu, že cena 10 000 eur, za ktorú predávala tovar závislej osobe (spoločnosti Beta), bola nižšia ako cena 13 000 eur, za ktorú takýto tovar medzi sebou predávajú nezávislé osoby. Preto spoločnosť Alfa vo výške rozdielu medzi týmito cenami 3 000 eur zvýšila v daňovom priznaní svoj základ dane.

Potom už ale spoločnosti Alfa a Beta z transakcií nákupov a predaja tovaru vykážu základ dane spolu vo výške 9 000 eur, a to aj napriek tomu, že z týchto transakcií aj naďalej dosahujú zisk spolu vo výške len 6 000 eur. Z tohto základu dane zaplatia daň z príjmov spolu vo výške 1 980 eur. Časť celkového zisku týchto spoločností vo výške 3 000 eur bola zdanená dvakrát, čo je nespravodlivé. Spoločnosti dosiahli z transakcií zisk vo výške len 6 000 eur a nie vo výške 9 000 eur. Prečo by teda mali platiť daň z príjmov zo sumy, v akej zisk ani nedosiahli? Na elimináciu takéhoto dvojitého zdanenia zisku pri transferovom oceňovaní slúži práve korešpondujúca úprava základu dane.

Korešpondujúca úprava základu dane – čo je to a kto ju vykonáva?

Korešpondujúca úprava základu dane má za cieľ odstrániť dvojité zdanenie rovnakého zisku, ku ktorému dochádza vplyvom primárnej úpravy základu dane. Keďže primárna úprava základu dane znamená zvýšenie základu dane u prvej zo závislých osôb zúčastnenej na transakcii, aby sa odstránilo dvojité zdanenie, musí druhá zo závislých osôb zúčastnená na transakcii vykonať zníženie základu dane. A toto zníženie základu dane sa nazýva korešpondujúca úprava základu dane. Korešpondujúca úprava základu dane teda predstavuje zníženie základu dane o rovnakú sumu, o akú bola iná závislá osoba v súvislosti so vzájomnou transakciou povinná vykonať zvýšenie základu dane.

„Korešpondujúca úprava základu dane je zníženie základu dane, ak sa kvôli transferovému oceňovaniu muselo vykonať zvýšenie základu dane.“

Veľmi dôležité je poznať to, ktorá závislá osoba má právo na korešpondujúcu úpravu základu dane. Korešpondujúca úprava základu dane sa môže vykonať len u tej závislej osoby, ktorá uskutočnila transakciu s inou závislou osobou, v dôsledku ktorej bola táto iná závislá osoba povinná vykonať primárnu úpravu základu dane. Ak teda napríklad kontrolovanú transakciu uskutoční spoločnosť Alfa a Beta a zvýšenie základu dane je povinná vykonať spoločnosť Alfa, tak korešpondujúcu úpravu základu dane má právo vykonať jedine spoločnosť Beta. Tiež je podstatné vedieť aj to, až ak prvá závislá osoba mala vykonať zvýšenie základu dane, ale nevykonala ho, tak druhá závislá osoba nemá právo na korešpondujúcu úpravu základu dane.

O akú sumu sa vykonáva korešpondujúca úprava základu dane

Suma korešpondujúcej úpravy základu dane sa môže vykonať najviac vo výške, v akej druhá závislá osoba vykonala primárnu úpravu (zvýšenie) základu dane. V opačnom prípade dochádza k neoprávnenému kráteniu základu dane. Vplyvom korešpondujúcej úpravy základu dane by sa mal základ dane prvej závislej osoby spravodlivo znížiť o rovnakú výšku, o akú sa základ dane druhej závislej osoby zúčastnenej na transakcii vplyvom primárnej úpravy základu dane zvýšil. Tým sa dosiahne spravodlivé zdanenie celkového zisku závislých osôb tak, ako keby sa transakcia medzi závislými osobami uskutočnila v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

„Korešpondujúca úprava základu dane sa vykonáva najviac o sumu, o ktorú bolo vykonané zvýšenie základu dane.“

V konečnom dôsledku primárna a korešpondujúca úprava základu dane dosiahnu to, že závislé osoby zaplatia takú daň, akú by zaplatili vtedy, keby transakciu uskutočnili v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Rozdielne bude len prerozdelenie finančných prostriedkov súvisiacich s touto transakciou (výška platieb a úhrad). Jedna strana transakcie zinkasuje v konečnom dôsledku menej alebo viac finančných prostriedkov ako by tomu bolo v prípade, keby sa transakcia uskutočnila v súlade s princípom nezávislého vzťahu. A naopak, druhá strana transakcie zaplatí v konečnom dôsledku menej alebo viac finančných prostriedkov ako by tomu bolo v prípade, keby sa transakcia uskutočnila v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

Príklad na korešpondujúcu úpravu základu dane v transferovom oceňovaní

V nasledujúcom príklade vychádzame z rovnakého príkladu, ktorý sme uviedli vyššie v článku.

V tomto istom príklade uvedenom vyššie v článku sme popísali, prečo a o akú sumu bola spoločnosť Alfa povinná vykonať primárnu úpravu (zvýšenie) základu dane. Primárnou úpravou základu dane vykonanej spoločnosťou Alfa vznikol pre spoločnosť Beta nárok na korešpondujúcu úpravu (zníženie) základu dane. Spoločnosť Beta mala právo vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane vo rovnakej výške 3 000 eur, v akej bola spoločnosť Alfa predtým povinná vykonať primárnu úpravu základu dane.

Vplyvom korešpondujúcej úpravy základu dane sa základ dane spoločnosti Beta zníži na sumu 2 000 eur. Z neho potom zaplatí daň z príjmov vo výške 440 eur, čo je tiež menej ako pred vykonaním korešpondujúcej úpravy základu dane. Po takto vykonanej korešpondujúcej úprave základu dane už spoločnosti Alfa a Beta z uskutočnených transakcií vykážu základ dane 6 000 eur, z ktorého zaplatia aj nižšiu daň z príjmov – spolu 1 320 eur. To je menej ako v prípade, keby sa vykonala len primárna úprava základu dane. Dôležité je, že základ dane závislých osôb po korešpondujúcej úprave základu dane už zodpovedá zisku 6 000 eur, ktorý závislé osoby z transakcií spolu skutočne dosiahli.

Korešpondujúca úprava základu dane pri tuzemských transakciách

Pravidlá pre korešpondujúcu úpravu základu dane zákon o dani z príjmov upravuje odlišne podľa toho, či ide o tuzemské alebo zahraničné kontrolované transakcie. Pre tuzemské kontrolované transakcie (medzi daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou) sú pravidlá korešpondujúcej úpravy základu dane jednoduchšie. Týkajú sa teda kontrolovaných transakcií medzi právnickými osobami alebo fyzickými osobami so sídlom alebo bydliskom na území Slovenskej republiky.

Slovenskí daňovníci môžu korešpondujúcu úpravu základu dane pre tuzemské kontrolované transakcie vykonať sami. Nemusia o ňu žiadať daňový úrad a nemusia mu kvôli nej predkladať transferovú dokumentáciu. Naďalej však platí, že korešpondujúcu úpravu základu dane môže závislá osoby vo vzťahu ku kontrolovaným transakciám s inou závislou osobou vykonať len vtedy, ak pre tieto kontrolované transakcie táto iná závislá osoba vykonala sama alebo jej vykonal daňový úrad zvýšenie základu dane. V tejto súvislosti je potrebné, aby sa závislé osoby navzájom informovali. Závislá osoba, ktorá ide vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane, musí presne vedieť to, pre ktoré transakcie a v akej výške iná závislá osoba vykonala primárnu úpravu základu dane.

„Korešpondujúcu úpravu základu dane si slovenskí daňovníci môžu pre tuzemské transakcie vykonať sami.“

Oznámenie o korešpondujúcej úprave základu dane pre tuzemské transakcie

Daňovníci vykonávajúci korešpondujúcu úpravu základu dane pre tuzemské kontrolované transakcie by v tejto súvislosti nemali zabudnúť na dôležitú povinnosť. Sú povinní daňovému úradu predložiť oznámenie o vykonaní korešpondujúcej úpravy základu dane. Lehota na predloženie tohto oznámenia je zhodná s lehotou na podanie daňového priznania. Ak teda v príslušnom roku vykonáte korešpondujúcu úpravu základu dane, musíte oznámenie o nej predložiť daňovému úradu spravidla do konca marca nasledujúceho roku. Na oznámenie o vykonaní korešpondujúcej úpravy základu dane je určený formulár „Oznámenie o vykonaní úpravy základu dane podľa § 17 ods. 6 zákona o dani z príjmov“.

„O korešpondujúcej úprave základu dane treba predložiť daňovému úradu oznámenie.“

Oznámenie o vykonaní korešpondujúcej úprave základu dane má dve časti. V prvej časti (prvá strana) sa uvádzajú základné identifikačné údaje o daňovníkovi. Druhá časť (druhá strana) oznámenia o vykonaní korešpondujúcej úpravy základu dane je špecifickejšia. Na nej sa uvádzajú identifikačné údaje závislej osoby, s ktorou ste uskutočnili kontrolované transakcie, pre ktoré si uplatňujete korešpondujúcu úpravu základu dane. Dôležité je v tejto časti uviesť aj sumu, o ktorú ste vykonali korešpondujúcu úpravu základu dane. Pre každú závislú osobu sa používa samostatná nová strana tejto časti oznámenia o korešpondujúcej úprave základu dane.

Korešpondujúca úprava základu dane pri zahraničných transakciách

Vykonanie korešpondujúcej úpravu základu dane vo vzťahu k zahraničným kontrolovaným transakciám (s daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou) je komplikovanejšie. Ide teda o kontrolované transakcie slovenských daňovníkov s daňovníkmi so sídlom alebo bydliskom v zahraničí. O korešpondujúcu úpravu základu dane vo vzťahu k zahraničným kontrolovaným transakciám musí slovenský daňovník požiadať špecializovaný daňový úrad. Žiadosť sa podáva „Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty“ so sídlom v Bratislave a nemá určený vzor. Podľa § 18 ods. 13 zákona o dani z príjmov je potrebné k tejto žiadosti priložiť aj transferovú dokumentáciu. A tá musí byť v takomto prípade vypracovaná v rozsahu úplnej transferovej dokumentácie.

„Korešpondujúcu úpravu základu dane pre zahraničné transakcie schvaľuje daňový úrad.“

Najdôležitejšie je to, že daňový úrad povolí daňovníkovi vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane vo vzťahu k zahraničným kontrolovaným transakciám len ak daňová správa štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vykonala primárnu úpravu základu dane závislej osoby v zahraničí, ktorá je v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Musia byť teda splnené všetky vyššie uvedené podmienky na to, aby slovenský daňovník mohol vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane vo vzťahu k zahraničným kontrolovaným transakciám. Povolenie takejto korešpondujúcej úpravy daňový úrad písomne oznámi daňovníkovi.

Korešpondujúca úprava základu dane v daňovom priznaní právnickej osoby

Korešpondujúcou úpravou základu dane sa základ dane z príjmov znižuje. A jeho zníženie sa môže vykonať buď v daňovom priznaní alebo ešte mimo neho. Závisí to od toho, či ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu. A pri fyzickej osobe je dôležité, či vedie jednoduché účtovníctvo, podvojné účtovníctvo, daňovú evidenciu alebo si uplatňuje paušálne výdavky. Každá právnická osoba korešpondujúcu úpravu základu dane vykonáva v daňovom priznaní na riadku 290. Do tohto riadku uvedie sumu, o ktorú si korešpondujúcou úpravou základu dane znižuje základ dane alebo zvyšuje daňovú stratu.

„Právnická osoba korešpondujúcu úpravu základu dane vykoná na riadku 290 daňového priznania.“

Korešpondujúca úprava základu dane v daňovom priznaní fyzickej osoby

Fyzická osoba, ktorá vedie podvojné účtovníctvo, vykonáva korešpondujúcu úpravu základu dane na riadku 42 alebo 64 daňového priznania typ B. Riadok 42 sa použije vtedy, ak korešpondujúca úprava základu dane súvisí s výnosmi/nákladmi z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Riadok 64 sa použije vtedy, keď korešpondujúca úprava základu dane súvisí s výnosmi/nákladmi z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu.

Následne je fyzická osoba, ktorá vedie podvojné účtovníctvo, v XIII. oddiele daňového priznania uviesť, o ktoré položky základ dane upravila. Pri korešpondujúcej úprave základu dane je teda na tomto mieste potrebné uviesť hlavne to, že zníženie základu dane o určitú sumu sa vykonalo z dôvodu podľa § 17 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov preto, že o túto sumu vo vzťahu k vzájomným kontrolovaným transakciám vykonala jej závislá osoba zvýšenie základu dane podľa § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Fyzická osoba, ktoré vedie jednoduché účtovníctvo, daňovú evidenciu alebo si uplatňuje paušálne výdavky, nevykonáva korešpondujúcu úpravu základu dane v daňovom priznaní. Korešpondujúcu úpravu základu dane vykonávajú priamo v jednoduchom účtovníctve, v daňovej evidencii alebo v zjednodušenej daňovej evidencii pre paušálne výdavky. Vhodné je spomenúť aj to, že pri fyzických osobách, ktoré si uplatňujú výdavky percentom z príjmov, je kvôli princípu výpočtu ich výdavkov (sú to fiktívne výdavky) možné uvažovať o korešpondujúcej úprave základu dane pri transferovom oceňovaní len z dôvodu znižovania príjmov.

„U niektorých daňovníkov sa korešpondujúca úprava základu dane vykonáva v daňovom priznaní, u iných mimo neho.“

The post Korešpondujúca úprava základu dane appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Transferové ceny a transferové oceňovanie

V transferovom oceňovaní sa častokrát zvykne spomínať spojenie „transferové ceny“ (po anglicky „transfer prices“). Čo to ale transferové ceny vlastne sú a na čo v transferovom oceňovaní slúžia? Definíciu transferovej ceny nie je možné nájsť v žiadnom predpise, pretože tento pojem pravdepodobne vznikol a zaužíval sa až v odbornej praxi. Transferová cena je však vo všeobecnosti cena, za ktorú medzi sebou závislé osoby uskutočňujú vzájomné kontrolované transakcie. Transferové ceny sú teda ceny, za ktoré medzi sebou obchodujú blízke, ekonomicky, personálne alebo inak prepojené osoby.

„Transferová cena je cena, ktorá je použitá v transakciách medzi závislými osobami.“

Transferová cena vs. nezávislá cena

Ceny stanovené v kontrolovaných transakciách závislých osôb majú zásadný vplyv na povinnosti závislých osôb v transferovom oceňovaní. Najdôležitejšie zo všetkého je to, či transferová cena zodpovedala princípu nezávislého vzťahu. V prvom rade je teda potrebné poznať, či transferová cena bola rovnaká alebo bola rozdielna v porovnaní cenou, ktorú by medzi sebou v porovnateľnej transakcii dohodli nezávislé osoby. V ideálnom prípade by mali transferové ceny zodpovedať princípu nezávislého vzťahu. Vo väčšine prípadov to tak však nie je. Vtedy sú závislé osoby povinné vykonať úpravu základu dane z príjmov. Aby sa tejto povinnosti závislé osoby vyhli, je potrebné aby transferové ceny stanovili v takej výške, ktorá zodpovedá princípu nezávislého vzťahu. Väčšie spoločnosti si na tento účel vypracúvajú internú smernicu o transferovom oceňovaní, ktorá určuje spôsob stanovovania vzájomných transferových cien.

„Ak transferové ceny nezodpovedali bežným cenám, musí sa vykonať úprava základu dane.“

Úprava základu dane pre neobvyklé transferové ceny

Pre transferové ceny sa v transferovom oceňovaní častokrát vykonáva úprava základu dane z príjmov. Závislé osoby sú ju povinné vykonať vtedy, keď transferové ceny nezodpovedali bežným cenám (princípu nezávislého vzťahu) a došlo tým k zníženiu základu dane alebo k zvýšeniu daňovej straty. Táto povinnosť závislým osobám vyplýva z § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“). Úprava základu dane sa vykoná vo výške rozdielu medzi transferovými cenami a bežnými cenami. Právnické osoby úpravu základu dane kvôli transferovému oceňovaniu vykonávajú v daňovom priznaní. U fyzických osôb to závisí od toho, či vedú jednoduché účtovníctvo, podvojné účtovníctvo, daňovú evidenciu alebo si uplatňujú paušálne výdavky. Podrobnosti o daňovom priznaní v súvislosti s transferovým oceňovaním nájdete v článku Daňové priznanie a transferové oceňovanie.

Metódy transferového oceňovania analyzujú transferové ceny

Transferová cena prirodzene vstupuje aj do výpočtov metód transferového oceňovania. Prostredníctvom metód transferového oceňovania sa zisťuje cena, ktorá zodpovedá princípu nezávislému vzťahu. Následne sa potom transferová cena použitá v transakciách závislých osôb porovnáva s cenou porovnateľných transakcií nezávislých osôb. Takto môžu použitím metód transferového oceňovania závislé osoby zistiť, či a o koľko musia upraviť svoj základ dane. Takisto môžu závislé osoby aplikáciou metód transferového oceňovania zistiť, aké transferové ceny by mali používať, ak nechcú upravovať základ dane. Rozlišuje sa päť metód transferového oceňovania – metóda nezávislej trhovej ceny, metóda následného predaja, metóda zvýšených nákladov, metóda delenia zisku a metóda čistého obchodného rozpätia.

„Metódy transferového oceňovania zisťujú obvyklú výšku transferových cien.“

Transferová dokumentácia eviduje použité transferové ceny

Použité transferové ceny sú vždy predmetom daňovej kontroly zameranej na transferové oceňovanie. Daňový úrad si v takomto prípade od daňovníka vždy vyžiada transferovú dokumentáciu. Vedenie a vypracovanie transferovej dokumentácie je ďalšou z povinností závislých osôb, ktorá im vyplýva z § 18 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Transferová dokumentácia môže byť skrátená transferová dokumentácia, základná transferová dokumentácia alebo úplná transferová dokumentácia. Obsahom sa tieto transferové dokumentácie od seba líšia. Spoločné ale majú to, že každá transferová dokumentácia obsahuje informácie o všetkých transakciách daňovníka so závislými osobami. Pri popise každej transakcie sa povinne uvádza aj použitá transferová cena, zmluvné strany a ďalšie podmienky transakcie. Základná a úplná transferová dokumentácia navyše obsahujú aj popis spôsobu stanovovania transferových cien.

„V transferovej dokumentácii sú zdokumentované všetky použité transferové ceny.“

The post Transferové ceny appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Transferové oceňovanie – prečo vzniklo?

Transferové oceňovanie vzniklo na začiatku 20. storočia v Spojených štátoch amerických. Postupne sa rozšírilo do celého sveta. Dnes sa transferové oceňovanie uplatňuje takmer vo všetkých vyspelých krajinách. Dôvodom vzniku transferového oceňovania bolo to, že cez účelové transakcie spriaznených osôb môže dochádzať k daňovým únikom (príklad uvádzame nižšie). A to samozrejme štáty, pre ktoré sú dane hlavným zdrojom príjmov, nemohli akceptovať. Preto sa vyvinuli a v mnohých krajinách uplatňujú pravidlá transferového oceňovania. V transferovom oceňovaní spriaznené osoby nazývame závislé osoby a ich vzájomné transakcie nazývame kontrolované transakcie.

„Transferové oceňovanie vzniklo kvôli daňovými únikom cez transakcie prepojených osôb.“

Viac o vzniku transferového oceňovania sa dočítate v článku História a vznik transferového oceňovania.

Príklad na transferové oceňovanie a jeho dopad na daň z príjmov

Firma zo Slovenska je materská spoločnosť pre jej dcérsku spoločnosť z Bulharska. V Bulharsku je sadzba dane z príjmov 10 % a na Slovensku je sadzba dane z príjmov 22 %.

Materská spoločnosť zo Slovenska nakupuje výrobky od dcérskej spoločnosti z Bulharska za cenu 20 eur. Slovenská firma ich potom predáva nezávislým odberateľom za cenu 25 eur. Náklady na jeden výrobok pre bulharskú firmu predstavujú 15 eur. Takto dosahuje primeraný zisk z predaja takéhoto výrobku vo výške 5 eur slovenská a aj bulharská spoločnosť. Materská spoločnosť z neho na Slovensku odvedie daň z príjmov vo výške 1,10 eura (22 % z 5 eur zisku). Dcérska spoločnosť zo zisku v Bulharsku odvedie daň z príjmov vo výške 0,50 eur (10 % z 5 eur zisku). Spolu celá korporácia z výroby a predaja jedného výrobku odvedie daň z príjmov vo výške 1,60 eura.

Čo sa stane vtedy, ak sa zmení sa cena, za ktorú výrobky medzi sebou nakupujú a predávajú závislé osoby? Predpokladajme, že materská spoločnosť zo Slovenska bude od dcérskej spoločnosti z Bulharska nakupovať výrobky už za cenu 24 eur. V takomto prípade už slovenská spoločnosť dosiahne zisk z predaja jedného výrobku len vo výške 1 euro. Bulharská spoločnosť zase v takomto prípade dosiahne zisk z predaja jedného výrobku až vo výške 9 euro. Materská spoločnosť z tohto zisku na Slovensku odvedie daň z príjmov vo výške 0,22 eura (22 % z 1 eura zisku). Dcérska spoločnosť zo zisku v Bulharsku odvedie daň z príjmov vo výške 0,90 eur (10 % z 9 eur zisku). Spolu odvedú tieto spriaznené firmy z výroby a predaja jedného výrobku daň z príjmov vo výške 1,12 eura.

To je už ale o 0,48 eur menej ako pri primeranej cene v prvom prípade. Čo ak by tieto spriaznené osoby za rok medzi sebou predali a nakúpili 10 000 000 výrobkov? Účelovým stanovením ceny by ušetrili na dani z príjmov spolu 4 800 000 eur.

Ďalšie príklady na daňové úniky cez transferové oceňovanie nájdete v článku Čo je to transferové oceňovanie a aký má význam.

Transferové oceňovanie – aký je jeho cieľ?

Presná definícia toho, čo je to transferové oceňovanie, neexistuje. Vo všeobecnosti je však možné povedať, že transferové oceňovanie predstavuje súbor pravidiel zameraných na stanovovanie podmienok a cien transakcií závislých osôb tak, aby boli v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Z toho je odvodený aj názov tohto ekonomického odboru „transferové oceňovanie“, ktorý vychádza z anglického výrazu „transfer pricing“. Ten by sa inak dal preložiť aj ako „oceňovanie alebo stanovovanie cien transferov / prevodov / transakcií“.

Cieľom transferového oceňovania je teda dosiahnuť to, aby sa transakcie medzi prepojenými osobami uskutočňovali v takých cenách, v akých by sa takéto transakcie uskutočnili medzi nezávislými osobami. Vtedy totižto nedochádza k daňovým únikom a jednotlivé štáty inkasujú také daňové príjmy, ktoré zodpovedajú primeraným obchodným podmienkam. A ak ceny kontrolovaných transakcií nezodpovedajú cenám porovnateľných transakcií nezávislých osôb, závislé osoby musia upraviť svoj základ dane z príjmov.

„Cieľom transferového oceňovania je to, aby sa závislé osoby medzi sebou uskutočňovali transakcie v trhových cenách.“

Transferové oceňovanie – jeho pravidlá a postupy

Na dosiahnutie vyššie uvedeného cieľa sa musia v transferovom oceňovaní uplatňovať určité pravidlá a postupy. Základným princípom transferového oceňovania je princíp nezávislého vzťahu. Princíp nezávislého vzťahuje predstavuje predpoklad, na základe ktorého sa ceny a podmienky transakcií závislých osôb porovnávajú s cenami a podmienkami porovnateľných transakcií nezávislých osôb. Takéto porovnanie je pre transferové oceňovanie nesmierne dôležité. Ak ceny transakcií závislých osôb zodpovedali princípu nezávislého vzťahu, svoje základy dane upravovať nemusia. Ak to tak nebolo, je nevyhnutná úprava základu dane z príjmov v daňovom priznaní.

Na správne vyčíslenie ceny, ktorá zodpovedá princípu nezávislého vzťahu, transferové oceňovanie používa jeden zo svojich najdôležitejších nástrojov. Sú nimi metódy transferového oceňovania. Metódy transferového oceňovania sú postupy, na základe ktorých je možné s primeranou presnosťou zistiť, aká cena zodpovedá princípu nezávislého vzťahu. Je nimi teda možné zistiť za akú cenu by niečo, čo medzi sebou predávajú závislé osoby, v porovnateľnej situácii medzi sebou predávali nezávislé osoby. To môže závislým osobám slúžiť pre stanovenie ceny vzájomných transakcií alebo sumy, o akú majú vykonať úpravu základu dane. Rozlišuje sa päť rôznych metód transferového oceňovania. S princípom nezávislého vzťahu a metódami transferového oceňovania úzko súvisí aj analýza porovnateľnosti.

„Princíp nezávislého vzťahu a metódy transferového oceňovania sú základné nástroje transferového oceňovania.“

Právna úprava transferového oceňovania na Slovensku

Prvky transferového oceňovania na Slovensku možno nájsť už v časoch vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Veď už zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov účinný od roku 1993 hovoril o rozdiele cien závislých osôb od cien obvyklých na trhu, pričom na daňové účely sa mali používať ceny obvyklé na trhu. V súčasnosti upravuje transferové oceňovanie na Slovensku zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“). V zákone o dani z príjmov je transferové oceňovanie upravené v rozsiahlych ustanovenia. Sú v ňom definované závislé osoby, kontrolované transakcie, princíp nezávislého vzťahu, metódy transferového oceňovania i povinnosť upravovať základ dane.

„Na Slovensku transferové oceňovanie upravuje zákon o dani z príjmov.“

Prehľad pravidiel transferového oceňovanie v zákone o dani z príjmov môžete nájsť v článku Právna úprava transferového oceňovania v SR.

Vypracovanie transferovej dokumentácie

Jednou z najdôležitejších povinností závislých osôb je celkom určite vypracovanie transferovej dokumentácie. Je to povinnosť, ktorá sa takmer každému vybaví vtedy, keď počuje spojenie transferové oceňovanie. Závislé osoby sú podľa zákona o dani z príjmov povinné o kontrolovaných transakciách viesť transferovú dokumentáciu. Jej druhy a obsah upravuje usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/014283/2016-724 o určení obsahu dokumentácie podľa § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Podľa zložitosti sa rozlišuje skrátená transferová dokumentácia, základná transferová dokumentácia a úplná transferová dokumentácia. Daňovník vedie príslušný druh transferovej dokumentácie podľa viacerých kritérií, napríklad podľa svojej ekonomickej veľkosti, podľa druhu kontrolovaných transakcií.

„O kontrolovaných transakciách vedú závislé osoby transferovú dokumentáciu.“

Transferová dokumentácia sa potom často predkladá pri daňovej kontrole zameranej na transferové oceňovanie. Daňovník má pritom len 15 dní na to, aby ju daňovému úradu predložil. Ak daňovník transferovú dokumentáciu nemá alebo ju má vypracovanú zle, hrozí mu pokuta vo výške 3 000 eur. Ak si daňový úrad vyžiada transferovú dokumentáciu za viac zdaňovacích období, výška možnej pokuty sa nevypracovanú transferovú dokumentáciu sa znásobuje. Cena za vypracovanie transferovej dokumentácie sa odlišuje hlavne od jej druhu, počtu transakcií a závislých osôb.

The post Transferové oceňovanie appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Úprava základu dane závislých osôb v daňovom priznaní – kedy sa vykonáva?

Daňové priznanie obsahuje mnohé informácie o závislých osobách a ich kontrolovaných transakciách. Závislé osoby upravujú v daňovom priznaní základ dane vtedy, ak existuje rozdiel, o ktorý sa ceny alebo podmienky v kontrolovaných transakciách líšili od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, a tento rozdiel znížil základ dane alebo zvýšil daňovú stratu.

„Základ dane sa v daňovom priznaní upravuje vtedy, ak ceny závislých osôb znížili základ dane alebo zvýšili daňovú stratu.“

Ak neexistuje rozdiel medzi cenami závislých osôb a cenami nezávislých osôb, základ dane sa v daňovom priznaní neupravuje. Takisto sa základ dane neupravuje ani vtedy, ak takýto rozdiel existuje, ale nespôsobil zníženie základu dane alebo zvýšenie daňovej straty. Ak aj ceny transakcií závislých osôb nezodpovedali cenám nezávislých osôb, nemusia základ dane upravovať všetky závislé osoby uskutočňujúce transakciu. Základ dane v daňovom priznaní upraví iba tá závislá osoba, u ktorej v dôsledku kontrolovaných transakcií došlo k zníženiu základu dane alebo k zvýšeniu daňovej straty.

Podrobné informácie o tom, kedy a o akú sumu závislé osoby upravujú základ dane, uvádzame v samostatnom článku Úprava základu dane a transferové oceňovanie.

Niekedy sa ale základ dane neupravuje v daňovom priznaní, ale ešte predtým v účtovníctve alebo v inej evidencii. Závisí to teda aj od typu daňovníka a spôsobu preukazovania daňových výdavkov. Osobitne bude teda článok rozdelený na dve časti – daňové priznanie právnickej osoby a daňové priznanie fyzickej osoby.

Daňové priznanie právnickej osoby a transferové oceňovanie

Ak je právnická osoba prepojená so závislými osobami, ale v zdaňovacom období s nimi neuskutočnila žiadne transakcie, jej daňové priznanie v súvislosti s transferovým oceňovaním žiadne informácie obsahovať nebude. Ak ale naopak právnická osoba takéto transakcie uskutočnila, jej daňové priznanie bude informácie o týchto kontrolovaných transakciách obsahovať.

V prvej časti daňového priznania právnických osôb sa nachádza zaškrtávacie políčko „Ekonomické, personálne alebo iné prepojenie podľa § 2 písm. n) zákona so závislými osobami“. Toto políčko právnická osoba zaškrtáva len vtedy, ak so závislými osobami v zdaňovacom období uskutočnila vzájomné transakcie. Ak s takýmito osobami transakcie právnická osoba neuskutočnila, nezaškrtáva ho, aj keď existujú osoby, s ktorými je prepojená.

„Daňové priznanie obsahuje údaj, či ste uskutočnili transakcie so závislými osobami.“

Úprava základu dane závislej osoby v daňovom priznaní právnickej osoby

Ak je právnická osoba povinná upraviť základ dane z dôvodu transferového oceňovania, túto sumu uvádza na riadku 110 daňového priznania. V praxi ide o sumu rozdielu medzi vyššími výnosmi z porovnateľných transakcií nezávislých osôb a nižšími výnosmi z transakcií závislých osôb. Ak ide o náklady, výpočet je analogický. Ide o sumu rozdielu medzi vyššími nákladmi z transakcií závislých osôb a nižšími nákladmi z porovnateľných transakcií nezávislých osôb. Takýmto spôsobom sa základ dane z príjmov závislej osoby v daňovom priznaní zvyšuje.

„Základ dane sa v daňovom priznaní pre transferové oceňovanie zvyšuje na riadku 110.“

V praxi môže nastať aj opačná situácia, keď závislá osoba základ dane z príjmov v daňovom priznaní znižuje. Zníženie základu dane môže závislá osoba vykonať až vtedy, ak v súvislosti s rovnakou transakciou iná závislá osoba vykonala v daňovom priznaní zvýšenie základu dane. Ide o tzv. „korešpondujúcu úpravu základu dane“, ktorá má svoje osobitné pravidlá. Odlišne sa ku korešpondujúcej úprave základu dane v daňovom priznaní pristupuje pri tuzemských a odlišne pri zahraničných transakciách. Zníženie základu dane v daňovom priznaní z dôvodu transferového oceňovania (korešpondujúca úprava základu dane) právnická osoba vykonáva na riadku 290.

Kontrolované transakcie v daňovom priznaní právnickej osoby

Právnické osoby musia v daňovom priznaní uvádzať aj objemy transakcií so závislými osobami, ktoré ovplyvnili výšku ich výsledku hospodárenia. Slúži na to tabuľka I – Transakcie závislých osôb podľa § 2 písm. n) zákona (k r. 100 II. časti). V nej sa transakcie so závislými osobami členia podľa toho, čo bolo ich predmetom.

Tabuľka k transakciám so závislými osobami obsahuje:

• sumu výnosových úrokov z poskytnutých úverov alebo pôžičiek, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia,
• sumu nákladových úrokov z prijatých úverov alebo pôžičiek, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia,
• sumu výnosov z predaja služieb, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia,
• sumu nákladov na nákup služieb, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia,
• sumu výnosov z poskytnutých licenčných práv (z príjmu za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie), ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia,
• sumu nákladov z prijatých licenčných práv (z odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie), ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia,
• sumu výnosov z predaja nehmotného majetku, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia,
• sumu obstarávacích cien nakúpeného nehmotného majetku počas zdaňovacieho obdobia,
• sumu výnosov z predaja hmotného majetku, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia,
• sumu obstarávacích cien nakúpeného hmotného majetku počas zdaňovacieho obdobia,
• sumu výnosov z predaja finančného majetku, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia,
• sumu obstarávacích cien nakúpeného finančného majetku počas zdaňovacieho obdobia,
• sumu výnosov z predaja materiálu, výrobku alebo tovaru, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia,
• sumu obstarávacích cien nakúpených zásob materiálu, výrobkov alebo tovaru počas zdaňovacieho obdobia.

Daňové priznanie fyzickej osoby a transferové oceňovanie

Informácie o transferovom oceňovaní obsahuje aj daňové priznanie fyzickej osoby. Tým však máme na mysli daňové priznanie fyzickej osoby typ B. V daňovom priznaní fyzickej osoby typ A sa žiadne informácie o transferovom oceňovaní neuvádzajú, pretože sa na ne nevzťahuje. Daňové priznanie fyzickej osoby obsahuje o niečo odlišné informácie o transferovom oceňovaní, ako sa uvádzajú v daňovom priznaní právnickej osoby. Rovnako však platí, že ak je fyzická osoba prepojená s inými závislými osobami, ale v danom roku s nimi neuskutočnila žiadne transakcie, jej daňové priznanie v súvislosti s transferovým oceňovaním žiadne informácie obsahovať nebude.

Riadok 13 daňového priznania fyzickej osoby typ B obsahuje zaškrtávacie políčko „Ekonomické, personálne alebo iné prepojenie podľa § 2 písm. n) zákona so závislými osobami“. Fyzická osoba toto políčko zaškrtáva vtedy, ak v danom roku uskutočnila so závislými osobami nejaké transakcie. V prípade, že závislé osoby táto fyzická osoba má, ale transakcie s nimi v danom roku neuskutočnila, nezaškrtáva ho.

„Na riadku 13 fyzická osoby označí, že uskutočnila transakcie so závislými osobami.“

Zoznam závislých osôb fyzickej osoby v XIII. oddiele daňového priznania

Ak fyzická osoba uskutočnila v danom roku transakcie so závislými osobami, je povinná ich identifikovať v XIII. oddiele daňového priznania. Neuvádzajú sa tu všetky závislé osoby, ale len tie, s ktorými v danom roku došlo k uskutočneniu vzájomnej transakcie. Na mieste pre osobitné záznamy je potrebné tieto osoby identifikovať a uviesť druh prepojenia, na základe ktorého sú závislými osobami.

Pre identifikáciu závislej osoby, ktorá je fyzickou osobou, sa uvádza jej meno a priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, bydlisko a DIČ (ak bolo pridelené). Pre identifikáciu závislej osoby, ktorá je právnickou osobou, sa uvádza jej obchodné meno alebo názov, sídlo, IČO a DIČ (ak bolo pridelené). Ako typ prepojenia postačuje uviesť blízke osoby, ekonomické alebo personálne prepojenie, alebo iné prepojenie.

„Fyzické osoby musia v daňovom priznaní vymenovať svoje závislé osoby.“

V praxi tak môže táto časť daňového priznania pre fyzickú závislú osobu vyzerať takto: Meno a priezvisko: Lucia Spriaznená, rodné číslo: 9357310017, bydlisko: Nádherná 14, 974 01 Banská Bystrica, Slovenská republika, DIČ: 1234567890, druh prepojenia: blízke osoby. A pre právnickú závislú osobu môže táto časť daňového priznania vyzerať takto: Obchodné meno: Spriaznená spoločnosť, s.r.o., sídlo: Nádherná 14, 974 01 Banská Bystrica, Slovenská republika, IČO: 123456, DIČ: 1234567890, druh prepojenia: ekonomické a personálne prepojenie.

Úprava základu dane závislej osoby v daňovom priznaní fyzickej osoby

Spôsob vykonania úpravy základu dane v daňovom priznaní fyzickej osoby z dôvodu transferového oceňovania závisí hlavne od spôsobu, akým preukazuje daňové výdavky. Môže viesť podvojné účtovníctvo, jednoduché účtovníctvo, daňovú evidenciu alebo si uplatňovať paušálne výdavky.

Suma, o ktorú sa u fyzických osôb zvyšuje základu dane, tiež závisí od toho, či sa transakcia viaže na výnosy (pri podvojnom účtovníctve), resp. príjmy (pri jednoduchom účtovníctve, daňovej evidencii a paušálnych výdavkoch) alebo na náklady (pri podvojnom účtovníctve), resp. výdavky (pri jednoduchom účtovníctve a daňovej evidencii). Ak sa kontrolovaná transakcia viazala na výnosy/príjmy, zvýšenie základu dane sa vykoná vo výške rozdielu medzi vyššími výnosmi/príjmami z porovnateľnej transakcie nezávislých osôb a nižšími výnosmi/príjmami z transakcie závislých osôb. Ak sa kontrolovaná transakcia viazala na náklady/výdavky, zvýšenie základu dane sa vykoná vo výške rozdielu medzi vyššími nákladmi/výdavkami z transakcie závislých osôb a nižšími nákladmi/výdavkami z porovnateľnej transakcie nezávislých osôb.

Úprava základu dane pri transferovom oceňovaní u fyzickej osoby, ktorá vedie podvojné účtovníctvo

Ak fyzická osoba vedie podvojné účtovníctvo a je povinná zvýšiť svoj základ dane z dôvodu transferového oceňovania, uvedie túto sumu na riadku 41 daňového priznania. Tento riadok daňového priznania sa použije vtedy, ak toto zvýšenie základu dane súvisí s výnosmi/nákladmi z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Ak toto zvýšenie základu dane súvisí s výnosmi/nákladmi z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu, použije sa riadok 63 daňového priznania.

Aj u fyzickej osoby, ktorá vedie podvojné účtovníctvo, môže dôjsť ku korešpondujúcej úprave základu dane. Prípadné zníženie základu dane z dôvodu transferového oceňovania sa vykoná na riadku 42 alebo 64 daňového priznania. Konkrétny riadok tiež závisí od druhu výnosov/nákladov, ku ktorým sa táto korešpondujúca úprava základu dane viaže. Fyzická osoba, ktorá vedie podvojné účtovníctvo, musí v XIII. oddiele daňového priznania uviesť, o ktoré položky základ dane upravila. V prípade zvýšenia základu dane pre transferové oceňovanie tak napríklad na tomto mieste uvedie, že o sumu 10 000 eur zvýšila základ dane podľa § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov z dôvodu, že o túto sumu sa ceny v kontrolovaných transakciách líšili od cien, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, a tento rozdiel znížil základ dane.

Úprava základu dane pri transferovom oceňovaní u fyzickej osoby, ktorá vedie jednoduché účtovníctvo, daňovú evidenciu alebo si uplatňuje paušálne výdavky

Fyzické osoby, ktoré vedú jednoduché účtovníctvo, daňovú evidenciu alebo si uplatňujú paušálne výdavky, v daňovom priznaní nevykonávajú úpravu základu dane. Je to z toho dôvodu, že tieto osoby úpravy základu dane z dôvodu transferového oceňovania vykonávajú už priamo v jednoduchom účtovníctve, v daňovej evidencii alebo v zjednodušenej daňovej evidencii pre paušálne výdavky. Pri fyzických osobách, ktoré si uplatňujú výdavky percentom z príjmov, je z podstaty spôsobu výpočtu výšky ich výdavkov (sú to fiktívne výdavky) možné uvažovať o zvyšovaní základu dane pri transferovom oceňovaní len z dôvodu zvyšovania príjmov. Znižovanie základu dane pre transferové oceňovanie (korešpondujúca úprava základu dane) u nich pripadá do úvahy len z dôvodu znižovania príjmov.

„Pri podvojnom účtovníctve sa úpravy robia v daňovom priznaní, pri jednoduchom účtovníctve, daňovej evidencii a paušálnych výdavkoch sa robia mimo daňového priznania.“

The post Daňové priznanie a transferové oceňovanie appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.