Príspevok detailne analyzuje všetky metódy transferového oceňovania. Zároveň uvádza aj praktické príklady na metódy transferového oceňovania.

 

Metódy transferového oceňovania a ich význam

Celé transferové oceňovanie sa v zásade zaoberá posudzovaním toho, či cena použitá v kontrolovaných transakciách závislých osôb zodpovedala princípu nezávislého vzťahu. Inými slovami povedané, či cena medzi závislými osobami bola taká, akú by medzi sebou v porovnateľných transakciách dohodli nezávislé osoby. Práve na toto v transferovom oceňovaní slúžia metódy transferového oceňovania.

„Metódy transferového oceňovania majú v transferovom oceňovaní nezastupiteľnú úlohu.“

Metódy transferového oceňovania majú v transferovom oceňovaní dve hlavné funkcie:

  1. zisťujú, či ceny použité v transakciách závislých osôb zodpovedali cenám použitým v porovnateľných transakciách nezávislých osôb,
  2. zisťujú rozdiel, o ktorý sa ceny použité v transakciách závislých osôb líšili od cien použitých v porovnateľných transakciách nezávislých osôb.

Prvá z vyššie uvedených funkcií metódy transferového oceňovania slúži na to, aby závislé osoby vedeli stanoviť cenu vzájomných transakcií tak, aby zodpovedala princípu nezávislého vzťahu. Ak závislé osoby stanovia cenu tak, že bude zodpovedať princípu nezávislého vzťahu, nemusia upravovať základ dane z príjmov. Ak cena použitá v transakciách závislých osôb nezodpovedala princípu nezávislého vzťahu, využíva sa druhá z vyššie uvedených funkcií metód transferového oceňovania. Závislé osoby v takomto prípade musia v daňovom priznaní upraviť svoj základ dane z príjmov. Aby závislé osoby vedeli, o akú sumu upraviť základ dane z príjmov, musia vyčísliť rozdiel medzi použitou cenou a cenou porovnateľných transakcií nezávislých osôb. A tento rozdiel zistia jedine pomocou metódy transferového oceňovania. Základná transferová dokumentácia a úplná transferová dokumentácia navyše povinne obsahujú aplikáciu metódy transferového oceňovania.

Pre ich dôležitosť majú daňovníci možnosť požiadať daňový úrad aj o odsúhlasenie používania konkrétnej metódy transferového oceňovania. Podrobnosti o tom nájdete v článku Odsúhlasenie metódy transferového oceňovania.

 

Metódy transferového oceňovania – druhy

Rozlišujú sa dve skupiny metód transferového oceňovania – metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny, a metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania zisku. Uvádza ich tak Smernica OECD o transferovom oceňovaní, ako aj zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“). Medzi metódy transferového oceňovania vychádzajúce z porovnávania ceny patrí: metóda nezávislej trhovej ceny, metóda následného predaja a metóda zvýšených nákladov. Medzi metódy transferového oceňovania vychádzajúce z porovnávania zisku patrí: metóda delenia zisku a metóda čistého obchodného rozpätia.

„Existuje päť rôznych metód transferového oceňovania a delia sa do dvoch skupín.“

 

metódy transferového oceňovania

 

Výber vhodnej metódy transferového oceňovania

Výber metódy transferového oceňovania je na daňovníkovi. Ani jedna z metód transferového oceňovania však nie je vhodná pre všetky možné situácie. Preto nie v každej situácii si daňovník môže metódu transferového oceňovania vybrať. Všetko záleží od konkrétnej situácie, od závislých osôb uskutočňujúcich transakciu a od dostupnosti porovnateľných údajov nezávislých osôb.

Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny, sú vo všeobecnosti považované za najpriamejší spôsob overenia platnosti princípu nezávislého vzťahu. V prípadoch, kedy je možné s rovnakou spoľahlivosťou aplikovať metódy transferového oceňovania vychádzajúce z porovnávania ceny a aj metódy transferového oceňovania vychádzajúce z porovnávania zisku, je preto vhodnejšie aplikovať metódy vychádzajúce z porovnávania ceny. A ak je možné s rovnakou spoľahlivosťou aplikovať metódu nezávislej trhovej ceny a inú metódu transferového oceňovania, mala by byť uprednostnená metóda nezávislej trhovej ceny. Existujú ale aj situácie, kedy sú metódy vychádzajúce z porovnávania zisku vhodnejšie, než metódy vychádzajúce z porovnávania zisku. Ide napríklad o prípady, kedy má každá zo závislých osôb v súvislosti s kontrolovanou transakciou hodnotný a unikátny prínos, keď závislé osoby uskutočňujú vysoko integrované činnosti alebo keď nie sú k dispozícii žiadne porovnateľné informácie alebo sú k dispozícii len obmedzené porovnateľné informácie.

„Metódy transferového oceňovania vychádzajúce z porovnávania ceny sú spoľahlivejšie.“

Zákon o dani z príjmov okrem toho umožňuje používať aj kombináciu metód transferového oceňovania alebo dokonca vlastnú metódu transferového oceňovania. Použitie vlastnej metódy transferového oceňovania však vždy musí byť v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

Pri výbere najvhodnejšej metódy transferového oceňovania pre konkrétny prípad sa posudzujú nasledujúce faktory:

  • silné a slabé stránky metódy transferového oceňovania,
  • vhodnosť metódy transferového oceňovania v súvislosti s povahou kontrolovanej transakcie určená predovšetkým prostredníctvom funkčnej analýzy,
  • dostupnosť spoľahlivých porovnateľných informácií nevyhnutných pre aplikáciu príslušnej metódy transferového oceňovania,
  • úroveň porovnateľnosti kontrolovaných a nekontrolovaných transakcií vrátane spoľahlivosti úprav z hľadiska porovnateľnosti, ktoré môžu byť nevyhnutné pre elimináciu prípadných podstatných rozdielov medzi týmito transakciami.

 

Metóda nezávislej trhovej ceny

Metóda nezávislej trhovej ceny je v zákone o dani z príjmov popísaná v § 18 ods. 2 písm. a). Metóda nezávislej trhovej ceny, ako vyplýva aj z jej názvu, patrí medzi metódy transferového oceňovania, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny. Metóda nezávislej trhovej ceny porovnáva cenu predávaného majetku alebo služby medzi závislými osobami s cenou predávaného majetku alebo služby v porovnateľnej transakcii nezávislých osôb za porovnateľných okolností.

Použitie metódy nezávislej trhovej ceny si vyžaduje vysoký stupeň porovnateľnosti všetkých aspektov kontrolovanej transakcie s nekontrolovanou transakciou. Tam, kde je možné nájsť porovnateľné nekontrolované transakcie, je metóda nezávislej trhovej ceny najspoľahlivejšia zo všetkých metód transferového oceňovania. V praxi je preto metóda nezávislej trhovej ceny obzvlášť spoľahlivá vtedy, ak závislá osoba predáva rovnaký produkt, aký sa predáva a kupuje medzi nezávislými osobami, alebo ak závislá osoba sama predáva rovnaký produkt zároveň závislým osobám a aj nezávislým osobám. Preto má v takýchto prípadoch metóda nezávislej trhovej ceny prednosť pred všetkými ostatnými metódami transferového oceňovania.

„Metóda nezávislej trhovej ceny je najspoľahlivejšia zo všetkých metód.“

 

Príklad na aplikáciu metódy nezávislej trhovej ceny

Spoločnosť Alfa a spoločnosť Beta sú závislými osobami, a spoločnosť Gama je voči týmto spoločnostiam nezávislá. Spoločnosť Alfa predáva spoločnosti Beta tovar za cenu 1 000 eur (kontrolovaná transakcia). Okrem toho spoločnosť Alfa predáva za rovnakých podmienok rovnaký tovar aj spoločnosti Gama za cenu 2 000 eur (nekontrolovaná transakcia). Porovnaním kontrolovanej a nekontrolovanej transakcie môžeme aplikáciou metódy nezávislej trhovej ceny dospieť k záveru, že v tomto prípade cena 1 000 eur použitá v transakcii medzi závislými osobami (spoločnosťou Alfa a Beta) princípu nezávislého vzťahu nezodpovedá. Princípu nezávislého vzťahu zodpovedá cena 2 000 eur použitá v transakcii medzi nezávislými osobami (spoločnosťou Alfa a Gama).

 

Metóda následného predaja

Metóda následného predaja je v zákone o dani z príjmov popísaná v § 18 ods. 2 písm. b). Metóda následného predaja tiež patrí medzi metódy transferového oceňovania, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny. Metóda následného predaja vychádza z ceny, za ktorú je produkt nakúpený od závislej osoby následne predaný nezávislej osobe. Cena pri následnom predaji sa potom znižuje o primerané obchodné rozpätie predstavujúce čiastku, z ktorej by sa následný predajca snažil pokryť svoje náklady a dosiahnuť primeraný zisk s ohľadom na vykonávané funkcie, používaný majetok a predpokladané riziká. Zostatok po odpočítaní obchodného rozpätia je možné po zohľadnení ostatných nákladov spojených s nákupom produktu považovať za nezávislú cenu.

„Metóda následného predaja vychádza z nezávislej ceny použitej pri následnom predaji.“

Obchodné rozpätie predajcu pri následnom predaji v kontrolovanej transakcii môže byť stanovené podľa obchodného rozpätia pri následnom predaji, ktoré rovnaký predajca dosahuje pri položkách nakúpených a predaných v porovnateľných nekontrolovaných transakciách alebo podľa obchodného rozpätia pri následnom predaji dosahovanom inou nezávislou osobou v porovnateľných nekontrolovaných transakciách.

Obchodné rozpätie predstavuje percentuálne vyjadrenie rozdielu medzi predajnou cenou a nákupnou cenou voči predajnej cene. Percentuálna výška obchodného rozpätia sa počíta takto: [(predajná cena – nákupná cena) / predajná cena] x 100. Absolútna výška obchodného rozpätia sa počíta ako rozdiel medzi predajnou cenou a nákupnou cenou. Pre obchodné rozpätie sa tiež zvykne používať aj synonymický výraz „obchodná marža“.

 

Príklad na aplikáciu metódy následného predaja

Spoločnosť Alfa a spoločnosť Beta sú závislými osobami, a spoločnosť Gama je voči týmto spoločnostiam nezávislá. Spoločnosť Alfa predáva závislej osobe, spoločnosti Beta, tovar za cenu 500 eur. Spoločnosť Beta tento istý tovar ďalej predáva nezávislej osobe, spoločnosti Gama, za cenu 1 000 eur. Nezávislí predajcovia v porovnateľných transakciách za porovnateľných okolností dosahujú obchodné rozpätie (obchodnú maržu) vo výške 20 %.

Metóda následného predaja spočíva vo vypočítaní ceny tovaru zodpovedajúcej princípu nezávislého vzťahu, za ktorú by ho mala spoločnosť Beta nakupovať od spoločnosti Alfa (resp. za ktorú by ho spoločnosť Alfa mala predávať spoločnosti Beta), a to prostredníctvom percentuálnej výšky obchodného rozpätia, ktoré by v prípade spoločnosti Beta pri následnom predaji tohto tovaru dosahovali nezávislí predajcovia. Východiskom pre náš výpočet bude vzorec OR = (PC – NC) / PC. V ňom OR predstavuje obchodné rozpätie v desatinnom vyjadrení uplatňované pri nezávislých osobách, PC predstavuje predajnú cenu uplatňovanú pri predaji nezávislej osobe, NC predstavuje nákupnú cenu uplatňovanú pri nákupe od nezávislej osoby.

Z uvedených premenných nepoznáme len nákupnú cenu uplatňovanú pri nákupe od nezávislej osoby, ktorú potrebujeme vypočítať. Preto si uvedený vzorec pre účely nášho výpočtu upravíme do nasledujúcej podoby NC = PC – (OR x PC). Po dosadení konkrétnych čísel dostávame nasledujúcu rovnicu: NC = 1 000 – (0,20 x 1 000). Jej výsledkom je číslo 800. Znamená to, že cena tovaru zodpovedajúca princípu nezávislého vzťahu, za ktorú by ho spoločnosť Beta mala nakupovať od spoločnosti Alfa (resp. za ktorú by ho spoločnosť Alfa mala predávať spoločnosti Beta), je 800 eur.

 

Metóda zvýšených nákladov

Metóda zvýšených nákladov je v zákone o dani z príjmov popísaná v § 18 ods. 2 písm. c). Aj metóda následného predaja patrí medzi metódy transferového oceňovania, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny. Metóda zvýšených nákladov vychádza z nákladov, ktoré vznikli dodávateľovi majetku alebo služby v kontrolovanej transakcii na majetok prevádzaný alebo službu poskytovanú závislému odberateľovi. K týmto nákladom sa potom pripočíta primeraná obchodná prirážka, aby sa dosiahol primeraný zisk s ohľadom na vykonávané funkcie a trhové podmienky. Výsledok, ktorý sa dosiahne po pripočítaní obchodnej prirážky k vyššie uvedeným nákladom, je možné považovať za nezávislú cenu pôvodnej kontrolovanej transakcie.

„Metóda zvýšených nákladov pripočítava k skutočným nákladom obvyklú obchodnú prirážku.“

Obchodná prirážka dodávateľa v kontrolovanej transakcii by mala byť v ideálnom prípade stanovená podľa obchodnej prirážky, ktorú rovnaký dodávateľ dosahuje v porovnateľnej nekontrolovanej transakcii alebo podľa obchodnej prirážky, ktorá by bola dosiahnutá v porovnateľných transakciách nezávislou osobou.

Obchodná prirážka predstavuje percentuálne vyjadrenie rozdielu medzi predajnou cenou a nákupnou cenou voči nákupnej cene. Percentuálna výška obchodnej prirážky sa počíta takto: [(predajná cena – nákupná cena) / nákupná cena] x 100. Absolútna výška obchodnej prirážky sa počíta ako rozdiel medzi predajnou cenou a nákupnou cenou. V absolútnom vyjadrení je výška obchodnej prirážky rovnaká ako výška obchodného rozpätia, avšak v percentuálnom vyjadrení to už neplatí.

 

Príklad na aplikáciu metódy zvýšených nákladov

Spoločnosť Alfa a spoločnosť Beta sú závislými osobami, a spoločnosť Gama je voči týmto spoločnostiam nezávislá. Spoločnosť Alfa vyrába výrobok, pričom priame a nepriame náklady na jeho výrobu sú vo výške 1 000 eur. Spoločnosť Alfa predáva závislej osobe, spoločnosti Beta, výrobok za cenu 1 100 eur, čo znamená, že si uplatňuje obchodnú prirážku vo výške 10 %. Nezávislí výrobcovia si v porovnateľných transakciách za porovnateľných okolností uplatňujú obchodnú prirážku vo výške 20 %.

Metóda zvýšených nákladov spočíva vo vypočítaní ceny zodpovedajúcej princípu nezávislého vzťahu, za ktorú by spoločnosť Alfa mala výrobok predávať spoločnosti Beta. Táto cena sa bude počítať z priamych a nepriamych nákladov spoločnosti Alfa na výrobu výrobku, ktoré sa zvýšia o obchodnú prirážku, ktorú by si v porovnateľných transakciách za porovnateľných okolností uplatňovali nezávislí výrobcovia. Východiskom pre náš výpočet bude vzorec OP = (PC – N) / N. V ňom OP predstavuje obchodnú prirážku v desatinnom vyjadrení uplatňovanú pri nezávislých osobách, PC predstavuje predajnú cenu uplatňovanú pri predaji nezávislej osobe, N predstavuje náklady závislej osoby.

Z uvedených premenných nepoznáme len predajnú cenu uplatňovanú pri nezávislých osobách, ktorú potrebujeme vypočítať. Preto si uvedený vzorec pre účely nášho výpočtu upravíme do nasledujúcej podoby PC = N + (OP x N). Po dosadení konkrétnych čísel dostávame nasledujúcu rovnicu: PC = 1 000 + (0,20 x 1 000). Jej výsledkom je číslo 1 200. Znamená to, že cena zodpovedajúca princípu nezávislého vzťahu, za ktorú by spoločnosť Alfa mala predávať výrobok spoločnosti Beta, je 1 200 eur.

 

Metóda delenia zisku

Metóda delenia zisku je v zákone o dani z príjmov popísaná v § 18 ods. 3 písm. a). Metóda delenia zisku patrí medzi metódy transferového oceňovania, ktoré vychádzajú z porovnávania zisku, ako vyplýva aj z jej názvu. Metóda delenia zisku sa snaží eliminovať vplyv osobitných podmienok stanovených v rámci kontrolovanej transakcie (alebo kontrolovaných transakcií, ktoré je vhodné agregovať) na zisk stanovením takého rozdelenia zisku, aké by nezávislé osoby očakávali z účasti v takejto transakcii alebo transakciách. Metóda delenia zisku najskôr identifikuje zisky alebo straty, ktoré majú byť rozdelené medzi závislé osoby z kontrolovaných transakcií, na ktorých sa závislé osoby zúčastňujú (tzv. „kombinované zisky“). Potom sa tieto kombinované zisky rozdelia medzi závislé osoby na takom základe, ktorý sa približuje takému rozdeleniu ziskov, aké by bolo očakávané v dohode uzatvorenej v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

„Metóda delenia zisku rozdeľuje zisk medzi závislé osoby tak, ako by to robili nezávislé osoby.“

Kombinované zisky, ktoré majú byť rozdelené v rámci metódy delenia zisku, sú zisky závislých osôb z kontrolovaných transakcií, v ktorých sú závislé osoby zúčastnené. Kombinované zisky na rozdelenie by mali zahrňovať iba tie zisky, ktoré vznikajú zo skúmaných kontrolovaných transakcií. Existuje niekoľko prístupov, ako odhadnúť rozdelenie ziskov, na ktorom by sa dohodli nezávislé osoby. Medzi dva z týchto prístupov patrí kontribučná analýza a reziduálna analýza.

 

Metóda delenia zisku – kontribučná analýza

V rámci kontribučnej analýzy by mali byť kombinované zisky rozdelené medzi závislé osoby na základe primeraného priblíženia rozdelenia zisku, aké by nezávislé osoby očakávali z účasti v takýchto transakciách. Takéto rozdelenie môže byť podporené porovnateľnými údajmi, ak sú k dispozícii. V prípade, že takéto údaje absentujú, je rozdelenie zisku často založené na relatívnej hodnote funkcií každej zo závislých osôb zúčastňujúcej sa kontrolovaných transakcií so zohľadnením ich používaného majetku a predpokladaných rizík. V prípade, keď je možné relatívnu hodnotu prínosov merať priamo, nemusí byť nevyhnutné odhadovať skutočnú trhovú hodnotu prínosov každej zo zúčastnených strán.

 

Metóda delenia zisku – reziduálna analýza

Reziduálna analýza rozdeľuje kombinované zisky zo skúmaných kontrolovaných transakcií v dvoch fázach. V prvej fáze je každému zúčastnenému pridelená nezávislá odmena za jeho nejedinečné prínosy v súvislosti s kontrolovanými transakciami. Táto počiatočná odmena by spravidla bola stanovená na základe aplikácie jednej z metód transferového oceňovania vychádzajúcich z porovnávania ceny alebo metódy čistého obchodného rozpätia s ohľadom na odmenu porovnateľných transakcií medzi nezávislými osobami. A táto odmena by teda všeobecne nezohľadňovala odmenu, ktorá by plynula z jedinečného a hodnotného prínosu zúčastnených strán. V druhej fáze by akýkoľvek reziduálny zisk, ktorý by zostal po rozdelení v rámci prvej fázy, bol rozdelený medzi strany na základe analýzy skutočností a okolností tak, ako by bol tento reziduálny zisk rozdelený medzi nezávislé osoby.

 

Príklad na aplikáciu metódy delenia zisku (kontribučná analýza) 

Spoločnosť Alfa vyrába batérie do elektromobilov. Vyvinula špeciálnu technológiu, vďaka ktorej batérie nadobúdajú dvojnásobne vyššiu kapacitu v porovnaní s rozmerovo rovnakými konvenčnými batériami. Spoločnosť Alfa túto technológiu pri výrobe batérií aj použila. Predaj týchto výrobkov sa uskutočňuje pod obchodnou značkou závislej osoby, spoločnosti Beta, ktorá zabezpečuje aj propagáciu týchto výrobkov. Spoločnosť Alfa predala spoločnosti Beta batérie za 1 000 000 eur. Náklady spoločnosti Alfa spojené s batériami boli vo výške 900 000 eur. Spoločnosť Beta tieto batérie ďalej predala nezávislým osobám za 1 500 000 eur. Jej celkové náklady spojené s ich predajom boli vo výške 1 100 000 eur. Z výroby, nákupu a predaja batérií dosiahli spoločnosti Alfa a Beta úhrnný zisk 500 000 eur. Ak by išlo o nezávislé osoby, delili by si tento zisk v pomere 3:2 v prospech výrobcu špeciálnych batérií. V súlade s tým by mala byť aj cena stanovená tak, aby uvedený zisk pripadal na obchodnú spoločnosť Alfa vo výške 300 000 eur (3/5 z 500 000 eur) a na obchodnú spoločnosť Beta vo výške 200 000 eur (2/5 z 500 000 eur). Cena zodpovedajúca princípu nezávislého vzťahu by potom mala byť stanovená na úrovni 1 200 000 eur [900 000 eur (náklady spoločnosti Alfa) + 300 000 eur (pomerná časť zisku pripadajúca na spoločnosť Alfa)].

 

Príklad na aplikáciu metódy delenia zisku (reziduálna analýza) 

Spoločnosť Alfa vyrába medicínske prístroje. Vyvinula špeciálnu technológiu, vďaka ktorej je jej prístroj schopný diagnostikovať onkologické ochorenia vo včasnejšom štádiu v porovnaní konvenčnými prístrojmi. Spoločnosť Alfa túto technológiu pri výrobe prístroja aj použila. Na výskum a vývoj tejto novej technológie bolo vynaložených 600 000 eur. Predaj týchto výrobkov nezávislým osobám sa uskutočňuje pod obchodnou značkou závislej osoby, spoločnosti Beta. Tá zabezpečuje aj propagáciu týchto výrobkov. Jedinečná marketingová kampaň uvedeného výrobku stála spoločnosť Beta 200 000 eur. Pomer uvedených špecifických nákladov spoločností Alfa a Beta je 3:1. Výrobcovia iných prístrojov schopných diagnostikovať vírusové ochorenie dosahujú rentabilitu nákladov 20 %. Nezávislí predajcovia týchto prístrojov dosahujú rentabilitu tržieb 10 %. Ďalšími doplňujúcimi údajmi v tejto súvislosti sú: celkové výrobné náklady spoločnosti Alfa na výrobu prístroja boli 1 000 000 eur, spoločnosť Beta dosiahla tržby z predaja tovaru pri predaji prístroja nezávislým osobám vo výške 2 000 000 eur. Ostatné údaje a výpočet ceny zodpovedajúcej princípu nezávislého vzťahu s použitím metódy delenia zisku sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

 

 

Metóda čistého obchodného rozpätia

Metóda čistého obchodného rozpätia je v zákone o dani z príjmov popísaná v § 18 ods. 3 písm. b). Metóda čistého obchodného rozpätia patrí medzi metódy transferového oceňovania, ktoré vychádzajú z porovnávania zisku. Metóda čistého obchodného rozpätia skúma čistý zisk v pomere k príslušnému základu, ktorý daňovník realizuje z kontrolovanej transakcie.

„Metóda čistého obchodného rozpätia vychádza z obvyklého čistého zisku v pomere k základu.“

Pri metóde čistého obchodného rozpätia by ukazovateľ čistého zisku daňovníka z kontrolovanej transakcie mal byť v ideálnom prípade stanovený podľa ukazovateľa čistého zisku, ktorý rovnaký daňovník dosahuje v porovnateľných nekontrolovaných transakciách. A kde to nie je možné, môže sa čistý zisk stanoviť podľa toho, aký by bol dosiahnutý nezávislou osobou v porovnateľných transakciách. V každom prípade sa vyžaduje vykonať funkčnú analýzu kontrolovaných a nekontrolovaných transakcií, aby sa stanovilo, či sú tieto transakcie porovnateľné.

Príklad na aplikáciu metódy čistého obchodného rozpätia

Spoločnosť Alfa a spoločnosť Beta sú závislými osobami, a spoločnosť Gama je voči týmto spoločnostiam nezávislá. Spoločnosť Alfa predáva závislej osobe, spoločnosti Beta, tovar za cenu 5 000 eur. Spoločnosť Beta tento istý tovar ďalej predáva nezávislej osobe, spoločnosti Gama, za cenu 10 000 eur. Spoločnosti Beta okrem obstarávacej ceny v súvislosti s nákupom a predajom tohto tovaru vznikli aj ďalšie prevádzkové náklady vo výške 2 000 eur. Čisté obchodné rozpätie (čistý zisk) spoločnosti Beta z transakcií nákupu a predaja tovaru tak bolo 3 000 eur (10 000 eur – 5 000 eur – 2 000 eur). Vo vzťahu k tržbám z predaja tovaru bolo čisté obchodné rozpätie (čistý zisk) spoločnosti Beta 30 % [(3 000 eur / 10 000 eur) x 100]. Nezávislí predajcovia v porovnateľných transakciách za porovnateľných okolností však dosahujú čisté obchodné rozpätie (čistý zisk) vo vzťahu k tržbám vo výške len 10 %. Výška čistého obchodného rozpätia (čistého zisku) spoločnosti Beta zodpovedajúca princípu nezávislého vzťahu by tak mala byť vo výške 1 000 eur (10 % z 10 000 eur). Analogicky by potom cena zodpovedajúca princípu nezávislého vzťahu, za ktorú spoločnosť Beta nakupuje tovar od spoločnosti Alfa, mala byť 7 000 eur [10 000 eur (predajná cena nezávislej osobe) – 2 000 eur (skutočné prevádzkové náklady) – 1 000 eur (primerané čisté obchodné rozpätie)].