Zmena v definícii závislých osôb: spočítavanie podielov blízkych osôb

V definícii závislých osôb dochádza len k jednej zmene. Týka sa ekonomického prepojenia.

Pre úplnosť si ho zopakujeme. Ekonomickým prepojením sa rozumie priamy, nepriamy alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na základnom imaní alebo hlasovacích právach, prípadne podiel vo výške najmenej 25 % na zisku. Po novom sa na účely počítania priameho, nepriameho alebo nepriameho odvodeného podielu podiely blízkych osôb spočítavajú. A teda ak ich súčet je najmenej 25 %, príslušné osoby alebo subjekty sa považujú za ekonomicky prepojené.

Napríklad manžel mal 20 % podiel na základnom imaní spoločnosti A. Aj jeho manželka mala 20 % podiel na základnom imaní tej istej spoločnosti A. Do konca roka 2022 nebol ani jeden z nich s touto spoločnosťou ekonomicky prepojený. Od roku 2023 sa ich podiely spočítavajú a teda majú spolu 40 % podiel na základnom imaní spoločnosti A a tak každý z nich je s ňou prepojený.

Závislá činnosť od roku 2023 už nie je kontrolovanou transakciou

K malej zmene dochádza aj v prípade definície kontrolovanej transakcie.

Znovu si ju pre úplnosť zopakujeme. Kontrolovanou transakciou je právny vzťah alebo iný obdobný vzťah medzi dvomi alebo viacerými závislými osobami, pričom aspoň jedna z osôb je fyzická osoba s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela a umeleckého výkonu alebo právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem z činnosti alebo z nakladania s majetkom. V doterajšej definícii prepojených osôb bola zakotvená aj jedna výnimka. Podľa nej kontrolovanou transakciou nebol prenájom, ak prenajímateľom bola fyzická osoba, prenajímaná nehnuteľnosť nebola zaradená do obchodného majetku a nájomcom bola fyzická osoba, ktorá túto nehnuteľnosť využívala na osobné účely.

Od roku 2023 pribudla z kontrolovanej transakcie aj ďalšia výnimka. Kontrolovanou transakciou nie jeani právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, z ktorého plynú príjmy zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov. Doteraz sa tak transferové oceňovanie vzťahovalo napríklad aj na odmenu vyplácanú medzi s. r. o. a konateľom. Tiež aj na to, ak sa spoločník s. r. o. vo svojej spoločnosti zamestnal na pracovný pomer alebo dohodu. Od roku 2023 sa tak už na vzťahy, z ktorých plynú príjmy zo závislej činnosti, transferové oceňovanie nevzťahuje.

Základ dane sa bude upravovať len o transakcie nad 10 000 eur

Do konca roka 2022 platilo, že ak sa ceny alebo podmienky v kontrolovaných transakciách medzi spriaznenými osobami líšili od „obvyklých trhových cien“ a tento rozdiel u spriaznenej osoby mal za následok zníženie základu dane z príjmov alebo zvýšenie daňovej straty, musela táto spriaznená osoba o tento rozdiel zvýšiť základ dane z príjmov alebo znížiť daňovú stratu. To znamená, že ak ste napríklad niečo prepojenej osobe predali „pod cenu“, tak ste museli v daňovom priznaní o príslušný rozdiel svoj základ dane z príjmov zvýšiť. Bolo pritom jedno, či išlo o transakciu, ktorej hodnota bola 1 euro alebo 1 milión eur.

Od roku 2023 v tejto súvislosti došlo k veľkej zmene. Má za cieľ zníženie administratívnej záťaže malých podnikateľov pri transakciách s nízkou hodnotou. Základ dane z príjmov alebo daňovú stratu bude potrebné upravovať len vtedy, ak pôjde o významnú kontrolovanú transakciu (alebo skupinu kontrolovaných transakcií). Zákon o dani z príjmov významnú kontrolovanú transakciu (alebo skupinu kontrolovaných transakcií) už vyslovene definuje. Je ňou právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, na základe ktorého v príslušnom roku jedna alebo viac spriaznených osôb dosiahne zdaniteľný príjem alebo daňový výdavok v hodnote prevyšujúcej 10 000 eur. Okrem toho sem patrí aj úver alebo pôžička s istinou nad 50 000 eur.

Ak teda dôjde k transakcii (alebo skupine transakcií) medzi spriaznenými osobami, z ktorých ani jednej v príslušnom roku z tejto transakcie neplynie zdaniteľný príjem alebo daňový výdavok v hodnote prevyšujúcej 10 000 eur, tak tieto spriaznené osoby nebudú musieť kvôli nej upravovať základ dane z príjmov alebo daňovú stratu. Transferové oceňovanie bude pre ne jednoduchšie.

Pri úprave základu dane sa má použiť aj smernica OECD

Do zákona o dani z príjmov sa v záujme právnej istoty zavádza nové ustanovenie. Podľa neho sa pri zisťovaní rozdielu, o ktorý sa má upraviť základ dane z príjmov alebo daňová strata, má použiť aj metodika OECD. Konkrétne ide o smernicu OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní. Vďaka tejto zmene naďalej tento dokument nebude právne záväzným aktom. Stane sa len akousi „oficiálnou“ pomôckou, podľa ktorej sa v transferovom oceňovaní pri zisťovaní rozdielu medzi transferovými cenami a obvyklými cenami tiež postupuje, a to tak zo strany daňovníkov, ako aj zo strany daňových úradov.

Vyrubenie dane z príjmov pri daňovej kontrole bude vychádzať z mediánu

Podobne sa tiež v záujme právnej istoty do zákona o dani z príjmov zavádza postup, podľa ktorého daňový úrad pri daňovej kontrole vyrubuje daň z príjmov. Použije sa vtedy, ak sa pri zisťovaní rozdielu, o ktorý mal daňovník upraviť základ dane z príjmov alebo daňovú stratu, vychádza z viacerých porovnateľných nezávislých hodnôt. Môže ísť napríklad o ceny alebo obchodné marže. Ak daňovník správne nevyčíslil rozdiel, o ktorý mal upraviť základ dane z príjmov alebo daňovú stratu, tak pri daňovej kontrole sa tento rozdiel určí podľa strednej hodnoty (mediánu) zistených nezávislých porovnateľných hodnôt.

Daňovník však naďalej môže preukázať to a presvedčiť daňový úrad o tom, že vzhľadom na okolnosti je vhodnejšia úprava základu dane z príjmov alebo daňovej straty na inú hodnotu v rámci rozpätia nezávislých hodnôt.

Zmeny v transferovej dokumentácií od roku 2023

Aj po novele zákona o dani z príjmov platí, že o kontrolovaných transakciách je daňovník povinný viesť transferovú dokumentáciu. Jej obsah a rozsah určuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Vzhľadom na zmeny, ktoré sa uskutočnili v zákone o dani z príjmov, sa dá predpokladať, že dôjde k zmenám aj v usmernení o transferovej dokumentácii. K dátumu publikovania tohto článku však v tomto smere zatiaľ žiadne zmeny nenastali.

Aktualizácia: O zmenách v usmernení o transferovej dokumentácii si môžete prečítať v tomto článku.

Predsa len sa ohľadom transferovej dokumentácie od roku 2023 niečo zmenilo. Je to jazyk, v ktorom sa na výzvu daňového úradu predkladá. Doteraz mohol daňovník transferovú dokumentáciu predložiť v cudzom jazyku len po predchádzajúcom schválení zo strany daňového úradu. Od roku 2023 platí to, že daňovník môže transferovú dokumentáciu už hneď predložiť v cudzom jazyku. Ak však bude daňový úrad požadovať jej predloženie aj slovenskom jazyku, môže na to daňovníka vyzvať. Ten má na to potom lehotu 15 dní odo dňa doručenia výzvy.

The post Zmeny pre transferové oceňovanie od roku 2023 appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Vypracovanie transferovej dokumentácie k pôžičkám

Transferová dokumentácia k pôžičkám je povinnosťou mnohých podnikateľov. Ak medzi sebou závislé osoby uskutočnia transakciu, ktorej predmetom je pôžička alebo úver, nemusí sa na ňu vždy vzťahovať transferové oceňovanie. Nemusí ísť hneď o kontrolovanú transakciu a nemusí sa na ňu hneď vzťahovať aj povinnosť vypracovať transferovú dokumentáciu. Povinnosť vypracovať transferovú dokumentáciu k pôžičkám medzi závislými osobami vo všeobecnosti vzniká vtedy, ak ide o kontrolovanú transakciu, ktorá má vplyv na základ dane z príjmov daňovníka. Transferová dokumentácia k pôžičkám medzi závislými osobami sa teda musí alebo nemusí vypracovať v závislosti od toho, aké postavenie má veriteľ a dlžník z hľadiska dosahovaných príjmov a či bol alebo nebol na pôžičku dohodnutý nejaký úrok.

Ak bol medzi závislými osobami v kontrolovanej transakcii na pôžičku dohodnutý nejaký úrok, tak sa táto pôžička vždy musí zahrnúť do transferovej dokumentácie. V prípade, že ide o bezúročnú pôžičku, tak je potrebné skúmať postavenie zúčastnených strán, či je takáto transakcia kontrolovanou transakciou a či u konkrétneho daňovníka má vplyv na základ dane z príjmov. Vplyv na základ dane z príjmov v prípade bezúročnej pôžičky je vždy nepriamy – v dôsledku uplatnenia nulových úrokov môže byť potrebné u poskytovateľa pôžičky základ dane z príjmov zvýšiť tak, aby zodpovedal trhovým úrokom. Ak je teda bezúročná pôžička vzhľadom na postavenie veriteľa a dlžníka považovaná za kontrolovanú transakciu a zároveň má nepriamy vplyv na základ dane z príjmov daňovníka, tak je potrebné pre ňu vypracovať transferovú dokumentáciu.

„Transferová dokumentácia k pôžičkám sa niekedy musí a niekedy nemusí vypracovať.“

Úročená a bezúročná pôžička medzi spriaznenými s. r. o.

V praxi sa často poskytujú pôžičky medzi spriaznenými spoločnosťami, ktoré majú napríklad rovnakého majiteľa alebo štatutára. Bez ohľadu na to, či je pôžička medzi prepojenými spoločnosťami úročená alebo neúročená, je potrebné ju vždy zahrnúť do transferovej dokumentácie. Niekedy u jednej a niekedy u oboch spoločností.

Úročená pôžička sa objaví v transferovej dokumentácii aj veriteľa a aj dlžníka. Bezúročná pôžička sa zahrnie len do transferovej dokumentácie spoločnosti, ktorá ju poskytovala. Má vplyv na jej základ dane z príjmov, pretože o výšku obvyklého úroku je povinná ho zvýšiť. Naopak, do transferovej dokumentácie spoločnosti, ktorá bezúročnú pôžičku prijala, sa táto transakcia nezahrnie. Dôvodom je to, že aj keď ide o kontrolovanú transakciu, tak uplatnením nulových úrokov sa u nej neúčtovalo o žiadnom náklade. Zároveň táto transakcia nemá vplyv na jej základ dane z príjmov ani nepriamo cez primárnu úpravu základu dane z príjmov. Keďže u nej uplatnením nulových úrokov nedošlo k zníženiu základu dane z príjmov, tak ho nemusí ani upravovať a teda táto transakcia nemá žiaden vplyv na jej základ dane z príjmov. A pre takéto transakcie sa transferová dokumentácia nevypracúva.

„Úročenú pôžičky zahrnú do dokumentácie obe spoločnosti, bezúročnú len jedna.“

Úročená a bezúročná pôžička medzi spoločníkom a jeho s. r. o.

Ešte častejšie je možné sa v praxi stretnúť s pôžičkami medzi spoločníkmi s. r. o. a ich obchodnou spoločnosťou, či už smerom od spoločníka k spoločnosti alebo naopak. Spoločníci s. r. o. prostredníctvom pôžičiek do svojich firiem vkladajú peniaze namiesto vkladov do základného imania, ktoré treba zapisovať do obchodného registra. Naopak, keď dočasne potrebuje peniaze spoločník, vyberá si ich zo svojej s. r. o. častokrát práve cez pôžičku. V tejto súvislosti si vás však dovolíme upozorniť na § 121 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Podľa neho môže spoločník s. r. o. poskytnúť svojej s. r. o. úver len bezhotovostným spôsobom.

Ak má pôžička medzi spoločníkom a s. r. o. určený nejaký úrok, tak sa vždy zahrnie do transferovej dokumentácie obchodnej spoločnosti. Nezáleží pritom na tom, či pôžičku poskytuje spoločník spoločnosti alebo spoločnosť spoločníkovi. Oveľa častejšie sú však pôžičky medzi spoločníkmi a ich firmami bezúročné, teda s nulovou úrokovou sadzbou. Bezúročná pôžička medzi spoločníkom a jeho firmou pre transferové oceňovanie môže byť niekedy problémom a inokedy nie. Všetko závisí od toho, či pôžičku poskytuje spoločník svojej firme alebo firma svojmu spoločníkovi.

Bezúročná pôžička poskytnutá od spoločníka spoločnosti

Ak bezúročnú pôžičku poskytuje spoločník svojej firme, tak táto obchodná spoločnosť kvôli tomu nemusí zvyšovať základ dane z príjmov. Bezúročná pôžička a transferové oceňovanie v tomto prípade až taký problém nie je. Aj keď ide o kontrolovanú transakciu a úroková sadzba bola iná ako obvyklá, nespôsobilo to obchodnej spoločnosti zníženie základu dane z príjmov. Vplyvom nulovej úrokovej sadzby obchodná spoločnosť neúčtovala o žiadnych úrokových nákladoch a skôr si tým teda spôsobila zvýšenie základu dane z príjmov. Preto nemusí svoj základ dane z príjmov v daňovom priznaní upravovať. A keďže táto kontrolovaná transakcia nemá žiaden vplyv na základ dane z príjmov obchodnej spoločnosti, tak ju ani nezahŕňa do transferovej dokumentácie. U spoločníka by prípadný úrok bol príjmom z kapitálového majetku, na ktorý sa nevzťahuje transferové oceňovanie, takže ani on nemusí v súvislosti s poskytnutou bezúročnou pôžičkou nič robiť.

Bezúročná pôžička poskytnutá od spoločnosti spoločníkovi

Ak bezúročnú pôžičku poskytuje firma spoločníkovi, tak vtedy je všetko inak. Neuplatnený trhový úrok je pre spoločníka nepeňažným príjmom zo závislej činnosti, ktorý u neho bude podliehať dani z príjmov, sociálnemu poisteniu a zdravotnému poisteniu podobne ako mzda. Takéto poskytnutie bezúročnej pôžičky od firmy spoločníkovi, ktoré je pre spoločníka príjmom zo závislej činnosti, podľa usmernenia Ministerstva financií Slovenskej republiky nie je považované za kontrolovanú transakciu. A ak teda bezúročná pôžička poskytnutá firmou spoločníkovi nie je kontrolovanou transakciou, tak sa na ňu nevzťahuje transferové oceňovanie. Spoločnosť nie je potrebná vo vzťahu k takejto bezúročnej pôžičke vykonávať úpravu základu dane z príjmov a ani ju zahŕňať do transferovej dokumentácie.

„Pri bezúročných pôžičkách postup záleží od toho, kto ju komu poskytuje.“

Čo musí obsahovať transferová dokumentácia k pôžičkám

Vypracovanie transferovej dokumentácie k pôžičkám sa líši predovšetkým od toho, aký druh transferovej dokumentácie musíte viesť. Iný obsah má skrátená transferová dokumentácia, iný základná transferová dokumentácia a iný úplná transferová dokumentácia. Transferová dokumentácia k pôžičkám preto môže obsahovať rôzne informácie podľa toho, aký druh transferovej dokumentácie musí daňovník viesť. Transferové oceňovanie v praxi najčastejšie zahŕňa pôžičky medzi spoločníkmi a ich s. r. o. Pôžičky medzi slovenskými spoločníkmi a ich slovenskými spoločnosťami sú tuzemskými transakciami, preto sa pre ne vo väčšine prípadov vypracuje skrátená transferová dokumentácia k pôžičkám. Ako však už bolo vyššie uvedené a vysvetlené, k pôžičke medzi spoločníkom a jeho s. r. o. sa vypracuje transferová dokumentácie len vtedy, ak je úročená. Bezúročné pôžičky medzi spoločníkom a jeho s. r. o. sa do transferovej dokumentácie nezahŕňajú.

„Informácie zahrnuté v transferovej dokumentácii k pôžičkám závisia od jej druhu.“

The post Transferové oceňovanie a úročená a bezúročná pôžička appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Na koho sa vzťahuje transferové oceňovanie v roku 2022

Rovnako ako doteraz, tak aj v roku 2022 sa transferové oceňovanie vzťahuje na kontrolované transakcie závislých osôb. Jednoducho povedané, transferové oceňovanie sa bude v tomto roku týkať akokoľvek prepojených fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré v rámci svojho podnikania uskutočnia medzi sebou akýkoľvek nákup, predaj a podobne. Typických príkladov na transakcie, ktoré podliehajú transferovému oceňovaniu, je mnoho. Napríklad fakturácia medzi spoločnosťami, ktoré majú spoločného majiteľa. Ďalej môže ísť o fakturáciu medzi fyzickou osobou (nezáleží na tom, či koná ako podnikateľ alebo nepodnikateľ) a jej obchodnou spoločnosťou. Transferovému oceňovaniu budú podliehať aj obchody medzi firmou syna a firmou otca alebo firmami iných blízkych rodinných príslušníkov.

Ak chcete podrobne spoznať, či sa na váš konkrétny prípad vzťahuje transferové oceňovanie, tak musíte rozumieť dvom definíciám: kontrolovaná transakcia a závislé osoby (resp. spriaznené osoby alebo prepojené osoby). Čo sú to kontrolované transakcie, to sa môžete podrobne dočítať v článku Kontrolovaná transakcia a nekontrolovaná transakcia, kde nájdete aj niekoľko príkladov. Kto sa považuje za závislé osoby, to podrobne popisujeme a na príkladoch vysvetľujeme v článku Spriaznené osoby v roku 2021 s vysvetleniami a príkladmi.

Povinnosť používať trhové ceny a zvyšovať základ dane z príjmov

Každý, kto uskutočňuje kontrolovanú transakciu so závislou osobou, by mal v prvom rade dbať na to, aby sa ceny a podmienky v týchto transakciách nelíšili od tých, aké by medzi sebou v porovnateľnej situácii použili úplne nezávislé osoby. To znamená, že aj prepojené osoby by sa mali vo vzájomných transakciách správať tak, ako nezávislé osoby. V praxi by teda cena, za ktorú niekto niečo predáva (resp. kupuje) prepojenej osobe, mala byť rovnaká ako v prípade, keby to predával nezávislému odberateľovi (resp. kupoval od nezávislého dodávateľa).

Ak to tak nie je a došlo tým k zníženiu základu dane z príjmov alebo k zvýšeniu daňovej straty, tak je potrebné o príslušný rozdiel v daňovom priznaní pristúpiť k zvýšeniu základu dane z príjmov alebo k zníženiu daňovej straty. V konečnom dôsledku tak bude zdaňovaný taký výnos (resp. príjem), aký by bol dosiahnutý za použitia „trhovej ceny“. Ak teda niekto spriaznenej osobe predá niečo za 100 eur, ale iným odberateľom to predáva za 150 eur (alebo medzi inými nezávislými osobami sa to predáva za 150 eur), tak bude musieť v daňovom priznaní o 50 eur zvýšiť svoj základ dane z príjmov. To je rozdiel, o ktorý si nižšou cenou znížil tržby a teda aj základ dane z príjmov.

Kedy vzniká nárok na zníženie základu dane z príjmov

Vyššie uvedeným postupom zvýšenia základu dane z príjmov (príp. zníženia daňovej straty) môže dochádzať k dvojitému zdaneniu časti zisku. Na to, aby k dvojitému zdaneniu časti zisku vplyvom vzájomných transakcií závislých osôb a následného zvýšenia základu dane z príjmov jednej závislej osoby nedochádzalo, bola zavedená tzv. „korešpondujúca úprava základu dane z príjmov“. Korešpondujúca úprava základu dane z príjmov spočíva v tom, že ak vplyvom vzájomnej transakcie jedna závislá osoba o určitú sumu svoj základ dane z príjmov zvýši, tak druhá závislá osoba zúčastnená na tejto transakcii má právo si o rovnakú sumu základ dane z príjmov znížiť.

Všetko o dvojitom zdanení zisku a korešpondujúcej úprave základu dane z príjmov spolu s názornými ukážkami si môžete prečítať v článku Korešpondujúca úprava základu dane.

Transferové oceňovanie v daňovom priznaní

Je celkom zrejmé, že téma transferového oceňovania je bezprostredne spojená s daňou z príjmov. Daňový úrad sa o tom, že uskutočňujete kontrolované transakcie so závislými osobami, dozvie práve z vami podaného daňového priznania. V daňovom priznaní, hneď na jeho prvej strane, ste povinný krížikom označiť, že v príslušnom zdaňovacom období ste uskutočnili transakciu so závislou osobou. V prípade fyzických osôb typ B sa potom na mieste na osobitné záznamy tieto závislé osoby vymenúvajú s odôvodnením druhu vzájomného prepojenia. Daňové priznanie právnických osôb zase obsahuje samostatnú tabuľku I, v ktorej je potrebné uviesť sumu transakcií so závislými osobami a určiť, čo bolo ich predmetom (napríklad služby, hmotný majetok, zásoby).

Vypracovanie transferovej dokumentácie v roku 2022

V súvislosti s transakciami so závislými osobami väčšinou vzniká aj povinnosť vypracovania tzv. „transferovej dokumentácie“. Transferová dokumentácia v zásade popisuje transakcie, ktoré daňovník uskutočnil so závislými osobami. Pre ktoré transakcie je potrebné vypracovať transferovú dokumentáciu za rok 2022? V zásade platí, že transferovú dokumentáciu je potrebné vždy vypracovať pre všetky významné tuzemské kontrolované transakcie (teda pre transakcie medzi slovenskými daňovými subjektmi). V ostatných prípadoch závisí existencia alebo neexistencia povinnosti vypracovania transferovej dokumentácie od druhu daňovníka a od druhu transakcií.

Rozlišujú sa tri druhy transferových dokumentácií: skrátená transferová dokumentácia, základná transferová dokumentácia a úplná transferová dokumentácia. Jednotlivé druhy transferovej dokumentácie sa od seba – ako už vyplýva z ich názvu – odlišujú tým, aký je ich rozsah a pre aké druhy transakcií sú určené. Vypracovanie skrátenej transferovej dokumentácie stojí niekoľko desiatok eur a vypracovanie úplnej transferovej dokumentácie stojí niekoľko tisícok eur. V 99 % prípadoch postačuje pre tuzemské transakcie vypracovať skrátenú transferovú dokumentáciu.

Transferovú dokumentáciu si môže daňový úrad vyžiadať pri daňovej kontrole. Lehota na jej predloženie je len 15 dní. Preto je potrebné si túto povinnosť splniť v dostatočnom predstihu, pretože inak už na vypracovanie transferovej dokumentácie nemusí byť dostatok času.

Všetko dôležité o transferovej dokumentácii v roku 2022 si môžete prečítať v samostatnom článku Ako na transferovú dokumentáciu v roku 2022.

Pokuty udeľované daňovým úradom za transferové oceňovanie

Daňový úrad môže pri kontrole zameranej na transferové oceňovanie zistiť viacero nedostatkov. Prípadne nedostatky v transferovom oceňovaní zistí pri inak zameranej daňovej kontrole. Pokiaľ ide o tie, ktoré sa týkajú transferového oceňovania, tak v zásade ide o pokutu za nesprávne vyplnené daňové priznanie (napríklad neuvedenie toho, že daňovník uskutočnil transakciu so závislou osobou), pokutu súvisiacu s nesprávne vyčísleným základom dane z príjmov (daňovník nezvýšil základ dane z príjmov) a o pokutu za nevypracovanie transferovej dokumentácie.

Pokuta za nesprávne vyplnené daňové priznanie v súvislosti s transakciami so závislými osobami je od 30 eur do 3 000 eur. Pokuta za to, že daňovník nevykonal v súvislosti s transakciami so závislými osobami zvýšenie základu dane z príjmov, je vo výške 10 % zo sumy, o ktorú daňový úrad zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň z príjmov uvedenú v daňovom priznaní. Okrem toho bude musieť daňovník samozrejme zaplatiť aj rozdiel medzi daňou z príjmov, ktorú odviedol, a daňou z príjmov, ktorú mal odviesť. Pokuta za nevypracovanie transferovej dokumentácie je od 30 eur do 3 000 eur. Možno ju uložiť v rovnakej výške aj opakovane, ak jej uloženie neviedlo k náprave a pokiaľ protiprávny stav trvá. Čiže daňový úrad ju môže daňovníkovi ukladať dovtedy, kým mu transferová dokumentácia nebude predložená.

Ak chcete o pokutách v transferovom oceňovaní vedieť viac, môžete si o nich prečítať viac v článku Pokuty za transferové oceňovanie.

The post Ako na transferové oceňovanie v roku 2022 appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Transferové oceňovanie sa vás týka len vtedy, ak máte kontrolované transakcie

Či sa vás v roku 2021 týka transferové oceňovanie, závisí od odpovede na jedinú otázku: Uskutočnili ste v roku 2021 kontrolovanú transakciu? Ak áno, transferové oceňovanie sa vás týka a je potrebné si na niektoré veci dať pozor. Ak ste v roku 2021 kontrolovanú transakciu neuskutočnili, transferové oceňovanie vás nemusí zaujímať.

Kľúčový pojem pre transferové oceňovanie – kontrolovaná transakcia

Kontrolovanou transakciou sa podľa § 2 písm. ab) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“ v príslušnom tvare) rozumie „právny vzťah alebo iný obdobný vzťah medzi dvomi alebo viacerými závislými osobami pričom aspoň jedna z osôb je daňovník s príjmami podľa § 6 alebo právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem (výnos) z činnosti alebo z nakladania s majetkom“.

Tu je veľmi dôležitým pojmom pojem „závislé osoby“, ktorý sme podrobne vysvetlili aj na príkladoch v článku Spriaznené osoby v roku 2021 s vysvetleniami a príkladmi. Kontrolovanou transakciou je totižto len transakcia závislých osôb. Ďalšou podmienkou je to, že aspoň jedna zo závislých osôb zúčastnených na transakcii musí do tejto transakcie vstupovať ako fyzická osoba s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov (príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela alebo umeleckého výkonu) alebo právnickej osoby, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem (výnos) z činnosti alebo z nakladania s majetkom.

V zmysle vyššie uvedeného preto kontrolovanou transakciou nie je napríklad transakcia, v ktorej syn predá otcovi motorové vozidlo, ak ju uskutočňujú ako nepodnikatelia. Predávajúci ho v tomto prípade nepredáva z obchodného majetku a kupujúci ho nenakupuje do obchodného majetku. Ak by toto motorové vozidlo predával syn ako nepodnikateľ a otec by ho kupoval ako podnikateľ a zaradil ho do svojho obchodného majetku, tak by už išlo o kontrolovanú transakciu.

Príklady na kontrolovanú transakciu v roku 2021

Kontrolovanou transakciou podliehajúcou transferovému oceňovaniu môže byť napríklad:

• spoločník so 100 % podielom na základnom imaní a hlasovacích právach obchodnej spoločnosti tejto spoločnosti prenajíma nehnuteľnosť,
• obchodná spoločnosť A a obchodná spoločnosť B medzi sebou nakupujú a predávajú služby, pričom najmenej 25 % podiel na ich základnom imaní má tá istá osoba,
• manžel konajúci v postavení fyzickej osoby – podnikateľa obstaráva motorové vozidlo od manželky, ktorá v transakcii vystupuje ako fyzická osoba – nepodnikateľ.

Výnimka z kontrolovanej transakcie

Z definície kontrolovanej transakcie existuje jedna výnimka. Za kontrolovanú transakciu sa nepovažuje prenájom, z ktorého plynú príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, ak ide o nehnuteľnosť nezaradenú do obchodného majetku, a nájomcom je fyzická osoba, ktorá túto nehnuteľnosť využíva na osobné účely. Aby sa tento prenájom nepovažoval za kontrolovanú transakciu a nevzťahovalo sa naň transferové oceňovanie, musia byť súčasne splnené všetky uvedené podmienky. Ak by napríklad prenajímaná nehnuteľnosť bola súčasťou obchodného majetku, prenajímateľom alebo nájomcom by bola právnická osoba, nájomcom by bola fyzická osoba – podnikateľ, išlo by o kontrolovanú transakciu.

Aké máte povinnosti v transferovom oceňovaní?

Ak sa na vás vzťahuje transferové oceňovanie, budete sa musieť vysporiadať minimálne s týmito dvoma dôležitými povinnosťami:

• určovanie cien v súlade s princípom nezávislého vzťahu,
• vypracovanie transferovej dokumentácie.

Okrem toho, ak nebudú ceny v kontrolovaných transakciách zodpovedať princípu nezávislého vzťahu, môže vám vzniknúť povinnosť upravovať základ dane alebo daňovú stratu. Ani na túto povinnosť netreba nikdy zabúdať, pretože môže byť príčinou vysokých pokút.

Dodržanie cien v súlade s princípom nezávislého vzťahu

Ak už uskutočňujete kontrolovanú transakciu, ktorá podlieha transferovému oceňovaniu, je potrebné veľkú pozornosť venovať cene a podmienkam, za ktorých sa táto transakcia uskutočňuje. Ceny a podmienky použité v transakcii so závislou osobou by sa nemali odlišovať od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách. Toto je aplikácia tzv. „princípu nezávislého vzťahu“.

Aby ste poznali cenu alebo podmienky zodpovedajúce princípu nezávislého vzťahu, musíte použiť niektorú z metód transferového oceňovania. Pri zisťovaní ceny alebo podmienok zodpovedajúcich princípu nezávislého vzťahu prostredníctvom metód transferového oceňovania sa porovnávajú ceny a podmienky dohodnuté v transakciách závislých osôb s cenami a podmienkami, ktoré by medzi sebou v porovnateľných transakciách dohodli nezávislé osoby. Pri zisťovaní cien a podmienok zodpovedajúcich princípu nezávislého vzťahu je potrebné zohľadňovať viacero faktorov. Nejde len o porovnanie samotného majetku alebo služby, ktorá je predmetom transakcie. Porovnávajú sa aj strany uskutočňujúce transakciu z hľadiska ich funkcií, rizík, obchodných stratégií, zmluvných podmienok a trhového prostredia.

V niektorých prípadoch je možné cenu zodpovedajúcu princípu nezávislého vzťahu zistiť pomerne jednoducho. V iných transakciách to môže byť veľmi komplikované. Podrobnejšie informácie o zisťovaní ceny zodpovedajúcej princípu nezávislého vzťahu nájdete v článkoch Princíp nezávislého vzťahu a Metódy transferového oceňovania.

Vedenie transferovej dokumentácie o kontrolovaných transakciách

O uskutočnených kontrolovaných transakciách medzi závislými osobami je obvykle potrebné viesť dokumentáciu. Pravidlá pre vedenie transferovej dokumentácie upravuje usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/019153/2018-724 o určení obsahu dokumentácie podľa § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Je možné ho nájsť na stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Podľa tohto usmernenia sa rozlišujú tri druhy transferovej dokumentácie v roku 2021:

• skrátená transferová dokumentácia,
• základná transferová dokumentácia,
• úplná transferová dokumentácia.

Uvedené druhy transferovej dokumentácie sa od seba odlišujú svojím rozsahom (čo všetko musí transferová dokumentácia obsahovať) a svojím určením (ktorý daňovník musí príslušný druh transferovej dokumentácie viesť). Transferovej dokumentácii v roku 2021 sa podrobne venujeme v článku Transferová dokumentácia za rok 2021 (kto ju musí viesť).

Kedy musíte pre transakcie so spriaznenými osobami upravovať základ dane?

Povinnosť upravovať základ dane z príjmov kvôli transakciám so spriaznenými osobami vzniká vtedy, ak ceny alebo podmienky v kontrolovaných transakciách nezodpovedali princípu nezávislého vzťahu a spôsobilo to zníženie základu dane z príjmov alebo zvýšenie daňovej straty. Inými slovami povedané, povinnosť upravovať základ dane z príjmov vzniká vtedy, ak sa ceny alebo podmienky v transakciách medzi spriaznenými osobami odlišovali od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili v porovnateľných transakciách medzi nezávislými osobami, a tento rozdiel spôsobil zníženie základu dane alebo zvýšenie daňovej straty. V takomto prípade je potrebné o uvedený rozdiel zvýšiť základ dane z príjmov.

Príklad na situáciu, kedy je potrebné zvýšiť základ dane z príjmov

Základ dane z príjmov je potrebné zvýšiť napríklad v takejto situácii:

Dve obchodné spoločnosti (A a B) sa považujú za spriaznené osoby. Spoločnosť A prenajíma spoločnosti B nehnuteľnosť za cenu 2 000 eur za mesiac. Avšak v prípade nezávislých osôb by sa porovnateľná nehnuteľnosť prenajímala za cenu 1 000 eur za mesiac.

Existuje tu teda rozdiel medzi cenami použitými v kontrolovanej transakcii závislých osôb a cenami, ktoré by v porovnateľnej transakcii použili nezávislé osoby. Tento rozdiel zároveň v spoločnosti B spôsobil zníženie základu dane z príjmov o sumu 1 000 eur mesačne, resp. 12 000 eur ročne. Spoločnosť B mala daňové výdavky o 1 000 eur mesačne vyššie, než keby sa transakcia uskutočnila s nezávislými osobami. O tento rozdiel (12 000 eur za celé zdaňovacie obdobie) bude musieť spoločnosť B zvýšiť základ dane z príjmov vo svojom daňovom priznaní.

Korešpondujúca úprava základu dane – právo daňovníkov znížiť základ dane

Vyššie uvedené zvýšenie základu dane z príjmov z dôvodu transferového oceňovania by mohlo mať v konečnom dôsledku za následok dvojité zdanenie určitej časti zisku. Preto, ak prvá závislá osoba je povinná zvýšiť základ dane z príjmov, tak druhá závislá osoba má právo o rovnakú sumu si základ dane z príjmov znížiť. Tomuto sa hovorí korešpondujúca úprava základu dane z príjmov. Za akých podmienok však má na ňu daňovník právo?

Ak bola transakcia uskutočnená medzi závislými osobami s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovníkmi s trvalým pobytom alebo sídlom na Slovensku) a prvý z daňovníkov z dôvodu transferového oceňovania zvýšil svoj základ dane z príjmov, tak druhý z daňovníkov môže vo vzťahu k týmto transakciám znížiť svoj základ dane z príjmov o rovnakú sumu. Toto právo má druhý z daňovníkov aj v prípade, ak si základ dane z príjmov prvý z daňovníkov nezvýšil sám, ale mu bol zvýšený daňovým úradom na základe daňovej kontroly.

Vykonanie korešpondujúcej úpravy základu dane z príjmov je potrebné v lehote na podanie daňového priznania alebo dodatočného priznania oznámiť daňovému úradu. Na toto oznámenie sa používať formulár Oznámenie o vykonaní úpravy základu dane podľa § 17 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).

Vo vzťahu k zahraničným kontrolovaným transakciám nie je možné vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane z príjmov tak jednoducho. V takomto prípade korešpondujúcu úpravu základu dane z príjmov musí písomne oznámiť daňový úrad. Daňový úrad povolí vo vzťahu k zahraničným kontrolovaným transakciám vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane len vtedy, ak daňová správa štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vykonala zvýšenie základu dane z príjmov závislej osoby v zahraničí.

Podrobné informácie o korešpondujúcej úprave základu dane z príjmov nájdete v našom samostatnom článku Korešpondujúca úprava základu dane.

Príklad na korešpondujúcu úpravu základu dane

Vychádzajme z rovnakého príkladu, aký sme uviedli vyššie pri ilustrovaní povinnosti zvýšiť základ dane z príjmov z dôvodu transferového oceňovania. Dve obchodné spoločnosti (A a B) sa považujú za spriaznené osoby. Obe majú sídlo na Slovensku. Spoločnosť A prenajíma spoločnosti B nehnuteľnosť za cenu 2 000 eur za mesiac. Avšak v prípade nezávislých osôb by sa porovnateľná nehnuteľnosť prenajímala za cenu 1 000 eur za mesiac.

Z dôvodu rozdielu medzi týmito cenami, ktorý spôsobil zníženie základu dane z príjmov, bude musieť spoločnosť B zvýšiť svoj základ dane z príjmov o 12 000 eur za celé zdaňovacie obdobie. Ak takúto úpravu základu dane z príjmov – jeho zvýšenie – vykoná spoločnosť B, tak spoločnosť A má právo vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane z príjmov vo vzťahu k príslušným transakciám. Spoločnosť A teda vo svojom daňovom priznaní vykoná korešpondujúcu úpravu základu dane z príjmov. O sumu 12 000 eur si zníži svoj základ dane z príjmov.

V lehote na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie to oznámi daňovému úradu na formulári Oznámenie o vykonaní úpravy základu dane podľa § 17 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).

The post Transferové oceňovanie 2021 (čo o ňom musíte vedieť) appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Na úvod je možné povedať, že v transferovom oceňovaní sa v roku 2020 v porovnaní s predchádzajúcim rokom žiadne zásadné zmeny neudiali (ide len o dve menšie zmeny). Transferové oceňovanie teda v roku 2020 nezasiahli žiadne dôležité zmeny. Preto vám tento článok poslúži skôr ako prehľad pre rýchle zorientovanie sa v tejto náročnej téme.

Koho sa v roku 2020 týka transferové oceňovanie?

Transferové oceňovanie sa v roku 2020 týka každého, kto uskutoční kontrolovanú transakciu.

Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ v príslušnom tvare) je kontrolovanou transakciou právny vzťah alebo iný obdobný vzťah medzi dvomi alebo viacerými závislými osobami, pričom aspoň jedna z týchto osôb je daňovník s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov alebo právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem (výnos) z činnosti alebo z nakladania s majetkom.

Jednoducho povedané, transferové oceňovanie vás v roku 2020 určite neobíde vtedy, ak budete uskutočňovať nejaké transakcie s prepojenými osobami a ste fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou.

Poznámka: Je nevyhnutné ešte dodať, že transferové oceňovanie sa netýka prenájmu fyzickou osobou, z ktorého plynú príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, ak ide o nehnuteľnosť nezaradenú do obchodného majetku a nájomcom je fyzická osoba, ktorá túto nehnuteľnosť využíva na osobné účely (nie na podnikanie).

Závislé osoby v transferovom oceňovaní v roku 2020

Ako je možné si všimnúť, definícia kontrolovanej transakcie obsahuje jedno veľmi dôležité slovné spojenie – závislé osoby (zvykne sa preň používať aj výraz „spriaznené osoby“). Toto slovné spojenie je dôležité z toho dôvodu, že transferové oceňovanie sa vzťahuje len na tie transakcie, ktoré uskutočnia závislé osoby.

Závislými osobami v roku 2020 sú:

• blízke osoby,
• ekonomicky alebo personálne prepojené osoby alebo subjekty,
• inak prepojené osoby alebo subjekty,
• osoby alebo subjekty, ktoré sú na účely konsolidácie súčasťou konsolidovaného celku.

Na tomto mieste sa podrobnej definícii závislých osôb venovať nebudeme, pretože sme ju podrobne analyzovali (vrátane uvedenia praktických príkladov) v rozsiahlom samostatnom článku Závislé osoby (spriaznené osoby) v roku 2020.

Povinnosti v transferovom oceňovaní v roku 2020

Transferové oceňovanie so sebou prináša niekoľko povinností, ktoré je možné zhrnúť do niekoľkých nasledujúcich bodov (sú zoradené chronologicky):

1. Zistenie vzťahu k osobe, s ktorou dochádza k uskutočneniu transakcie. Ak ide o závislú osobu, potom povinnosti pokračujú nasledujúcimi bodmi.
2. Posúdenie, či ceny a podmienky uplatnené v kontrolovanej transakcii so závislou sobou zodpovedajú princípu nezávislého vzťahu. Ide tu o overenie toho, či ceny a podmienky v kontrolovanej transakcii sú také, aké by medzi sebou v porovnateľnej transakcii a za porovnateľných okolností použili nezávislé osoby. Na overenie dodržania alebo nedodržania princípu nezávislého vzťahu v transakciách so závislými osobami sa používajú metódy transferového oceňovania. Ak bol princíp nezávislého vzťahu v kontrolovanej transakcii dodržaný, je možné pokračovať bodom 4.
3. Ak princíp nezávislého vzťahu v kontrolovanej transakcii nebol dodržaný a došlo tým k zníženiu základu dane z príjmov alebo k zvýšeniu daňovej straty, je potrebné v daňovom priznaní vykonať úpravu základu dane z príjmov alebo daňovej straty. Na určenie sumy, o ktorú je potrebné v daňovom priznaní vykonať úpravu základu dane z príjmov, je nevyhnutné použiť niektorú z metód transferového oceňovania.
4. Vypracovanie transferovej dokumentácie o kontrolovaných transakciách so závislými osobami za príslušné zdaňovacie obdobie.
5. Vyplnenie daňového priznania k dani z príjmov – vykonanie prípadnej úpravy základu dane z príjmov alebo daňovej straty, vykonanie prípadnej korešpondujúcej úpravy základu dane z príjmov a vyplnenie osobitných častí daňového priznania k dani z príjmov o transakciách uskutočnených so závislými osobami.

Podrobnejšie sa o týchto povinnostiach v transferovom oceňovaní môžete dočítať v článku Povinnosti závislých osôb v transferovom oceňovaní.

Vypracovanie transferovej dokumentácie v roku 2020

Jednou z dôležitých povinností v transferovom oceňovaní je aj vypracovanie transferovej dokumentácie. Podrobnosti o obsahu transferovej dokumentácie na Slovensku upravuje usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/019153/2018-724 o určení obsahu dokumentácie podľa § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Rozlišujú sa tri typy transferovej dokumentácie:

1. skrátená transferová dokumentácia,
2. základná transferová dokumentácia,
3. úplná transferová dokumentácia.

Ktorý typ transferovej dokumentácie má daňovník viesť, to závisí o okolností daňovníka a aj od charakteru samotnej kontrolovanej transakcie. Môže sa v praxi stať aj to, že daňovník o niektorých kontrolovaných transakciách bude viesť jeden typ transferovej dokumentácie a o iných kontrolovaných transakciách bude viesť iný typ transferovej dokumentácie.

Detailné informácie o vedení transferovej dokumentácie môžete nájsť v článku Transferová dokumentácia v roku 2020.

Daňová kontrola transferového oceňovania – zmeny od roku 2020

Daňový úrad vám na základe daňovej kontroly zameranej na transferové oceňovanie nemôže vyrubiť daň z príjmov, rozdiel dane z príjmov alebo uložiť akúkoľvek pokutu:

• po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie (ak ide o daňový subjekt, ktorý si neuplatňuje odpočítanie daňovej straty),
• po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola daňová strata vykázaná (ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty),
• po uplynutí desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie (pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní).

Pokiaľ ide o samotnú lehotu, počas ktorej musí byť daňová kontrola ukončená, je to najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Ak ide o daňovú kontrolu zameranú na transferové oceňovanie, je možné štandardnú jednoročnú lehotu pred jej uplynutím na základe odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. Tu od roku 2020 nastala zmena. Do konca roka 2019 bolo možné štandardnú jednoročnú lehotu trvania daňovej kontroly zameranej na transferové oceňovanie predĺžiť len v prípade zahraničných závislých osôb. Od roku 2020 ale môže aj daňová kontrola zameraná na transferové oceňovanie tuzemských závislých osôb po predĺžení trvať dva roky.

Pokuty za transferové oceňovanie v roku 2020

Táto časť článku bude zaujímať pravdepodobne mnohých daňovníkov.

Pokiaľ ide o transferové oceňovanie, tak v súvislosti s ním sa daňovník môže dopustiť niekoľko správnych deliktov, za ktoré mu môže byť uložená pokuta. Mnohé z týchto pokút sú ukladané len ako nepriamy dôsledok porušenia povinností v transferovom oceňovaní (napríklad nesprávne vyplnené údaje v daňovom priznaní k dani z príjmov).

Priamymi pokutami za transferové oceňovanie sú hlavne:

• pokuta za nevykonanie úpravy základu dane z príjmov alebo daňovej straty,
• pokuta za nesprávne vykonanú korešpondujúcu úpravu základu dane z príjmov,
• pokuta za nevypracovanie transferovej dokumentácie.

Veľmi vysoké pokuty môžu vyplynúť z porušenia prvých dvoch spomínaných povinností, kedy v zásade v dôsledku transferového oceňovania platíte nižšiu daň z príjmov, než by ste mali, čo je jeden z najzávažnejších správnych deliktov.

V tomto prípade ide o spáchanie správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písme e) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov. Bude vám zaň uložená pokuta vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške 10 % ročne zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní. V prípade, že vám takúto pokutu uložia po niekoľkých rokoch od podania daňového priznania, môže ísť o veľmi vysokú sumu. Počíta sa v zásade za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania.

Pokuta za nevypracovanie transferovej dokumentácie tiež nie je nízka. Daňovému úradu ste povinný predložiť transferovú dokumentáciu v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Ak tak nespravíte, bude vám uložená pokuta od 30 eur do 3 000 eur. Túto pokutu je pritom možné ukladať aj opakovane. Tu došlo v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 k zmene. Spodná hranica pre uloženie pokuty za nevypracovanie transferovej dokumentácie bola pôvodne 60 eur (do 31. decembra 2019), od 1. januára 2020 je o polovicu nižšia.

Ak vás zaujíma viac podrobností o pokutách v transferovom oceňovaní, odporúčame vám prečítať si článok Pokuty za transferové oceňovanie.

The post Transferové oceňovanie v roku 2020 appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Vnútropodniková smernica pre transferové oceňovanie

Predovšetkým väčšie spoločnosti majú mnohé oblasti svojej vnútornej organizácie upravené rôznymi vnútornými predpismi. Najčastejšie sa môžeme v praxi stretnúť s predpismi týkajúcimi sa zamestnancov, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ochrany osobných údajov, vedenia účtovníctva a vedenia registratúry. Všetky interné predpisy majú za cieľ stanoviť jednotné pravidlá pre určité procesy vo firme. Inými slovami povedané, vydanie a dodržiavanie interných smerníc nastoľuje vo firme poriadok.

Oblasť transferového oceňovania je pomerne dôležitou oblasťou, s ktorou sa stretáva takmer každý podnikateľ. Zároveň je to oblasť, ktorá vzbudzuje u mnohých daňovníkov rešpekt pre vysoké pokuty, ktoré je možné za transferové oceňovanie uložiť. Preto je vhodné transferové oceňovanie určitým spôsobom riadiť a nastoliť v ňom jasné pravidlá. A práve interná smernica pre transferové oceňovanie robí v transferovom oceňovaní poriadok. Ak sa oblasť všetkých povinností týkajúcich sa transferového oceňovania zanedbá a nebude riadená, môže to mať nepríjemné konzekvencie. Napríklad pokuta za prípadné vyrubenie rozdielu dane môže dosiahnuť až 20 % ročne zo sumy dodatočne vyrubeného rozdielu dane! Každý si asi vie predstaviť, aký dopad by mala takáto pokuta na chod firmy, keby daňová kontrola dodatočne vyrubila rozdiel dane napríklad za 5 rokov dozadu.

Dobre a precízne vypracovaná interná smernica pre transferové oceňovanie dokáže predísť všetkým nepríjemnostiam spojeným s transferovým oceňovaním a minimalizovať akékoľvek riziká s ním spojené.

„Interná smernica pre transferové oceňovanie nastolí v transferovom oceňovaní poriadok.“

Čo všetko by mala interná smernica obsahovať a prečo je to dôležité

Predstavme si stredne veľkú obchodnú spoločnosť so 100 zamestnancami a 5 oddeleniami, ktorá okrem Slovenska prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti pôsobí aj v Česku. Predmetom stoviek transakcií medzi týmito dvoma spoločnosťami sú desiatky tovarov a nejaké služby. Ak sa tieto transakcie uskutočňujú za podmienok stanovených „len tak“ bez racionálneho uváženia, tak podobne vyzerá aj daňové priznanie a transferová dokumentácia týchto firiem. Správnosť vypracovania transferovej dokumentácie a vyčíslenia prípadnej úpravy základu dane z príjmov po skončení roka je v tomto prípade len hrubým odhadom, ktorý môže viesť k vysokým pokutám. Ak by ale tieto obchodné spoločnosti mali vnútorný predpis, ktorý by vopred stanovoval transferové ceny, rozdeľoval povinnosti a zodpovednosť, mali by z transferového oceňovania prehľadný systém. Ten by všetky riziká minimalizoval.

Dobrý interný predpis k transferovému oceňovaniu musí detailne a konkrétne popisovať celý systém transferového oceňovania. Mal by dávať celému transferovému oceňovaniu určitú organizáciu spojenú so zadefinovaním povinností a zodpovedností pre konkrétne oddelenia alebo osoby a ukladať rôzne termíny na splnenie povinností. Vnútropodniková smernica pre transferové oceňovanie samozrejme musí upravovať aj spôsob stanovovania transferových cien podložený konkrétnymi výpočtami založenými na aplikácii rôznych metód a analýz. Podrobnosti týkajúce sa zdokumentovania transakcie v samotnej transferovej dokumentácii by v dobrej vnútropodnikovej smernici tiež nemali chýbať.

Nesmiernou výhodou internej smernice pre transferové oceňovanie (ak je dobre vypracovaná) je to, že je veľmi silným argumentom v prípade daňovej kontroly. Týmto dokumentom sa dá preukázať, prečo sa použili také transferové ceny, aké sa použili, a ako k nim spoločnosť vôbec dospela. Táto informácia samozrejme odpovedá aj na otázku, či a o koľko sa mala vykonať v daňovom priznaní úprava základu dane z príjmov, čo je mimoriadne dôležitá informácia aj pre samotného daňovníka.

Kto by mal mať vypracovanú internú smernicu k transferovému oceňovaniu

Žiadny zákon neukladá podnikateľom povinnosť mať vypracovanú smernicu upravujúcu oblasť transferového oceňovania. Ani zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov to slovenským daňovníkom neprikazuje. Napriek tomu ju mnohé spoločnosti vypracovanú majú. Úplne dobrovoľne. A to z jednoduchého dôvodu – vnútorný predpis upravujúci transferové oceňovanie má pre ne význam a je pre ne užitočný. Inak by jej vypracovaniu nevenovali niekoľko stoviek hodín.

Interná smernica pre transferové oceňovanie je vhodná predovšetkým pre firmy s rozsiahlejšou organizačnou štruktúrou a väčším počtom zamestnancov, ktoré uskutočňujú viaceré rôznorodé transakcie so závislými osobami. Ide teda hlavne o stredne veľké a veľké spoločnosti, ktorých riadenie si vyžaduje určitú organizáciu, pretože človek na najvyššej pozícii tu nemôže robiť všetky činnosti a mať prehľad o všetkom, čo sa vo firme deje. Vnútorný predpis upravujúci transferové oceňovaniu v takejto spoločnosti nastolí aj v tejto oblasti organizovaný systém a zaistí prehľadnosť. Naopak, vypracovanie internej smernice pre transferové oceňovanie by pravdepodobne znamenalo prehnanú administratívu pre malú spoločnosť, ktorej organizácia pozostáva z pár ľudí a osoba, ktorá je na jej čele, vie o všetkom, čo sa v jej firme deje. To samozrejme platí len vtedy, ak tu ročne dochádza k uskutočneniu malého počtu jednoduchých kontrolovaných transakcií so závislými osobami.

„Interný predpis k transferovému oceňovaniu je žiadúci pre stredné a veľké spoločnosti.“

The post Interná smernica pre transferové oceňovanie appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Najčastejšie spôsoby odmeňovania konateľov na Slovensku

Konateľ je štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným. To znamená, že s. r. o. koná práve prostredníctvom svojho konateľa (alebo viacerých konateľov).

Odmena konateľa za jeho prácu môže mať niekoľko foriem, pričom najčastejšími v praxi sú:

• konateľ poberá mzdu ako zamestnanec,
• konateľ poberá odmenu za výkon funkcie konateľa,
• konateľ poberá odplatu na základe mandátnej zmluvy,
• konateľ poberá odmenu vo forme zisku, ak je súčasne aj spoločníkom s. r. o.,
• konateľ je odmeňovaný špecifickými spôsobmi (autorská zmluva, licenčná zmluva),
• konateľ, ktorý je zároveň aj živnostníkom, fakturuje vlastnej s. r. o.,
• kombinácia predchádzajúcich foriem odmeňovania konateľa.

Je potrebné pri niektorom z týchto spôsobov odmeňovania konateľa myslieť aj na transferové oceňovanie? S každým z týchto spôsobov odmeňovania konateľa sa spájajú určité výhody a nevýhody. Na Slovensku je v mnohých s. r. o. konateľ zároveň aj spoločníkom. Výhodným spôsobom odmeňovania konateľa, ktorý je zároveň aj spoločníkom s. r. o., je častokrát odmeňovanie konateľa formou zisku, respektíve dividend. Veľkou nevýhodou tohto spôsobu odmeňovania je to, že táto odmena nemôže byť vyplácaná priebežne počas roka, ale len po jeho skončení. A z tohto dôvodu je väčšina konateľov odmeňovaná aj počas roka niektorým z vyššie uvedených spôsobov. Najčastejšie pritom ide o zmluvu o výkone funkcie konateľa. Pravdepodobne väčšina konateľov na Slovensku, ktorí sú zároveň aj spoločníkmi s. r. o., nejaký príjem poberá aj v priebehu roka. Práve tí by si mali pozorne prečítať tento príspevok, ktorý je o tom, ako a či vôbec nejako navzájom súvisí transferové oceňovanie a odmena konateľa.

„Zmluva o výkone funkcie a výplata zisku sú najčastejšími spôsobmi odmeňovania konateľov.“

Vzťahuje sa na odmenu konateľa transferové oceňovanie?

Pozrime sa teraz spoločne na otázku, ktorá je kľúčovou témou tohto článku. Podlieha odmena konateľa vyplácaná v priebehu roka transferovému oceňovaniu? A ak áno, tak na ktorý zo spomínaných spôsobov odmeňovania konateľa sa transferové oceňovanie vzťahuje? Na odmenu vyplácanú konateľovi na základe pracovnej zmluvy, na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru? A čo odmena vyplácaná konateľovi na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa, na základe mandátnej zmluvy, na základe autorskej zmluvy alebo na základe licenčnej zmluvy?

Na prvý pohľad si mnohí možno povedia, že z týchto príjmov sa predsa platí daň z príjmov, sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Transferovým oceňovaním sa tu vlastne v konečnom dôsledku nedá získať žiadna výhoda a štát o nič neprichádza. Preto si možno mnohí myslia, že transferové oceňovanie na odmenu konateľa je tak trochu „pritiahnuté za vlasy“. Pre správne posúdenie týchto otázok je však potrebné sa riadiť skôr predpismi, než prvotnými dojmami. V zásade je potrebné určiť len to, či vyplácanie odmeny konateľovi je alebo nie takzvanou „kontrolovanou transakciou“ na účely transferového oceňovania. Transferové oceňovanie sa totižto vzťahuje len na kontrolované transakcie. Ak vyplácanie odmeny medzi konateľom a s. r. o. je kontrolovanou transakciou, tak aj na vyplácanie takejto odmeny sa vzťahuje transferové oceňovanie. V opačnom prípade to neplatí.

„Kľúčovým je zistiť, či ide o kontrolovanú transakciu medzi konateľom a s. r. o.“

Kedy je odmena vyplatená konateľovi kontrolovanou transakciou

Kontrolovaná transakcia je definovaná v § 2 písm. ab) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“ v príslušnom slovnom tvare). Kontrolovanou transakciou je podľa zákona o dani z príjmov právny vzťah alebo iný obdobný vzťah medzi dvomi alebo viacerými závislými osobami, pričom aspoň jedna z týchto osôb je daňovník s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov alebo právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem z činnosti alebo z nakladania s majetkom. Poďme teda pekne po poriadku a skúmajme, či vyplatenie odmeny konateľovi napĺňa všetky tri spomínané znaky kontrolovanej transakcie.

Vyplatenie odmeny konateľovi na základe akejkoľvek z predtým spomínaných zmlúv bez pochýb je právnym vzťahom alebo iným obdobným vzťahom. Ďalej je dôležité skúmať, či konateľ a s. r. o. sú závislými osobami. Jednoznačne áno, pretože závislými osobami sú aj personálne prepojené osoby. A personálne prepojenie vzniká aj vzťahom členov štatutárnych orgánov právnickej osoby k tejto právnickej osobe. Napokon je potrebné už len overiť posledný prvok definície kontrolovanej transakcie. Samotný konateľ nemusí mať príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov (príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z použitia diela a umeleckého výkonu). Na druhej strane už samotná s. r. o. určite dosahuje zdaniteľné príjmy z činnosti alebo z nakladania s majetkom (napríklad predaj výrobkov, tovaru, služieb). Preto je aj táto podmienka splnená.

„Odmena vyplatená konateľovi s. r. o. je vždy kontrolovanou transakciou.“

Odmena konateľa vždy podlieha transferovému oceňovaniu

Na základe vyššie uvedeného sme preukázali, že sú splnené všetky podmienky na to, aby sa odmena vyplácaná konateľovi s. r. o. považovala za kontrolovanú transakciu. Na záver je teda možné konštatovať, že na odmenu konateľa s. r. o. sa vzťahuje transferové oceňovanie. Nezáleží pritom, či ide o mzdu z pracovnoprávneho vzťahu, odmenu na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa, odmenu na základe mandátnej zmluvy, príjem plynúci na základe autorskej zmluvy, licenčnej zmluvy, či faktúry od konateľa – živnostníka. Na všetky možné spôsoby odmeňovania konateľa, ktoré mu plynú od s. r. o., ktorej je štatutárom, sa vzťahuje transferové oceňovanie. Dôležité je pritom upozorniť na to, že transferové oceňovanie sa nevzťahuje len na odmenu konateľa za vykonanú prácu. Transferové oceňovanie sa vzťahuje aj na akékoľvek iné transakcie medzi s. r. o. a jej konateľom.

„Transferové oceňovanie sa vzťahuje na akúkoľvek odmenu konateľa s. r. o.“

Musí vypracovať transferovú dokumentáciu aj konateľ aj s. r. o.?

Jednou z povinností, ktorú majú závislé osoby uskutočňujúce kontrolované transakcie, je aj vypracovanie transferovej dokumentácie. Náležitou otázkou pri odmene konateľa s. r. o. je, či transferovú dokumentáciu majú povinnosť viesť aj konateľ a s. r. o. alebo len niektorí z nich? Povinnosť vedenia transferovej dokumentácie je uvedená v § 18 zákona o dani z príjmov, ktorý hovorí o úprave základu dane závislých osôb. Ustanovenia § 17 až 29 zákona o dani z príjmov, kam patrí aj ustanovenie § 18 o povinnosti vedenia transferovej dokumentácie, sa nevzťahujú na všetkých. Povinnosť vedenia transferovej dokumentácie sa vzťahuje na fyzické osoby s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov a na právnické osoby. Znamená to, že s. r. o. je povinná viesť transferovú dokumentáciu o transakciách súvisiacich s odmenou konateľa vždy, bez ohľadu na formu odmeny konateľa.

„S. r. o. musí vypracovať transferovú dokumentáciu ku každej odmene konateľa.“

Kedy musí transferovú dokumentáciu k odmene vypracovať aj konateľ

Či je aj konateľ povinný viesť transferovú dokumentáciu o transakciách súvisiacich s odmenou od jeho s. r. o., to závisí od druhu jeho príjmov. Ak konateľ poberá od s. r. o. odmenu na základe mzdy z pracovnoprávneho vzťahu, odmenu na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa, odmenu na základe mandátnej zmluvy alebo odmenu zdaňovanú zrážkovou daňou (napríklad zisk, autorská zmluva, licenčná zmluva), nie je povinný o týchto transakciách viesť transferovú dokumentáciu. Na konateľa sa pri týchto druhoch príjmov nevzťahujú ustanovenia § 18 zákona o dani z príjmov o povinnosti vedenia transferovej dokumentácie.

Ak však konateľ poberá od s. r. o. „odmenu“, ktorá je pre neho príjmom podľa § 6 zákona o dani z príjmov (príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z použitia diela a umeleckého výkonu), tak o všetkých transakciách medzi ním a s. r. o. je povinný viesť transferovú dokumentáciu. V tomto prípade sa na tieto príjmy konateľa vzťahujú ustanovenia § 18 zákona o dani z príjmov o povinnosti vedenia transferovej dokumentácie. Táto forma odmeny konateľa nie je odmenou konateľa v pravom slova zmysle. V skutočnosti do týchto druhov príjmov odmena za prácu konateľa nepatrí. V praxi ale mnoho konateľov, ktorí sú zároveň aj živnostníkmi, využíva fakturáciu medzi vlastnou s. r. o. na to, aby si z nej mohli vyberať peňažné prostriedky aj v priebehu roka. Častokrát pritom ide o fakturáciu na základe fiktívnych plnení. Je to pre nich administratívne menej náročný spôsob, než je výplata mzdy.

„Ak pracujete na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa, nemusíte viesť dokumentáciu.“

Vedenie transferovej dokumentácie o odmene konateľa (prehľad)

Odmena konateľa 1 euro mesačne a transferové oceňovanie

Konatelia, ktorí sú zároveň aj spoločníkmi vlastnej s. r. o., sú v nej častokrát „zamestnaní“ aj z dôvodu, aby neboli samoplatiteľmi zdravotného poistenia. Nechcú platiť každý mesiac zdravotnej poisťovni vysoké minimálne zdravotné poistenie (63,84 eura mesačne v roku 2018). Keď sa vo vlastnej s. r. o. „zamestnajú“ na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa alebo mandátnej zmluvy, častokrát poberajú príjmy len v nízkych sumách. Tieto odmeny konateľov sú im tak častokrát poskytované v sume napríklad 0 eur, 1 euro, 10 eur a podobne. Odmena konateľa je v týchto prípadoch preto taká nízka, aby z nej jeho s. r. o. nemusela platiť vysoké sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Zároveň títo konatelia majú dostatok peňažných prostriedkov a nie sú odkázaní na priebežné mesačné príjmy od svojej s. r. o. Preto si z nej peniaze radšej vyberú daňovo a odvodovo výhodnejším spôsobom.

Je však odmena konateľa vo výške 0 eur, 1 euro, 10 eur a podobne z hľadiska transferového oceňovania v poriadku? Je samozrejmé, že odmena konateľovi s. r. o. v takejto výške nezodpovedá odmene, ktorá by sa použila medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách. Veď napríklad ktorý konateľ, ktorý nie je nijakým iným spôsobom s danou s. r. o. prepojený, by pre ňu pracoval za takúto odmenu? A preto takáto neobvyklá cena (v tomto prípade odmena konateľa) dohodnutá v transakciách medzi závislými osobami nie je v súlade s pravidlami transferového oceňovania. Na konateľa odmeňovaného na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa alebo mandátnej zmluvy sa transferové oceňovanie nevzťahuje. Ale na s. r. o., ktorá odmenu konateľovi vypláca, sa už pravidlá transferového oceňovania vzťahujú.

Symbolická odmena konateľa a povinnosť s. r. o. zvyšovať základ dane

Ako bolo spomenuté, na s. r. o. sa pravidlá transferového oceňovania vzťahujú. Z hľadiska dane z príjmov teda u s. r. o. nie je jedno, či uskutočňuje transakcie so závislými osobami v obvyklých alebo v neobvyklých cenách. V tomto prípade u s. r. o. z daňového hľadiska nie je jedno, či odmena vyplácaná konateľovi je obvyklá alebo neobvyklá. Zostáva už len otázka, či je s. r. o. vyplácajúca konateľovi symbolickú odmenu povinná zvyšovať z tohto dôvodu základ dane z príjmov? Odpoveď znie, že nie. Je to tak z toho dôvodu, že závislé osoby sú povinné zvyšovať svoj základ dane z príjmov alebo znižovať daňovú stratu len vtedy, ak sa ceny v kontrolovaných transakciách líšili od cien, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, pričom tento rozdiel znížil základ dane alebo zvýšil daňovú stratu.

Odmena konateľa z pohľadu s. r. o. predstavuje náklady, ktoré jej znižujú základ dane z príjmov. Ak je odmena konateľa symbolická, tak si aj s. r. o. znížila základ dane z príjmov len o malú sumu nákladov – menšiu, než je obvyklá. V porovnaní s tým, keby s. r. o. tomuto konateľovi vyplatila obvyklú a mnohonásobne vyššiu odmenu, znížila by si základ dane z príjmov o podstatne vyššiu sumu nákladov. Preto vyplatením symbolickej odmeny konateľovi u s. r. o. nedochádza k zníženiu základu dane z príjmov a nemusí ho zvyšovať. Skutočnosť, že s. r. o. nie je povinná pri symbolických odmenách konateľa upravovať svoj základ dane z príjmov však nemá vplyv na vedenie transferovej dokumentácie. Aj o symbolických odmenách konateľov musí s. r. o. viesť transferovú dokumentáciu.

„Pri symbolických odmenách konateľa nemusí zvyšovať základ dane ani s. r. o.“

The post Odmena konateľa a transferové oceňovanie v roku 2018 appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Smernica OECD o transferovom oceňovaní

Smernica OECD o transferovom oceňovaní je skrátený názov úplného názvu „smernica OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní“. Ako vyplýva z jej názvu, za jej zhotovením stojí OECD – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. V súčasnosti združuje 36 ekonomicky najrozvinutejších krajín sveta vrátane Slovenska. Smernica OECD o transferovom oceňovaní je medzinárodne uznávaným návodom na aplikáciu pravidiel transferového oceňovania. Tento dokument je veľmi rozsiahly – vo svojom anglickom znení má až neuveriteľných 608 strán! Smernica OECD o transferovom oceňovaní veľmi detailne vysvetľuje princíp nezávislého vzťahu, metódy transferového oceňovania, analýzu porovnateľnosti, prístupy daňových správ k transferovému oceňovaniu, vedenie transferovej dokumentácie. Taktiež rieši aj mnoho špecifických situácií, ktoré v praxi môžu nastať. Vysvetlenia sú doplnené mnohými ilustračnými príkladmi a aj prílohami.

„Smernica o transferovom oceňovaní je najkomplexnejší návod na transferové oceňovanie.“

Smernica OECD o transferovom oceňovaní v slovenskom jazyku

Smernica OECD o transferovom oceňovaní bola prvýkrát vydaná v roku 1995. Odvtedy prirodzene prešla niekoľkými zmenami, doplneniami a novelizáciami, pričom tie posledné sa uskutočnili v roku 2017. Práve pôvodná verzia Smernice OECD o transferovom oceňovaní z roku 1995 bola preložená aj do slovenského jazyka a publikovaná vo Finančnom spravodajcovi v troch častiach (Finančný spravodajca číslo 14/1997, Finančný spravodajca číslo 20/1999 a Finančný spravodajca číslo 3/2002). Žiadna z novších verzií smernice OECD o transferovom oceňovaní do slovenčiny preložená nebola. Najnovšia verzia z roku 2017 je ale dostupná online na čítanie v angličtine, na oficiálnej stránke OECD.

Vzťah smernice OECD o transferovom oceňovaní a národnej právnej úpravy

Smernica OECD o transferovom oceňovaní nie je v Slovenskej republike schválená ako všeobecne záväzný predpis. Napriek tomu má veľký vplyv na naše transferové oceňovanie. Do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“) z nej boli prevzaté mnohé východiská a princípy. Pre slovenských daňovníkov a aj daňové úrady je nezastupiteľnou výkladovou pomôcku, resp. návodom na uplatňovanie pravidiel transferového oceňovania. Napríklad princíp nezávislému vzťahu je v zákone o dani z príjmov popísaný v 3 vetách a všetky metódy transferového oceňovania spolu v 5 odsekoch. V smernici OECD o transferovom oceňovaní je princíp nezávislého vzťahu popísaný na 63 stranách a metódy transferového oceňovania na 49 stranách. Práve preto je v nej možné nájsť odpovede na mnohé otázky, ktoré predpisy neriešia.

„Smernica OECD o transferovom oceňovaní je nezastupiteľným manuálom.“

Obsah smernice OECD o transferovom oceňovaní

Najaktuálnejšia verzia smernice OECD o transferovom oceňovaní je rozdelená do 9 kapitol s nižšie uvedeným obsahom. Okrem nižšie uvedených kapitol sú neoddeliteľnou súčasťou smernice OECD o transferovom oceňovaní aj niekoľké prílohy. Takmer všetky sa spájajú s obsahom jednotlivých kapitol. Tému rozoberanú v jednotlivých kapitolách bližšie analyzujú, ilustrujú ju na názorných príkladoch a poskytujú dodatočné návody a postupy pre praktickú aplikáciu riešenia daného problému.

Kapitola I – Princíp nezávislého vzťahu 

Táto kapitola obsahuje fundamentálnu rozpravu k transferovému oceňovaniu o princípe nezávislého vzťahu. Je tu zdôraznený význam princípu nezávislého vzťahu ako medzinárodne uznávanej zásady. V tejto časti smernica OECD o transferovom oceňovaní podrobne vykladá princíp nezávislého vzťahu v kontexte článku 9 Modelovej daňovej zmluvy OECD o príjmoch a o majetku. Kapitola obsahuje tiež návod ako aplikovať princíp nezávislého vzťahu, popisuje význam pojmu „porovnateľný“, faktory určujúce porovnateľnosť a vysvetľuje dôležitosť vykonania analýzy porovnateľnosti.

Kapitola II – Metódy transferového oceňovania 

V úvode sa táto kapitola zaoberá problematikou výberu najvhodnejšej metódy transferového oceňovania s ohľadom na okolnosti konkrétnej transakcie. Neskôr sú podrobne popísané všetky metódy transferového oceňovania, ktoré sa pri aplikácii princípu nezávislého vzťahu používajú. Kapitola potom vysvetľuje spôsob zisťovania transferovej ceny pri jednotlivých metódach transferového oceňovania, aplikáciu metód na konkrétnych príkladoch, silné a slabé stránky jednotlivých metód. Samozrejmosťou sú aj príklady, kedy je použitie konkrétnej metódy vhodné a naopak, kedy je použitie danej metódy menej spoľahlivé.

Kapitola III – Analýza porovnateľnosti

Kapitola obsahuje návod na to, ako vykonať analýzu porovnateľnosti ako nevyhnutnú súčasť procesu voľby najvhodnejšej metódy transferového oceňovania. Je tu popísaný štandardný proces vykonávania analýzy porovnateľnosti pozostávajúci z deviatich krokov. Ďalej sú v tejto kapitole uvedené aj náležitosti jednotlivých krokov analýzy porovnateľnosti, rozsah ich vykonania, cieľ ich vykonania a podobne.

Kapitola IV – Administratívne prístupy k predchádzaniu a riešeniu sporov transferového oceňovania 

Táto kapitola sa zaoberá rôznymi administratívne prístupmi, ktoré sa používajú na minimalizáciu sporov v oblasti transferového oceňovania. Myslia sa tým spory nielen medzi daňovníkmi a daňovými správami, ale aj medzi daňovými správami jednotlivých štátov navzájom. K administratívnym prístupom k predchádzaniu a riešeniu sporov patrí napríklad korešpondujúca úprava základu dane, procedúra vzájomných dohôd, arbitráž. Ďalšími sú simultánne daňové kontroly, režim tzv. „bezpečných prístavov“ v oblasti transferového oceňovania a opatrenia predchádzajúce oceneniu.

Kapitola V – Dokumentácia 

Táto kapitola smernice OECD o transferovom oceňovaní je o transferovej dokumentácii. Jej obsahom sú všeobecné návody a odporúčania pre daňové správy jednotlivých štátov. Tie by daňové správy mali zohľadňovať pri tvorbe pravidiel a postupov pre vypracovanie transferovej dokumentácie, ktorá je získavaná od daňovníkov. V tejto kapitole však nájdeme aj odporúčania určené samotným daňovníkom pri vypracovaní transferovej dokumentácie. Poskytované návody by daňovníkom mali pomôcť pri vypracovaní transferovej dokumentácie, ktorá by najúčinnejšie preukazovala, že ich transakcie so závislými osobami boli v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

Kapitola VI – Osobitné úvahy pre nehmotný majetok 

Táto kapitola obsahuje návod na uplatňovanie princípu nezávislého vzťahu pri určovaní transferových cien v transakciách medzi závislými osobami, ktorých predmetom je nehmotný majetok. V tejto kapitole sú uvedené definície špecifického nehmotného majetku, identifikácie osobitných podmienok, ktoré boli uzatvorené pri prevode nehmotného majetku a návod na aplikáciu princípu nezávislého vzťahu v týchto unikátnych transakciách.

Kapitola VII – Osobitné úvahy pre vnútroskupinové služby 

V tejto kapitole je analyzované transferové oceňovanie služieb, ktoré sú poskytované jedným členom skupiny závislých osôb ostatným členom skupiny závislých osôb. Obsah kapitoly sa zaoberá predovšetkým dvoma problémami, ktoré v súvislosti s vnútroskupinovým poskytovaním služieb medzi závislými osobami vznikajú. Prvým je, či služby boli skutočne poskytnuté. Ak poskytnuté boli, druhým problémom je, či cena za tieto služby bola stanovená v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

Kapitola VIII – Dohoda o príspevkoch na náklady 

Jednotlivé časti tejto kapitoly sa zaoberajú koncepciami dohody o príspevkoch na náklady uzatvorenej medzi závislými osobami. Tiež poskytujú aj všeobecný návod na posúdenie toho, či podmienky stanovené v dohode o príspevkoch na náklady uzatvorenej medzi závislými osobami zodpovedajú princípu nezávislého vzťahu. Pri zisťovaní obvyklej výšky podielu jednotlivých účastníkov na dohode o príspevkoch na náklady sa primerane uplatňuje šiesta a siedma kapitola.

Kapitola IX – Aspekty transferového oceňovania podnikových reštrukturalizácií 

V tejto kapitole sú analyzované aspekty transferových cien medzi závislými osobami pri podnikových reštrukturalizáciách. Podnikovými reštrukturalizáciami sa však v kontexte tejto kapitoly rozumejú presuny funkcií, majetku alebo rizík medzi závislými osobami. Kapitola sa zaoberá skúmaním alokácie rizík medzi závislými osobami, problematikou nárokov na kompenzáciu za reštrukturalizáciu podniku a tiež odmenou v rámci post-reštrukturalizačných transakcií. Nechýbajú tu ani názorné príklady k týmto témam.

The post Smernica OECD o transferovom oceňovaní appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Kedy začína byť transferové oceňovanie pre občianske združenie povinnosťou

Aj transferové oceňovanie občianskeho združenia je upravené zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“). Transferové oceňovanie pre občianske združenie začína byť povinnosťou až vtedy, keď uskutoční kontrolovanú transakciu so závislou osobu. Ak takúto transakciu neuskutoční, tak sa transferové oceňovanie občianskeho združenia netýka. Kontrolovaná transakcia je právny vzťah alebo jemu obdobný vzťah medzi závislými osobami, ak aspoň jedna z nich je daňovník s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov alebo právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem alebo výnos z činnosti alebo z nakladania s majetkom. Aj vo zvýraznenej časti tejto definície je nepriama odpoveď na to, kedy začína byť transferové oceňovanie pre občianske združenie povinnosťou.

„Transferové oceňovanie sa netýka občianskeho združenia, ktoré nedosahuje zdaniteľné príjmy.“

Na občianske združenie sa vzťahuje transferové oceňovanie vtedy, ak:

1. dosahuje zdaniteľné príjmy a aj
2. uskutočňuje transakcie so závislými osobami.

Splnenie oboch týchto podmienok si vysvetlíme v nasledujúcich častiach článku.

Zdaniteľné príjmy občianskeho združenia a transferové oceňovanie

Aby sa úpravy základu dane vyplývajúce z pravidiel transferového oceňovania týkali občianskeho združenia, musí dosahovať aj zdaniteľné príjmy. Zdaniteľné príjmy sú príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov a ktoré nie sú od dane z príjmov oslobodené. Čo je alebo nie je predmetom dane občianskeho združenia a aké príjmy sú od dane oslobodené, to upravujú § 12 až 13c zákona o dani z príjmov. Vo všeobecnosti sú zdaniteľnými príjmami občianskeho združenia hlavne príjmy z podnikateľskej činnosti (nepatria sem ale príjmy z činnosti, na ktorej účel občianske združenie vzniklo), príjmy z predaja majetku, príjmy z nájomného, príjmy z reklám, príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe a podobne.

Ilustrovať to môžeme na príklade futbalového klubu. Príjmy v podobe vstupného vyberaného na futbalových zápasoch zdaniteľnými príjmami nie sú. Ale príjmy z reklamy umiestnenej okolo ihriska, z prenájmu telocvične, či predaja športových potrieb už budú zdaniteľnými príjmami. Ak teda občianske združenie dosahuje nejaké zdaniteľné príjmy a tiež uskutoční so závislou osobou nejakú transakciu, vzťahuje sa naň transferové oceňovanie. V opačnom prípade sa transferové oceňovanie pre občianske združenie neuplatňuje. Je to tak preto, že ak nemá zdaniteľné príjmy a tým pádom nemá ani daňové výdavky, tak nedosahuje ani žiadny základ dane. Preto nemôže dôjsť k tomu, že by si občianske združenie transferovými cenami znížilo základ dane, čím by ho pravidlami transferového oceňovania muselo následne zvyšovať.

„Ak občianske združenie podniká a uskutoční transakciu so závislou osobu, transferové oceňovanie sa ho týka.“

Závislé osoby občianskeho združenia – s kým a ako môže byť prepojené

Aby sa transferové oceňovanie občianskeho združenia týkalo, musí okrem dosahovania zdaniteľných príjmov uskutočniť aj transakciu so závislou osobou. Závislé osoby môže mať občianske združenie z dôvodu ekonomického prepojenia, personálneho prepojenia alebo iného prepojenia. Ich podrobné vysvetlenie nájdete v článku Závislé osoby v roku 2018. Pre občianske združenie sú závislými osobami predovšetkým členovia jeho štatutárnych a dozorných orgánov (napríklad predseda alebo revízor). Cez tieto osoby môže byť občianske združenie spriaznenou osobou aj s inými právnickými osobami.

Občianske združenie je závislou osobou aj s každou právnickou osobou, v ktorej člen jeho štatutárneho alebo dozorného orgánu je tiež členom štatutárneho alebo dozorného orgánu alebo v ktorej má aspoň 25 % podiel na základnom imaní, hlasovacích právach alebo zisku. K takémuto prepojeniu dochádza napríklad vtedy, ak má predseda občianskeho združenia aj s.r.o., neziskovú organizáciu, nadáciu a podobne. Táto firma, nezisková organizácia alebo nadácia a občianske združenie sú potom závislými osobami. Menej častým, ale v praxi sa tiež vyskytujúcim prepojením, je prepojenie, keď je občianske združenie spoločníkom obchodnej spoločnosti. Ak má občianske združenie v inej právnickej osobe najmenej 25 % podiel na základnom imaní, hlasovacích práva alebo zisku, je s ňou prepojené. Ak napríklad občianske združenie s niekým spolupracuje na projekte, na ktorý si založia firmu, občianske združenie s ňou bude prepojené.

„Najvyšší funkcionári občianskeho združenia a ich firmy sú závislými osobami združenia.“

Transferová dokumentácia občianskeho združenia v roku 2018

Ak občianske združenie uskutočňuje kontrolované transakcie so závislými osobami, je povinné o nich viesť transferovú dokumentáciu. Transferová dokumentácia občianskeho združenia sa môže viesť v troch rôznych rozsahoch – skrátená, základná alebo úplná transferová dokumentácia. To, aký druh transferovej dokumentácie má občianske združenie viesť, závisí od viacerých okolností. Transferová dokumentácie pre občianske združenie sa však vo väčšine prípadov v praxi vedie v rozsahu skrátenej transferovej dokumentácie. Skrátenú transferovú dokumentáciu vedú občianske združenia pre tuzemské kontrolované transakcie. O zahraničných kontrolovaných transakciách (napríklad medzi občianskym združením a jeho predsedom zo zahraničia) musia občianske združenia viesť základnú transferovú dokumentáciu.

„Skrátená transferová dokumentácia pre občianske združenie je najbežnejším prípadom.“

Nemožno vylúčiť ani prípady, keď je občianske združenie povinné viesť o určitých transakciách aj úplnú transferovú dokumentáciu. Napríklad vtedy, keď by odpočítavalo veľkú daňovú stratu, vykonávalo korešpondujúcu úpravu alebo žiadalo o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania. Podrobné informácie o druhoch transferovej dokumentácie nájdete v článku Druhy transferovej dokumentácie.

Transferové oceňovanie občianskeho združenia a jeho ďalšie povinnosti

Transferová dokumentácia občianskeho združenia nie je jeho jedinou povinnosťou v transferovom oceňovaní. Tak, ako aj iní daňovníci, ktorých sa týka transferové oceňovanie, aj občianske združenia povinností v tejto oblasti majú viac. Azda najdôležitejšou je povinnosť posudzovať, či ceny v transakciách so závislými osobami boli zhodné s cenami, ktoré by medzi sebou v porovnateľných transakciách dohodli nezávislé osoby. V prípade, že tomu tak nebolo a došlo vplyvom tohto rozdielu k zníženiu základu dane (alebo k zvýšeniu daňovej straty), je občianske združenie povinné zvýšiť základ dane (alebo znížiť daňovú stratu). Tieto úpravy sa vykonajú vo výške rozdielu medzi použitou cenou v transakcii so závislými osobami a obvyklou cenou nezávislých osôb. Vyčíslenie tohto rozdielu je zase predmetom aplikácie metód transferového oceňovania.

Viac o úpravách základu dane v transferovom oceňovaní nájdete v článku Úprava základu dane a transferové oceňovanie.

The post Transferové oceňovanie pre občianske združenie v roku 2018 appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Transferové oceňovanie pre mestá a obce

V súčasnosti sa transferové oceňovanie vzťahuje aj na mestá, obce a vyššie územné celky. A nielen na ne, ale aj na nimi zriadené rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, či obchodné spoločnosti. Mnohé z týchto subjektov verejnej správy o tom, že sa ne vzťahuje transferové oceňovanie, ani len nevedia. Možno je to kvôli tomu, že najväčšie zmeny v transferovom oceňovaní pre niektoré subjekty verejnej správy priniesol až rok 2018 s novelou zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“). Napriek tomu zákon o dani z príjmov subjektom verejnej správy neumožňuje uplatnenie žiadnej výnimky z povinností transferového oceňovania. Na transferové oceňovanie pre mestá a obce sa tak vzťahujú rovnaké pravidlá, aké platia pre transferové oceňovanie podnikateľských subjektov. Určité zjednodušenia majú subjekty verejnej správy len pri vedení transferovej dokumentácie a posudzovaní súladu cien transakcií s princípom nezávislého vzťahu.

„Transferové oceňovanie sa vzťahuje aj na mestá, obce a nimi zriadené subjekty.“

Kedy sa transferové oceňovanie týka aj subjektov verejnej správy?

Aj medzi mestom alebo obcou a jej rozpočtovými organizáciami, príspevkovými organizáciami, či obchodnými spoločnosťami existujú určité prepojenia. Častokrát medzi týmito subjektmi dochádza aj k uskutočňovaniu vzájomných transakcií. A práve na tieto transakcie subjektov verejnej správy sa vzťahuje transferové oceňovanie. Transferové oceňovanie sa na obec, rozpočtovú organizáciu, príspevkovú organizáciu, obecný podnik, či iný subjekt verejnej správy vzťahuje vtedy, keď uskutoční kontrolovanú transakciu s inou osobou, ktorá je preň závislou osobou. Je preto potrebné dobre poznať obe definície – definíciu kontrolovanej transakcie a aj definíciu prepojení, ktoré zakladajú vzťah závislých osôb.

Kontrolované transakcie miest, obcí, rozpočtových a príspevkových organizácií

Kontrolovanou transakciou sa rozumie právny vzťah alebo iný obdobný vzťah medzi dvomi alebo viacerými závislými osobami, z ktorých aspoň jedna je daňovníkom s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov alebo právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem/výnos z činnosti alebo z nakladania s majetkom. Obzvlášť, ak ide o transferové oceňovanie pre mestá a obce a iné subjekty verejnej správy, je dôležité to, či dosahujú nejaký zdaniteľný príjem. Ak zdaniteľné príjmy dosahujú, transferové oceňovanie sa na ne vzťahuje v plnom rozsahu. A to preto, že môžu dosahovať základ dane, ktorý prípadne zvyšujú podľa § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov, ak ho transakcie so závislými osobami znížili. Príkladom z praxe môže byť príspevková organizácia zriadená mestom alebo obcou, ktorá má okrem príspevku od zriaďovateľa aj príjmy z reklamy. Tie už sú predmetom dane a preto sa na túto príspevkovú organizáciu transferové oceňovanie vzťahuje.

„Transferové oceňovanie sa vzťahuje len na tie subjekty verejnej správy, ktoré dosahujú aj zdaniteľné príjmy.“

Ak mestá, obce, rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie a iné subjekty verejnej správy dosahujú len príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo ktoré sú od dane oslobodené, transferové oceňovanie sa na ne nevzťahuje. A to preto, že keď nemajú zdaniteľné príjmy, nemôžu mať ani daňové výdavky. V dôsledku toho nevykazujú žiadny základ dane, ktorý by mali povinnosť zvyšovať podľa § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov (keďže nevykazovali základ dane, nemohlo dôjsť vplyvom transakcií so závislými osobami k jeho znižovaniu). V praxi ide napríklad o rozpočtové organizácie, ktoré uskutočňujú transakcie so svojim zriaďovateľom – mestom alebo obcou. Ak príjmy rozpočtovej organizácie pozostávajú len z príjmov od zriaďovateľa na svoju činnosť, tak tieto príjmy nie sú predmetom dane. Preto sa na takúto rozpočtovú organizáciu transferové oceňovanie nevzťahuje.

Závislé osoby pre mestá, obce, rozpočtové a príspevkové organizácie

Subjekty verejnej správy môžu byť závislými osobami na základe ekonomického, personálneho alebo iného prepojenia. Podrobné vysvetlenie ekonomického, personálneho a iného prepojenia môžete nájsť v článku Závislé osoby v roku 2018.

Veľmi často sú subjekty verejnej správy prepojené aj na základe súčasti konsolidovaného celku na účely zostavovania konsolidovanej účtovnej závierky. Tento druh prepojenia zakladajúci vzťah závislých osôb pribudol do zákona o dani z príjmov len v roku 2018. A najviac postihol práve transferové oceňovanie pre mestá a obce, ich rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, obecné podniky a iné subjekty verejnej správy. Vzťah závislých osôb tak vzniká medzi dvoma subjektmi verejnej správy vtedy, ak sú oba subjekty verejnej správy súčasťou rovnakého konsolidovaného celku na účely konsolidácie. Konsolidovaná účtovná závierka subjektov verejnej správy je upravená v § 22a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

„Druhy prepojení subjektov verejnej správy: ekonomické, personálne, iné prepojenie a súčasť konsolidovaného celku.“

Súčasťou konsolidovanej účtovnej závierky mesta, obce, vyššieho územného celku sú:

• ním zriadené rozpočtové organizácie,
• ním zriadené príspevkové organizácie,
• jeho dcérske účtovné jednotky (obchodné spoločnosti).

Transferové oceňovanie sa teda týka aj transakcií medzi všetkými osobami, ktoré sú súčasťou konsolidovanej účtovnej závierky rovnakého subjektu verejnej správy. Predstavme si príklad, že nejaké mesto má zriadené dve rozpočtové organizácie (základné školy), dve príspevkové organizácie (správa športových zariadení, kultúrne stredisko) a jednu dcérsku obchodnú spoločnosť (termálne kúpalisko). Závislými osobami sú všetky tieto subjekty navzájom, pretože sú súčasťou jedného konsolidovaného celku, za ktorý mesto ako ich zriaďovateľ zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku.

Príklady kontrolovaných transakcií závislých osôb verejnej správy

1. Mesto ma zriadenú s.r.o., v ktorej má 70 % podiel na základnom imaní. Táto obchodná spoločnosť sa stará o udržiavanie verejných priestranstiev a tieto služby fakturuje mestu. Mesto a obchodná spoločnosť sú závislé osoby, pretože sú ekonomicky prepojené a sú súčasťou rovnakého konsolidovaného celku. Z pohľadu mestského podniku ide o kontrolované transakcie, ktoré podliehajú transferovému oceňovaniu.
2. Mesto má zriadenú príspevkovú organizáciu. Je založená za účelom správy mestských športových zariadení – športová hala a krytá plaváreň. Športovú halu táto príspevková organizácia prenajíma na výučbu telesnej výchovy aj základnej škole, ktorej zriaďovateľom je tiež mesto. Príspevková organizácia a základná škola sú závislými osobami, pretože sú súčasťou rovnakého konsolidovaného celku. Z pohľadu príspevkovej organizácie ide o kontrolované transakcie, ktoré podliehajú transferovému oceňovaniu.
3. Mesto má zriadenú s.r.o., v ktorej má 100 % podiel na základnom imaní. Mestský podnik sa zaoberá hospodárením v mestských lesoch. V ďalšej s.r.o. má mesto tiež 100 % podiel na základnom imaní. Táto obchodná spoločnosť zase spravuje mestské kúpalisko. Podnik zaoberajúci sa hospodárením v lesoch odplatne uskutoční výrub a následnú výsadbu drevín v areáli mestského kúpaliska pre s.r.o., ktorá ho spravuje. Tieto obchodné spoločnosti sú závislými osobami, pretože sú súčasťou rovnakého konsolidovaného celku. Ich vzájomné transakcie sú kontrolovanými transakciami, na ktoré sa vzťahuje transferové oceňovanie.

Povinnosti subjektov verejnej správy v transferovom oceňovaní

Transferové oceňovanie pre mestá a obce, nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie znamená rovnaké povinnosti, ako pre iných daňovníkov.

Predovšetkým tieto subjekty verejnej správy musia sledovať ceny, v ktorých uskutočňujú vzájomné transakcie. Ak nebudú zodpovedať princípu nezávislého vzťahu a dôjde tým k zníženiu základu alebo zvýšeniu daňovej straty, vzniká im povinnosť zvyšovať základ dane alebo znižovať daňovú stratu. Na vyčíslenie rozdielu, o ktorý bude potrebné túto prípadnú úpravu základu dane alebo daňovej straty vykonať, budú musieť použiť niektorú metódu transferového oceňovanie. Jednou z najdôležitejších povinností v transferovom oceňovaní miest, obcí, ich rozpočtových organizácií, príspevkových organizácií a prípadných obchodných spoločností bude aj vedenie transferovej dokumentácie. V transferovej dokumentácii budú uvádzať všetky kontrolované transakcie, ktoré v danom roku uskutočnili so svojimi závislými osobami.

„Povinnosťou je sledovanie cien, úprava základu dane a vedenie transferovej dokumentácie.“

Vypracovanie transferovej dokumentácie pre subjekty verejnej správy má aj niekoľko osobitostí. Spočívajú predovšetkým v možnosti uplatňovať pri vypracovávaní transferovej dokumentácie niekoľko zjednodušení. Viac sa o nich dozviete v samostatnom článku Transferová dokumentácia subjektov verejnej správy v roku 2018.

The post Transferové oceňovanie pre mestá a obce v roku 2018 appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.