Transferové oceňovanie úzko súvisí s daňou, so závislými osobami a ich vzájomnými transakciami. Príspevok ponúka komplexný prehľad tejto rozsiahlej témy.

 

Transferové oceňovanie – prečo vzniklo?

Transferové oceňovanie vzniklo na začiatku 20. storočia v Spojených štátoch amerických. Postupne sa rozšírilo do celého sveta. Dnes sa transferové oceňovanie uplatňuje takmer vo všetkých vyspelých krajinách. Dôvodom vzniku transferového oceňovania bolo to, že cez účelové transakcie spriaznených osôb môže dochádzať k daňovým únikom (príklad uvádzame nižšie). A to samozrejme štáty, pre ktoré sú dane hlavným zdrojom príjmov, nemohli akceptovať. Preto sa vyvinuli a v mnohých krajinách uplatňujú pravidlá transferového oceňovania. V transferovom oceňovaní spriaznené osoby nazývame závislé osoby a ich vzájomné transakcie nazývame kontrolované transakcie.

„Transferové oceňovanie vzniklo kvôli daňovými únikom cez transakcie prepojených osôb.“

Viac o vzniku transferového oceňovania sa dočítate v článku História a vznik transferového oceňovania.

 

Príklad na transferové oceňovanie a jeho dopad na daň z príjmov

Firma zo Slovenska je materská spoločnosť pre jej dcérsku spoločnosť z Bulharska. V Bulharsku je sadzba dane z príjmov 10 % a na Slovensku je sadzba dane z príjmov 22 %.

Materská spoločnosť zo Slovenska nakupuje výrobky od dcérskej spoločnosti z Bulharska za cenu 20 eur. Slovenská firma ich potom predáva nezávislým odberateľom za cenu 25 eur. Náklady na jeden výrobok pre bulharskú firmu predstavujú 15 eur. Takto dosahuje primeraný zisk z predaja takéhoto výrobku vo výške 5 eur slovenská a aj bulharská spoločnosť. Materská spoločnosť z neho na Slovensku odvedie daň z príjmov vo výške 1,10 eura (22 % z 5 eur zisku). Dcérska spoločnosť zo zisku v Bulharsku odvedie daň z príjmov vo výške 0,50 eur (10 % z 5 eur zisku). Spolu celá korporácia z výroby a predaja jedného výrobku odvedie daň z príjmov vo výške 1,60 eura.

Čo sa stane vtedy, ak sa zmení sa cena, za ktorú výrobky medzi sebou nakupujú a predávajú závislé osoby? Predpokladajme, že materská spoločnosť zo Slovenska bude od dcérskej spoločnosti z Bulharska nakupovať výrobky už za cenu 24 eur. V takomto prípade už slovenská spoločnosť dosiahne zisk z predaja jedného výrobku len vo výške 1 euro. Bulharská spoločnosť zase v takomto prípade dosiahne zisk z predaja jedného výrobku až vo výške 9 euro. Materská spoločnosť z tohto zisku na Slovensku odvedie daň z príjmov vo výške 0,22 eura (22 % z 1 eura zisku). Dcérska spoločnosť zo zisku v Bulharsku odvedie daň z príjmov vo výške 0,90 eur (10 % z 9 eur zisku). Spolu odvedú tieto spriaznené firmy z výroby a predaja jedného výrobku daň z príjmov vo výške 1,12 eura.

To je už ale o 0,48 eur menej ako pri primeranej cene v prvom prípade. Čo ak by tieto spriaznené osoby za rok medzi sebou predali a nakúpili 10 000 000 výrobkov? Účelovým stanovením ceny by ušetrili na dani z príjmov spolu 4 800 000 eur.

Ďalšie príklady na daňové úniky cez transferové oceňovanie nájdete v článku Čo je to transferové oceňovanie a aký má význam.

 

Transferové oceňovanie – aký je jeho cieľ?

Presná definícia toho, čo je to transferové oceňovanie, neexistuje. Vo všeobecnosti je však možné povedať, že transferové oceňovanie predstavuje súbor pravidiel zameraných na stanovovanie podmienok a cien transakcií závislých osôb tak, aby boli v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Z toho je odvodený aj názov tohto ekonomického odboru „transferové oceňovanie“, ktorý vychádza z anglického výrazu „transfer pricing“. Ten by sa inak dal preložiť aj ako „oceňovanie alebo stanovovanie cien transferov / prevodov / transakcií“.

Cieľom transferového oceňovania je teda dosiahnuť to, aby sa transakcie medzi prepojenými osobami uskutočňovali v takých cenách, v akých by sa takéto transakcie uskutočnili medzi nezávislými osobami. Vtedy totižto nedochádza k daňovým únikom a jednotlivé štáty inkasujú také daňové príjmy, ktoré zodpovedajú primeraným obchodným podmienkam. A ak ceny kontrolovaných transakcií nezodpovedajú cenám porovnateľných transakcií nezávislých osôb, závislé osoby musia upraviť svoj základ dane z príjmov.

„Cieľom transferového oceňovania je to, aby sa závislé osoby medzi sebou uskutočňovali transakcie v trhových cenách.“

 

Transferové oceňovanie – jeho pravidlá a postupy

Na dosiahnutie vyššie uvedeného cieľa sa musia v transferovom oceňovaní uplatňovať určité pravidlá a postupy. Základným princípom transferového oceňovania je princíp nezávislého vzťahu. Princíp nezávislého vzťahuje predstavuje predpoklad, na základe ktorého sa ceny a podmienky transakcií závislých osôb porovnávajú s cenami a podmienkami porovnateľných transakcií nezávislých osôb. Takéto porovnanie je pre transferové oceňovanie nesmierne dôležité. Ak ceny transakcií závislých osôb zodpovedali princípu nezávislého vzťahu, svoje základy dane upravovať nemusia. Ak to tak nebolo, je nevyhnutná úprava základu dane z príjmov v daňovom priznaní.

Na správne vyčíslenie ceny, ktorá zodpovedá princípu nezávislého vzťahu, transferové oceňovanie používa jeden zo svojich najdôležitejších nástrojov. Sú nimi metódy transferového oceňovania. Metódy transferového oceňovania sú postupy, na základe ktorých je možné s primeranou presnosťou zistiť, aká cena zodpovedá princípu nezávislého vzťahu. Je nimi teda možné zistiť za akú cenu by niečo, čo medzi sebou predávajú závislé osoby, v porovnateľnej situácii medzi sebou predávali nezávislé osoby. To môže závislým osobám slúžiť pre stanovenie ceny vzájomných transakcií alebo sumy, o akú majú vykonať úpravu základu dane. Rozlišuje sa päť rôznych metód transferového oceňovania. S princípom nezávislého vzťahu a metódami transferového oceňovania úzko súvisí aj analýza porovnateľnosti.

„Princíp nezávislého vzťahu a metódy transferového oceňovania sú základné nástroje transferového oceňovania.“

 

Právna úprava transferového oceňovania na Slovensku

Prvky transferového oceňovania na Slovensku možno nájsť už v časoch vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Veď už zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov účinný od roku 1993 hovoril o rozdiele cien závislých osôb od cien obvyklých na trhu, pričom na daňové účely sa mali používať ceny obvyklé na trhu. V súčasnosti upravuje transferové oceňovanie na Slovensku zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“). V zákone o dani z príjmov je transferové oceňovanie upravené v rozsiahlych ustanovenia. Sú v ňom definované závislé osoby, kontrolované transakcie, princíp nezávislého vzťahu, metódy transferového oceňovania i povinnosť upravovať základ dane.

„Na Slovensku transferové oceňovanie upravuje zákon o dani z príjmov.“

Prehľad pravidiel transferového oceňovanie v zákone o dani z príjmov môžete nájsť v článku Právna úprava transferového oceňovania v SR.

 

Vypracovanie transferovej dokumentácie

Jednou z najdôležitejších povinností závislých osôb je celkom určite vypracovanie transferovej dokumentácie. Je to povinnosť, ktorá sa takmer každému vybaví vtedy, keď počuje spojenie transferové oceňovanie. Závislé osoby sú podľa zákona o dani z príjmov povinné o kontrolovaných transakciách viesť transferovú dokumentáciu. Jej druhy a obsah upravuje usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/014283/2016-724 o určení obsahu dokumentácie podľa § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Podľa zložitosti sa rozlišuje skrátená transferová dokumentácia, základná transferová dokumentácia a úplná transferová dokumentácia. Daňovník vedie príslušný druh transferovej dokumentácie podľa viacerých kritérií, napríklad podľa svojej ekonomickej veľkosti, podľa druhu kontrolovaných transakcií.

„O kontrolovaných transakciách vedú závislé osoby transferovú dokumentáciu.“

Transferová dokumentácia sa potom často predkladá pri daňovej kontrole zameranej na transferové oceňovanie. Daňovník má pritom len 15 dní na to, aby ju daňovému úradu predložil. Ak daňovník transferovú dokumentáciu nemá alebo ju má vypracovanú zle, hrozí mu pokuta vo výške 3 000 eur. Ak si daňový úrad vyžiada transferovú dokumentáciu za viac zdaňovacích období, výška možnej pokuty sa nevypracovanú transferovú dokumentáciu sa znásobuje. Cena za vypracovanie transferovej dokumentácie sa odlišuje hlavne od jej druhu, počtu transakcií a závislých osôb.