Transferová dokumentácia subjektov verejnej správy sa od transferovej dokumentácie podnikateľských subjektov odlišuje niekoľkými špecifikami.
V článku Transferové oceňovanie pre mestá a obce v roku 2018 sme vysvetlili, kedy subjekty verejnej správy uskutočňujú transakcie podliehajúce transferovému oceňovaniu a kto je pre ne závislou osobou. Uviedli sme tu aj to, aké povinnosti majú subjekty verejnej správy, ak sa ich transferové oceňovanie týka. Jednou z nich je aj vedenie transferovej dokumentácie. Práve transferová dokumentácia subjektov verejnej správy je predmetom tohto článku.
Transferová dokumentácia subjektov verejnej správy
Subjektmi verejnej správy na účely tohto článku rozumieme predovšetkým mestá, obce, vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie. Rovnako k nim zaraďujeme aj iné subjekty, ktoré mestá, obce alebo vyššie územné celky zahŕňajú do svojej konsolidovanej účtovnej závierky. Ide napríklad o mestské podniky alebo obecné podniky, ktoré boli zriadené týmito mestami alebo obcami. Sú súčasťou konsolidovaného celku s ich mestom alebo obcou.
Ak subjekty verejnej správy uskutočňujú kontrolované transakcie so závislými osobami, tak sú tiež povinné o nich viesť transferovú dokumentáciu. Podrobnosti o jej vedení upravuje usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/014283/2016-724 o určení obsahu dokumentácie podľa § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „usmernenie o transferovej dokumentácii“). Transferová dokumentácia subjektov verejnej správy je však v porovnaní s transferovou dokumentáciou podnikateľských subjektov špecifická. Usmernenie o transferovej dokumentácii umožňuje pri vypracovaní transferovej dokumentácie niektorým subjektom verejnej správy uplatniť niekoľko výnimiek a zjednodušení. Týkajú sa hlavne obsahu transferovej dokumentácie a preukazovania súladu použitých cien s princípom nezávislého vzťahu.
„Mestá, obce, rozpočtové a príspevkové organizácie tiež vedú transferovú dokumentáciu.“
Aký druh transferovej dokumentácie vedú subjekty verejnej správy
Pred uvedením špecifík transferovej dokumentácie subjektov verejnej správy je vhodné vedieť, aký druh transferovej dokumentácie vedú subjekty verejnej správy. Transferová dokumentácia subjektov verejnej správy sa môže viesť ako skrátená, základná alebo úplná transferová dokumentácia. V praxi môže byť subjekt verejnej správy povinný viesť pre niektoré transakcie prvý druh dokumentácie a pre iné transakcie druhý druh dokumentácie.
To, aký druh transferovej dokumentácie vedie subjekt verejnej správy, závisí hlavne od:
- toho, s akou závislou osobou uskutočňoval kontrolované transakcie a
- toho, aká je jeho daňová situácia z hľadiska rizikovosti.
V praxi vo väčšine prípadov o vzájomných transakciách medzi sebou subjekty verejnej správy vedú skrátenú transferovú dokumentáciu. Ale aj u subjektov verejnej správy môže nastať situácia, kedy musia pre niektoré transakcie viesť iný druh transferovej dokumentácie. Ak napríklad žiadajú o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania alebo odpočítavajú od základu dane vysokú daňovú stratu. Viac o tom, kedy takéto situácie nastávajú, nájdete v podrobnom článku Druhy transferovej dokumentácie v roku 2018.
Skrátená transferová dokumentácia subjektov verejnej správy
Podľa usmernenia o transferovej dokumentácii vedú skrátenú transferovú dokumentáciu tieto subjekty verejnej správy pre tieto kontrolované transakcie:
- daňovníci, ktorí sú konsolidujúcou alebo konsolidovanou účtovnou jednotkou verejnej správy, pre tuzemské kontrolované transakcie s inými osobami, ktoré sú konsolidujúcou alebo konsolidovanou účtovnou jednotkou verejnej správy alebo s osobami podľa písmena b),
- daňovníci s priamou účasťou alebo nepriamou účasťou štátu, obce alebo vyššieho územného celku na majetku, kontrole alebo vedení, ktorí nie sú konsolidovanou účtovnou jednotkou verejnej správy, pre tuzemské kontrolované transakcie s takýmito istými daňovníkmi alebo s daňovníkmi podľa písmena a).
Ktoré subjekty verejnej správy v praxi vedú skrátenú dokumentáciu?
Pre bližšie vysvetlenie si subjekty verejnej správy, ktoré vedú skrátenú transferovú dokumentáciu, bližšie zanalyzujeme. Konsolidujúcou účtovnou jednotkou verejnej správy je tá, ktorá zostavujú konsolidovanú účtovnú závierku za konsolidovaný celok. Tie subjekty, za ktoré sa zostavuje konsolidovanú účtovná závierka, sú zase konsolidovanými účtovnými jednotkami. Konsolidujúcou účtovnou jednotkou verejnej správy je napríklad obec. Zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku za všetky svoje rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, ale napríklad aj dcérske obecné podniky (v ktorým má rozhodujúci vplyv – najčastejšie daný viac ako 50 % podielom na hlasovacích právach). Tieto subjekty sú konsolidovanými účtovnými jednotkami verejnej správy. Toto bolo vysvetlenie subjektov verejnej správy podľa vyššie uvedeného písmena a).
„O transakciách uskutočnených v rámci konsolidovaného celku rovnakej obce sa vedie skrátená transferová dokumentácia.“
Vo vyššie uvedenom písmene b) sa nachádzajú daňovníci, v ktorých majú štát, obce alebo vyššie územné celky účasť na majetku, kontrole alebo vedení, ale zároveň nie sú konsolidovanou účtovnou jednotkou verejnej správy. V takomto prípade v praxi pôjde predovšetkým o daňovníkov, s ktorými sú mestá alebo obce ekonomicky prepojené podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ale miera ich účasti na majetku alebo kontrole nepresahuje 50 %. Predovšetkým ide o obchodné spoločnosti, v ktorých majú obce priamo, nepriamo alebo odvodene najmenej 25 %, avšak nie viac ako 50 % podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach.
Zjednodušenia v rozsahu transferovej dokumentácie subjektov verejnej správy
Ako sme spomenuli už v úvode článku, transferová dokumentácia subjektov verejnej správy umožňuje týmto daňovníkom uplatniť niekoľko zjednodušení. Prvé zo zjednodušení sa týka rozsahu vedenia transferovej dokumentácie. Týka sa daňovníkov, ktorí sú závislými osobami z dôvodu priamej alebo nepriamej účasti štátu, obce alebo vyššieho územného celku na ich majetku, kontrole alebo vedení. V praxi sú teda takýmito daňovníkmi napríklad obcou zriadené obchodné spoločnosti, tzv. „obecné podniky“.
Uvedení daňovníci vedú transferovú dokumentáciu len pre kontrolované transakcie:
- s príslušným správcom kapitoly štátneho rozpočtu, s obcou alebo vyšším územným celkom a s nimi zriadenými rozpočtovými organizáciami, príspevkovými organizáciami,
- s právnickými osobami, v ktorých má daňovník majetkovú účasť,
- s právnickými osobami, v ktorých má majetkovú účasť príslušný správca kapitoly štátneho rozpočtu, obec alebo vyšší územný celok a nimi zriadené rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie a iné právnické osoby, v ktorých majú tieto subjekty verejného záujmu majetkovú účasť.
Ďalším zjednodušením pre týchto daňovníkov je to, že v transferovej dokumentácii nemusia uvádzať vlastnícku a organizačnú štruktúru všetkých závislých osôb. Postačuje, ak v nej uvedú vlastnícku a organizačnú štruktúru tých závislých osôb, s ktorými v danom roku uskutočnili kontrolovanú transakciu. Obecný podnik tak nemusí vôbec uvádzať vlastnícku a organizačnú štruktúru školy zriadenej obcou, ak s ňou neuskutočnil žiadnu transakciu. Postačuje, ak ju v transferovej dokumentácii len identifikuje ako svoju závislú osobu a uvedie jej právnu formu.
Zjednodušenie v preukazovaní súladu cien s princípom nezávislého vzťahu
Aj toto zjednodušenie pri vypracovaní transferovej dokumentácie sa vzťahuje na vyššie spomínaných daňovníkov. Spočíva v tom, že za splnenia určitých podmienok správca dane považuje použitú cenu za cenu zodpovedajúcu princípu nezávislému vzťahu, aj keď princípu nezávislého vzťahu nezodpovedala.
Cena odlišná od ceny zodpovedajúcej princípu nezávislého vzťahu je správcom dane akceptovaná, ak bol pri transakcii zohľadnený verejný záujem a zároveň:
- nižšia cena ako je cena zodpovedajúca princípu nezávislého vzťahu viedla k úspore prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo vyššieho územného celku alebo
- vyššia cena ako je cena zodpovedajúca princípu nezávislého vzťahu viedla k zvýhodneniu prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo vyššieho územného celku.
Verejný záujem je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. Túto podmienku musí spĺňať každá transakcia, na ktorú sa má aplikovať predmetné zjednodušenie. Druhou podmienkou je úspora alebo zvýhodnenie prostriedkov rozpočtu štátu, obce alebo vyššieho územného celku. V prípade nižšej ceny ako je cena zodpovedajúca princípu nezávislého vzťahu môže ísť o transakciu, keď mestský podnik poskytuje mestu služby v podobe údržby zelene za ceny nižšie ako sú trhové ceny. Údržba zelene je verejným záujmom a nižšou cenu dochádza k úspore prostriedkov obce. V prípade vyššej ceny ako je cena zodpovedajúca princípu nezávislého vzťahu môže ísť o transakciu, keď mesto prenajíma pozemok mestskému kúpalisku slúžiacemu občanom. Aj v tomto prípade ide o verejný záujem a vyššou cenou prichádza viac prostriedkov do rozpočtu obce.
„Ak neobvyklou cenou dochádza k šetreniu alebo k zvýhodneniu prostriedkov obce, je daňovým úradom akceptovaná.“