Spriaznené osoby v roku 2021 a ich definícia

Spriaznené osoby na účely transferového oceňovania definuje § 2 písm. n) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“ v príslušnom tvare). V zákone o dani z príjmov sa však spriaznené osoby označujú ako „závislé osoby“. Tieto dve spojenia – spriaznené osoby a závislé osoby – je potrebné vnímať ako synonymické výrazy s rovnakým obsahovým významom.

Spriaznenými osobami v roku 2021 môžu byť:

• blízke osoby,
• ekonomicky alebo personálne prepojené osoby alebo subjekty,
• inak prepojené osoby alebo subjekty a
• osoby alebo subjekty, ktoré sú na účely konsolidácie súčasťou konsolidovaného celku.

Pozrime sa teraz na každú z týchto čiastkových definícií závislých osôb v roku 2021 podrobne.

Blízke osoby – definícia a príklady v roku 2021

Vymedzenie blízkych osôb sa nachádza v § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Podľa tohto predpisu „blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel“. Pre vysvetlenie, príbuznými v priamom rade sú fyzické osoby, medzi ktorými existuje vzťah predka a potomka. Príbuznými v priamom rade sú teda napríklad rodičia a ich deti, starí rodičia a ich vnúčatá a tak ďalej.

Definícia blízkych osôb potom pokračuje takto ďalej: „iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu“. Pri aplikácii tejto časti definície blízkych osôb je potrebné vždy postupovať obzvlášť opatrne. Je potrebné dôsledne skúmať stupeň blízkosti dvoch osôb na základe pociťovania ujmy. Dôležité je tiež to, že podľa tejto časti definície blízkych osôb môžu byť blízkymi osobami aj právnické osoby vo vzťahu k fyzickým osobám. Potvrdzuje to aj niekoľko rozhodnutí súdov – napríklad toto.

Príklady na blízke osoby

Spriaznenými osobami na základe vzťahu medzi príbuznými v priamom rade, súrodencami a manželmi môžu byť napríklad:

• otec živnostník a syn živnostník,
• manžel živnostník a manželka živnostníčka,
• brat živnostník a sestra živnostníčka.

Spriaznenými osobami na základe rodinného alebo obdobného pomeru môžu byť napríklad:

• strýko živnostník a synovec živnostník,
• druh živnostník a družka živnostníčka,
• syn živnostník a otcova obchodná spoločnosť.

Ekonomické alebo personálne prepojenie – definícia a príklady na spriaznené osoby v roku 2021

Ekonomické a personálne prepojenie je ďalšou z možností, ako môžu byť dve osoby alebo dva subjekty závislými osobami v roku 2021. Ekonomickým prepojením alebo personálnym prepojením je účasť osoby alebo subjektu na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo subjektu alebo vzájomný vzťah medzi osobami alebo subjektmi, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby, jej blízkej osoby alebo subjektu alebo v ktorých má táto osoba, jej blízka osoba alebo subjekt priamy majetkový podiel alebo nepriamy majetkový podiel.

Vymedzenie ekonomického a personálneho prepojenia je pomerne zložité. Vyžaduje si vysvetlenie aj ďalších pojmov používaných v tejto definícii.

Účasť na majetku alebo kontrole inej osoby alebo subjektu (ekonomické prepojenie)

Účasťou na majetku alebo kontrole sa podľa zákona o dani z príjmov rozumie:

• priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na základnom imaní,
• priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na hlasovacích právach alebo
• podiel vo výške najmenej 25 % na zisku.

Priamy podiel je zrejmý, nie je potrebné ho počítať. Je to bezprostredný podiel prvej osoby na základnom imaní alebo hlasovacích právach druhej osoby. Nepriamy podiel sa počíta ako súčin percentuálnej výšky priamych podielov vydelených stami a na záver sa ešte tento výsledok vynásobí stami. Nepriamy podiel sa používa vtedy, ak má prvá osoba účasť na majetku alebo kontrole druhej osoby cez jednu alebo viacero osôb v jednom rade za sebou. Nepriamy odvodený podiel sa počíta ako súčet nepriamych podielov. Nepriamy odvodený podiel sa používa vtedy, ak má prvá osoba účasť na majetku alebo kontrole druhej osoby cez jednu alebo viacero osôb v dvoch alebo viacerých radoch za sebou. V prípade, ak výška nepriameho odvodeného podielu presiahne 50 %, všetky osoby alebo subjekty, prostredníctvom ktorých sa jeho výška počítala, sú ekonomicky prepojené bez ohľadu na skutočnú výšku podielov.

Príklady na účasť na majetku alebo kontrole

• Priamy podiel: Ak osoba A priamo vlastní 100 % podiel na osobe B, tak osoba A vlastní 100 % priamy podiel na osobe B.
• Nepriamy podiel: Ak osoba A priamo vlastní 80 % podiel na osobe B, ktorá priamo vlastní 50 % podiel na osobe C, tak osoba A vlastní 40 % nepriamy podiel na osobe C.
• Nepriamy odvodený podiel: Ak osoba A priamo vlastní 80 % podiel na osobe B, ktorá priamo vlastní 50 % podiel na osobe C, a zároveň osoba A priamo vlastní 40 % podiel na osobe D, ktorá priamo vlastní 50 % podiel na osobe C, tak osoba A vlastní 40 % nepriamy podiel na osobe C cez osobu B a 20 % nepriamy podiel na osobe C cez osobu D. To spolu predstavuje 60 % nepriamy odvodený podiel osoby A na osobe C.

Konanie v zhode pri výpočte účasti na majetku alebo kontrole

Dôležité pri výpočte výšky účasti na majetku alebo kontrole je to, že na tieto účely osoba alebo subjekt, ktorý koná v súvislosti s hlasovacími právami alebo podielom na základnom imaní spoločne s inou osobou alebo subjektom, sa považuje za osobu alebo subjekt, ktorý má účasť na všetkých hlasovacích právach alebo je vlastníkom tohto podielu na základnom imaní, ktoré má v držbe táto iná osoba alebo subjekt.

Napríklad dvaja spoločníci majú v súvislosti s riadením spoločnosti uzatvorenú dohodu o zhodnom výkone hlasovacích práv. Z tohto dôvodu na účely výpočtu účasti na majetku alebo kontrole v tejto spoločnosti každý z týchto spoločníkov pripočíta k svojmu podielu na hlasovacích právach aj podiel na hlasovacích právach spoločníka, s ktorým uskutočňuje zhodný výkon hlasovacích práv.

Účasť na vedení inej osoby alebo subjektu (personálne prepojenie)

Účasťou na vedení sa rozumie vzťah členov štatutárnych orgánov, dozorných orgánov alebo ďalších obdobných orgánov právnickej osoby alebo subjektu k tejto právnickej osobe alebo k subjektu. Takto znie definícia účasti na vedení podľa zákona o dani z príjmov.

Príklady na účasť na vedení

Na základe účasti na vedení môžu existovať napríklad tieto prepojenia spriaznených osôb:

• konateľ a spoločnosť s ručením obmedzeným,
• predseda občianskeho združenia a občianske združenie,
• člen dozornej rady a akciová spoločnosť,
• riaditeľ a nezisková organizácia,
• starosta obce a obec.

Príklady na spriaznené osoby na základe ekonomického alebo personálneho prepojenia (kombinácia druhov prepojení)

Z definície ekonomického alebo personálneho prepojenia vyplýva, že spriaznené osoby môžu vznikať nielen na základe vzťahu medzi osobami, ktoré sú prepojené účasťou prvej osoby na majetku, kontrole alebo vedení druhej osoby. Ekonomické alebo personálne prepojenie môže vzniknúť aj ako vzájomný vzťah medzi osobami alebo subjektmi, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby, jej blízkej osoby alebo subjektu.

Spriaznené osoby na základe vzájomného vzťahu osôb pod kontrolou alebo vedením tých istých osôb alebo blízkych osôb môžu byť napríklad:

• obchodná spoločnosť A a obchodná spoločnosť B, ak tá istá osoba má najmenej 25 % podiel na základnom imaní oboch spoločností,
• obchodná spoločnosť A a obchodná spoločnosť B, ak tá istá osoba má najmenej 25 % podiel na základnom imaní spoločnosti A a je štatutárnym orgánom spoločnosti B,
• obchodná spoločnosť A a obchodná spoločnosť B, ak manžel má najmenej 25 % podiel na základnom imaní spoločnosti A a jeho manželka má najmenej 25 % podiel na základnom imaní spoločnosti B.

Iné prepojenie – definícia a príklady v roku 2021

Zákon o dani z príjmov definuje iné prepojenie ako právny vzťah alebo iný obdobný vzťah vytvorený predovšetkým na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty. Aj keď je definícia iného prepojenia najkratšia spomedzi všetkých prepojení zakladajúcich vzťah závislých osôb, tak je v skutočnosti najkomplikovanejšia. Dôvodom je, že iné prepojenie je zadefinované veľmi všeobecne. Existenciu iného prepojenia je potrebné overovať vtedy, ak medzi dvoma osobami alebo subjektmi nebol potvrdený vzťah blízkych osôb, ekonomické a personálne prepojenie a ani prepojenie založené na participácii na konsolidovanom celku.

Pre iné prepojenie musí byť charakteristické to, že transakcia medzi týmito osobami alebo subjektmi vznikla predovšetkým na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty. Takéto transakcie sa vyznačujú tým, že za bežných okolností by do nich nezávislé osoby alebo subjekty nevstupovali. Jedným zo znakov iného prepojenia teda môže byť to, že transakcia sa uskutočnila za neprimeraných podmienok – napríklad cena bola neprimerane nadhodnotená alebo naopak podhodnotená. Častokrát pri uskutočnení transakcie spadajúcej do iného prepojenia dochádza aj k porušeniu iných predpisov.

Príklad na iné prepojenie

Príkladom na iné prepojenie môže byť kúpa notebooku obchodnou spoločnosťou. Norbert je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti. Natália je jeho súrodencom. Jediný spoločník obchodnej spoločnosti rozhodne, že obchodná spoločnosť kúpi notebook od Lukáša, ktorý je Natáliin priateľ. Zmluvné strany sa dohodnú na cene 1 700 eur (trhová hodnota tohto notebooku je v skutočnosti len 300 eur), ktorá bude uvedená aj v kúpnej zmluve a zníži základ dane z príjmov obchodnej spoločnosti. Obchodná spoločnosť formálne uhradí predávajúcemu 1 700 eur v hotovosti, ale v skutočnosti len 300 eur.

Súčasť konsolidovaného celku – definícia a príklady v roku 2021

Spriaznenými osobami sú aj osoby alebo subjekty, ktoré sú na účely konsolidácie súčasťou konsolidovaného celku. V tomto smere zákon o dani z príjmov odkazuje na zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý sa detailne zaoberá celou rozsiahlou problematikou konsolidácie a konsolidovaného celku.

Konsolidovaný celok tvorí materská účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky. Materskou účtovnou jednotkou je účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou, štátnym podnikom, družstvom alebo účtovnou jednotkou verejnej správy a má rozhodujúci vplyv v inej účtovnej jednotke, ktorá je obchodnou spoločnosťou. Dcérska účtovná jednotka je účtovná jednotka, v ktorej má materská účtovná jednotka rozhodujúci vplyv (priamo alebo aj nepriamo prostredníctvom svojich dcérskych účtovných jednotiek).

Dôležitým pojmom pri určovaní prepojenia založeného na súčasti konsolidovanom celku je pojem „rozhodujúci vplyv“. Definícia rozhodujúceho vplyvu je pomerne rozsiahla. Je možné ju nájsť v § 22 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. V praxi sa prepojenia spriaznených osôb na základe súčasti konsolidovaného celku častokrát prelínajú s prepojeniami na základe ekonomického alebo personálneho prepojenia.

Príklad na súčasť konsolidovaného celku

Obchodná spoločnosť A je materskou účtovnou jednotkou pre obchodné spoločnosti B, C a D, v ktorých má na základe väčšiny hlasovacích práv rozhodujúci vplyv. Keďže obchodné spoločnosti A, B, C a D sú súčasťou rovnakého konsolidovaného celku, tak sú aj navzájom medzi sebou spriaznenými, resp. závislými osobami.

The post Spriaznené osoby v roku 2021 s vysvetleniami a príkladmi appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Transferové oceňovanie sa vás týka len vtedy, ak máte kontrolované transakcie

Či sa vás v roku 2021 týka transferové oceňovanie, závisí od odpovede na jedinú otázku: Uskutočnili ste v roku 2021 kontrolovanú transakciu? Ak áno, transferové oceňovanie sa vás týka a je potrebné si na niektoré veci dať pozor. Ak ste v roku 2021 kontrolovanú transakciu neuskutočnili, transferové oceňovanie vás nemusí zaujímať.

Kľúčový pojem pre transferové oceňovanie – kontrolovaná transakcia

Kontrolovanou transakciou sa podľa § 2 písm. ab) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“ v príslušnom tvare) rozumie „právny vzťah alebo iný obdobný vzťah medzi dvomi alebo viacerými závislými osobami pričom aspoň jedna z osôb je daňovník s príjmami podľa § 6 alebo právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem (výnos) z činnosti alebo z nakladania s majetkom“.

Tu je veľmi dôležitým pojmom pojem „závislé osoby“, ktorý sme podrobne vysvetlili aj na príkladoch v článku Spriaznené osoby v roku 2021 s vysvetleniami a príkladmi. Kontrolovanou transakciou je totižto len transakcia závislých osôb. Ďalšou podmienkou je to, že aspoň jedna zo závislých osôb zúčastnených na transakcii musí do tejto transakcie vstupovať ako fyzická osoba s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov (príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela alebo umeleckého výkonu) alebo právnickej osoby, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem (výnos) z činnosti alebo z nakladania s majetkom.

V zmysle vyššie uvedeného preto kontrolovanou transakciou nie je napríklad transakcia, v ktorej syn predá otcovi motorové vozidlo, ak ju uskutočňujú ako nepodnikatelia. Predávajúci ho v tomto prípade nepredáva z obchodného majetku a kupujúci ho nenakupuje do obchodného majetku. Ak by toto motorové vozidlo predával syn ako nepodnikateľ a otec by ho kupoval ako podnikateľ a zaradil ho do svojho obchodného majetku, tak by už išlo o kontrolovanú transakciu.

Príklady na kontrolovanú transakciu v roku 2021

Kontrolovanou transakciou podliehajúcou transferovému oceňovaniu môže byť napríklad:

• spoločník so 100 % podielom na základnom imaní a hlasovacích právach obchodnej spoločnosti tejto spoločnosti prenajíma nehnuteľnosť,
• obchodná spoločnosť A a obchodná spoločnosť B medzi sebou nakupujú a predávajú služby, pričom najmenej 25 % podiel na ich základnom imaní má tá istá osoba,
• manžel konajúci v postavení fyzickej osoby – podnikateľa obstaráva motorové vozidlo od manželky, ktorá v transakcii vystupuje ako fyzická osoba – nepodnikateľ.

Výnimka z kontrolovanej transakcie

Z definície kontrolovanej transakcie existuje jedna výnimka. Za kontrolovanú transakciu sa nepovažuje prenájom, z ktorého plynú príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, ak ide o nehnuteľnosť nezaradenú do obchodného majetku, a nájomcom je fyzická osoba, ktorá túto nehnuteľnosť využíva na osobné účely. Aby sa tento prenájom nepovažoval za kontrolovanú transakciu a nevzťahovalo sa naň transferové oceňovanie, musia byť súčasne splnené všetky uvedené podmienky. Ak by napríklad prenajímaná nehnuteľnosť bola súčasťou obchodného majetku, prenajímateľom alebo nájomcom by bola právnická osoba, nájomcom by bola fyzická osoba – podnikateľ, išlo by o kontrolovanú transakciu.

Aké máte povinnosti v transferovom oceňovaní?

Ak sa na vás vzťahuje transferové oceňovanie, budete sa musieť vysporiadať minimálne s týmito dvoma dôležitými povinnosťami:

• určovanie cien v súlade s princípom nezávislého vzťahu,
• vypracovanie transferovej dokumentácie.

Okrem toho, ak nebudú ceny v kontrolovaných transakciách zodpovedať princípu nezávislého vzťahu, môže vám vzniknúť povinnosť upravovať základ dane alebo daňovú stratu. Ani na túto povinnosť netreba nikdy zabúdať, pretože môže byť príčinou vysokých pokút.

Dodržanie cien v súlade s princípom nezávislého vzťahu

Ak už uskutočňujete kontrolovanú transakciu, ktorá podlieha transferovému oceňovaniu, je potrebné veľkú pozornosť venovať cene a podmienkam, za ktorých sa táto transakcia uskutočňuje. Ceny a podmienky použité v transakcii so závislou osobou by sa nemali odlišovať od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách. Toto je aplikácia tzv. „princípu nezávislého vzťahu“.

Aby ste poznali cenu alebo podmienky zodpovedajúce princípu nezávislého vzťahu, musíte použiť niektorú z metód transferového oceňovania. Pri zisťovaní ceny alebo podmienok zodpovedajúcich princípu nezávislého vzťahu prostredníctvom metód transferového oceňovania sa porovnávajú ceny a podmienky dohodnuté v transakciách závislých osôb s cenami a podmienkami, ktoré by medzi sebou v porovnateľných transakciách dohodli nezávislé osoby. Pri zisťovaní cien a podmienok zodpovedajúcich princípu nezávislého vzťahu je potrebné zohľadňovať viacero faktorov. Nejde len o porovnanie samotného majetku alebo služby, ktorá je predmetom transakcie. Porovnávajú sa aj strany uskutočňujúce transakciu z hľadiska ich funkcií, rizík, obchodných stratégií, zmluvných podmienok a trhového prostredia.

V niektorých prípadoch je možné cenu zodpovedajúcu princípu nezávislého vzťahu zistiť pomerne jednoducho. V iných transakciách to môže byť veľmi komplikované. Podrobnejšie informácie o zisťovaní ceny zodpovedajúcej princípu nezávislého vzťahu nájdete v článkoch Princíp nezávislého vzťahu a Metódy transferového oceňovania.

Vedenie transferovej dokumentácie o kontrolovaných transakciách

O uskutočnených kontrolovaných transakciách medzi závislými osobami je obvykle potrebné viesť dokumentáciu. Pravidlá pre vedenie transferovej dokumentácie upravuje usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/019153/2018-724 o určení obsahu dokumentácie podľa § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Je možné ho nájsť na stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Podľa tohto usmernenia sa rozlišujú tri druhy transferovej dokumentácie v roku 2021:

• skrátená transferová dokumentácia,
• základná transferová dokumentácia,
• úplná transferová dokumentácia.

Uvedené druhy transferovej dokumentácie sa od seba odlišujú svojím rozsahom (čo všetko musí transferová dokumentácia obsahovať) a svojím určením (ktorý daňovník musí príslušný druh transferovej dokumentácie viesť). Transferovej dokumentácii v roku 2021 sa podrobne venujeme v článku Transferová dokumentácia za rok 2021 (kto ju musí viesť).

Kedy musíte pre transakcie so spriaznenými osobami upravovať základ dane?

Povinnosť upravovať základ dane z príjmov kvôli transakciám so spriaznenými osobami vzniká vtedy, ak ceny alebo podmienky v kontrolovaných transakciách nezodpovedali princípu nezávislého vzťahu a spôsobilo to zníženie základu dane z príjmov alebo zvýšenie daňovej straty. Inými slovami povedané, povinnosť upravovať základ dane z príjmov vzniká vtedy, ak sa ceny alebo podmienky v transakciách medzi spriaznenými osobami odlišovali od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili v porovnateľných transakciách medzi nezávislými osobami, a tento rozdiel spôsobil zníženie základu dane alebo zvýšenie daňovej straty. V takomto prípade je potrebné o uvedený rozdiel zvýšiť základ dane z príjmov.

Príklad na situáciu, kedy je potrebné zvýšiť základ dane z príjmov

Základ dane z príjmov je potrebné zvýšiť napríklad v takejto situácii:

Dve obchodné spoločnosti (A a B) sa považujú za spriaznené osoby. Spoločnosť A prenajíma spoločnosti B nehnuteľnosť za cenu 2 000 eur za mesiac. Avšak v prípade nezávislých osôb by sa porovnateľná nehnuteľnosť prenajímala za cenu 1 000 eur za mesiac.

Existuje tu teda rozdiel medzi cenami použitými v kontrolovanej transakcii závislých osôb a cenami, ktoré by v porovnateľnej transakcii použili nezávislé osoby. Tento rozdiel zároveň v spoločnosti B spôsobil zníženie základu dane z príjmov o sumu 1 000 eur mesačne, resp. 12 000 eur ročne. Spoločnosť B mala daňové výdavky o 1 000 eur mesačne vyššie, než keby sa transakcia uskutočnila s nezávislými osobami. O tento rozdiel (12 000 eur za celé zdaňovacie obdobie) bude musieť spoločnosť B zvýšiť základ dane z príjmov vo svojom daňovom priznaní.

Korešpondujúca úprava základu dane – právo daňovníkov znížiť základ dane

Vyššie uvedené zvýšenie základu dane z príjmov z dôvodu transferového oceňovania by mohlo mať v konečnom dôsledku za následok dvojité zdanenie určitej časti zisku. Preto, ak prvá závislá osoba je povinná zvýšiť základ dane z príjmov, tak druhá závislá osoba má právo o rovnakú sumu si základ dane z príjmov znížiť. Tomuto sa hovorí korešpondujúca úprava základu dane z príjmov. Za akých podmienok však má na ňu daňovník právo?

Ak bola transakcia uskutočnená medzi závislými osobami s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovníkmi s trvalým pobytom alebo sídlom na Slovensku) a prvý z daňovníkov z dôvodu transferového oceňovania zvýšil svoj základ dane z príjmov, tak druhý z daňovníkov môže vo vzťahu k týmto transakciám znížiť svoj základ dane z príjmov o rovnakú sumu. Toto právo má druhý z daňovníkov aj v prípade, ak si základ dane z príjmov prvý z daňovníkov nezvýšil sám, ale mu bol zvýšený daňovým úradom na základe daňovej kontroly.

Vykonanie korešpondujúcej úpravy základu dane z príjmov je potrebné v lehote na podanie daňového priznania alebo dodatočného priznania oznámiť daňovému úradu. Na toto oznámenie sa používať formulár Oznámenie o vykonaní úpravy základu dane podľa § 17 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).

Vo vzťahu k zahraničným kontrolovaným transakciám nie je možné vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane z príjmov tak jednoducho. V takomto prípade korešpondujúcu úpravu základu dane z príjmov musí písomne oznámiť daňový úrad. Daňový úrad povolí vo vzťahu k zahraničným kontrolovaným transakciám vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane len vtedy, ak daňová správa štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vykonala zvýšenie základu dane z príjmov závislej osoby v zahraničí.

Podrobné informácie o korešpondujúcej úprave základu dane z príjmov nájdete v našom samostatnom článku Korešpondujúca úprava základu dane.

Príklad na korešpondujúcu úpravu základu dane

Vychádzajme z rovnakého príkladu, aký sme uviedli vyššie pri ilustrovaní povinnosti zvýšiť základ dane z príjmov z dôvodu transferového oceňovania. Dve obchodné spoločnosti (A a B) sa považujú za spriaznené osoby. Obe majú sídlo na Slovensku. Spoločnosť A prenajíma spoločnosti B nehnuteľnosť za cenu 2 000 eur za mesiac. Avšak v prípade nezávislých osôb by sa porovnateľná nehnuteľnosť prenajímala za cenu 1 000 eur za mesiac.

Z dôvodu rozdielu medzi týmito cenami, ktorý spôsobil zníženie základu dane z príjmov, bude musieť spoločnosť B zvýšiť svoj základ dane z príjmov o 12 000 eur za celé zdaňovacie obdobie. Ak takúto úpravu základu dane z príjmov – jeho zvýšenie – vykoná spoločnosť B, tak spoločnosť A má právo vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane z príjmov vo vzťahu k príslušným transakciám. Spoločnosť A teda vo svojom daňovom priznaní vykoná korešpondujúcu úpravu základu dane z príjmov. O sumu 12 000 eur si zníži svoj základ dane z príjmov.

V lehote na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie to oznámi daňovému úradu na formulári Oznámenie o vykonaní úpravy základu dane podľa § 17 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).

The post Transferové oceňovanie 2021 (čo o ňom musíte vedieť) appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Na úvod je možné povedať, že v transferovom oceňovaní sa v roku 2020 v porovnaní s predchádzajúcim rokom žiadne zásadné zmeny neudiali (ide len o dve menšie zmeny). Transferové oceňovanie teda v roku 2020 nezasiahli žiadne dôležité zmeny. Preto vám tento článok poslúži skôr ako prehľad pre rýchle zorientovanie sa v tejto náročnej téme.

Koho sa v roku 2020 týka transferové oceňovanie?

Transferové oceňovanie sa v roku 2020 týka každého, kto uskutoční kontrolovanú transakciu.

Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ v príslušnom tvare) je kontrolovanou transakciou právny vzťah alebo iný obdobný vzťah medzi dvomi alebo viacerými závislými osobami, pričom aspoň jedna z týchto osôb je daňovník s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov alebo právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem (výnos) z činnosti alebo z nakladania s majetkom.

Jednoducho povedané, transferové oceňovanie vás v roku 2020 určite neobíde vtedy, ak budete uskutočňovať nejaké transakcie s prepojenými osobami a ste fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou.

Poznámka: Je nevyhnutné ešte dodať, že transferové oceňovanie sa netýka prenájmu fyzickou osobou, z ktorého plynú príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, ak ide o nehnuteľnosť nezaradenú do obchodného majetku a nájomcom je fyzická osoba, ktorá túto nehnuteľnosť využíva na osobné účely (nie na podnikanie).

Závislé osoby v transferovom oceňovaní v roku 2020

Ako je možné si všimnúť, definícia kontrolovanej transakcie obsahuje jedno veľmi dôležité slovné spojenie – závislé osoby (zvykne sa preň používať aj výraz „spriaznené osoby“). Toto slovné spojenie je dôležité z toho dôvodu, že transferové oceňovanie sa vzťahuje len na tie transakcie, ktoré uskutočnia závislé osoby.

Závislými osobami v roku 2020 sú:

• blízke osoby,
• ekonomicky alebo personálne prepojené osoby alebo subjekty,
• inak prepojené osoby alebo subjekty,
• osoby alebo subjekty, ktoré sú na účely konsolidácie súčasťou konsolidovaného celku.

Na tomto mieste sa podrobnej definícii závislých osôb venovať nebudeme, pretože sme ju podrobne analyzovali (vrátane uvedenia praktických príkladov) v rozsiahlom samostatnom článku Závislé osoby (spriaznené osoby) v roku 2020.

Povinnosti v transferovom oceňovaní v roku 2020

Transferové oceňovanie so sebou prináša niekoľko povinností, ktoré je možné zhrnúť do niekoľkých nasledujúcich bodov (sú zoradené chronologicky):

1. Zistenie vzťahu k osobe, s ktorou dochádza k uskutočneniu transakcie. Ak ide o závislú osobu, potom povinnosti pokračujú nasledujúcimi bodmi.
2. Posúdenie, či ceny a podmienky uplatnené v kontrolovanej transakcii so závislou sobou zodpovedajú princípu nezávislého vzťahu. Ide tu o overenie toho, či ceny a podmienky v kontrolovanej transakcii sú také, aké by medzi sebou v porovnateľnej transakcii a za porovnateľných okolností použili nezávislé osoby. Na overenie dodržania alebo nedodržania princípu nezávislého vzťahu v transakciách so závislými osobami sa používajú metódy transferového oceňovania. Ak bol princíp nezávislého vzťahu v kontrolovanej transakcii dodržaný, je možné pokračovať bodom 4.
3. Ak princíp nezávislého vzťahu v kontrolovanej transakcii nebol dodržaný a došlo tým k zníženiu základu dane z príjmov alebo k zvýšeniu daňovej straty, je potrebné v daňovom priznaní vykonať úpravu základu dane z príjmov alebo daňovej straty. Na určenie sumy, o ktorú je potrebné v daňovom priznaní vykonať úpravu základu dane z príjmov, je nevyhnutné použiť niektorú z metód transferového oceňovania.
4. Vypracovanie transferovej dokumentácie o kontrolovaných transakciách so závislými osobami za príslušné zdaňovacie obdobie.
5. Vyplnenie daňového priznania k dani z príjmov – vykonanie prípadnej úpravy základu dane z príjmov alebo daňovej straty, vykonanie prípadnej korešpondujúcej úpravy základu dane z príjmov a vyplnenie osobitných častí daňového priznania k dani z príjmov o transakciách uskutočnených so závislými osobami.

Podrobnejšie sa o týchto povinnostiach v transferovom oceňovaní môžete dočítať v článku Povinnosti závislých osôb v transferovom oceňovaní.

Vypracovanie transferovej dokumentácie v roku 2020

Jednou z dôležitých povinností v transferovom oceňovaní je aj vypracovanie transferovej dokumentácie. Podrobnosti o obsahu transferovej dokumentácie na Slovensku upravuje usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/019153/2018-724 o určení obsahu dokumentácie podľa § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Rozlišujú sa tri typy transferovej dokumentácie:

1. skrátená transferová dokumentácia,
2. základná transferová dokumentácia,
3. úplná transferová dokumentácia.

Ktorý typ transferovej dokumentácie má daňovník viesť, to závisí o okolností daňovníka a aj od charakteru samotnej kontrolovanej transakcie. Môže sa v praxi stať aj to, že daňovník o niektorých kontrolovaných transakciách bude viesť jeden typ transferovej dokumentácie a o iných kontrolovaných transakciách bude viesť iný typ transferovej dokumentácie.

Detailné informácie o vedení transferovej dokumentácie môžete nájsť v článku Transferová dokumentácia v roku 2020.

Daňová kontrola transferového oceňovania – zmeny od roku 2020

Daňový úrad vám na základe daňovej kontroly zameranej na transferové oceňovanie nemôže vyrubiť daň z príjmov, rozdiel dane z príjmov alebo uložiť akúkoľvek pokutu:

• po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie (ak ide o daňový subjekt, ktorý si neuplatňuje odpočítanie daňovej straty),
• po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola daňová strata vykázaná (ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty),
• po uplynutí desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie (pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní).

Pokiaľ ide o samotnú lehotu, počas ktorej musí byť daňová kontrola ukončená, je to najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Ak ide o daňovú kontrolu zameranú na transferové oceňovanie, je možné štandardnú jednoročnú lehotu pred jej uplynutím na základe odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. Tu od roku 2020 nastala zmena. Do konca roka 2019 bolo možné štandardnú jednoročnú lehotu trvania daňovej kontroly zameranej na transferové oceňovanie predĺžiť len v prípade zahraničných závislých osôb. Od roku 2020 ale môže aj daňová kontrola zameraná na transferové oceňovanie tuzemských závislých osôb po predĺžení trvať dva roky.

Pokuty za transferové oceňovanie v roku 2020

Táto časť článku bude zaujímať pravdepodobne mnohých daňovníkov.

Pokiaľ ide o transferové oceňovanie, tak v súvislosti s ním sa daňovník môže dopustiť niekoľko správnych deliktov, za ktoré mu môže byť uložená pokuta. Mnohé z týchto pokút sú ukladané len ako nepriamy dôsledok porušenia povinností v transferovom oceňovaní (napríklad nesprávne vyplnené údaje v daňovom priznaní k dani z príjmov).

Priamymi pokutami za transferové oceňovanie sú hlavne:

• pokuta za nevykonanie úpravy základu dane z príjmov alebo daňovej straty,
• pokuta za nesprávne vykonanú korešpondujúcu úpravu základu dane z príjmov,
• pokuta za nevypracovanie transferovej dokumentácie.

Veľmi vysoké pokuty môžu vyplynúť z porušenia prvých dvoch spomínaných povinností, kedy v zásade v dôsledku transferového oceňovania platíte nižšiu daň z príjmov, než by ste mali, čo je jeden z najzávažnejších správnych deliktov.

V tomto prípade ide o spáchanie správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písme e) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov. Bude vám zaň uložená pokuta vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške 10 % ročne zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní. V prípade, že vám takúto pokutu uložia po niekoľkých rokoch od podania daňového priznania, môže ísť o veľmi vysokú sumu. Počíta sa v zásade za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania.

Pokuta za nevypracovanie transferovej dokumentácie tiež nie je nízka. Daňovému úradu ste povinný predložiť transferovú dokumentáciu v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Ak tak nespravíte, bude vám uložená pokuta od 30 eur do 3 000 eur. Túto pokutu je pritom možné ukladať aj opakovane. Tu došlo v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 k zmene. Spodná hranica pre uloženie pokuty za nevypracovanie transferovej dokumentácie bola pôvodne 60 eur (do 31. decembra 2019), od 1. januára 2020 je o polovicu nižšia.

Ak vás zaujíma viac podrobností o pokutách v transferovom oceňovaní, odporúčame vám prečítať si článok Pokuty za transferové oceňovanie.

The post Transferové oceňovanie v roku 2020 appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Prepojenia zakladajúce vzťah závislých osôb v roku 2020

V roku 2020 sa za závislé osoby (spriaznené osoby) považujú:

1. blízke osoby,
2. ekonomicky alebo personálne prepojené osoby alebo subjekty,
3. inak prepojené osoby alebo subjekty,
4. osoby alebo subjekty, ktoré sú na účely konsolidácie súčasťou konsolidovaného celku.

Toto je definícia závislých osôb podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ v príslušnom tvare) platná a účinná pre rok 2020. V porovnaní s rokom 2019 sa vymedzenie závislých osôb nijako nezmenilo.

Každé z týchto prepojení, na základe ktorého vznikajú závislé osoby, si podrobne vysvetlíme.

Blízke osoby

Zákon o dani z príjmov blízke osoby nijako bližšie nešpecifikuje, ale odvoláva sa na definíciu blízkych osôb uvedenú v § 116 a 117 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare).

Blízkymi osobami podľa Občianskeho zákonníka sú:

• príbuzní v priamom rade,
• súrodenci,
• manželia,
• iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Príbuzní v priamom rade

Príbuznými v priamom rade sú, zjednodušene povedané, predkovia a potomkovia navzájom (osoby, ktoré pochádzajú jedna od druhej). Ide o vzťah medzi rodičmi a ich deťmi, vzťah medzi starými rodičmi a ich vnúčatami, prípadne o vzťah medzi prastarými rodičmi a ich pravnúčatami.

Ak teda napríklad otec – živnostník uskutoční transakciu so svojím synom – živnostníkom, ide o závislé osoby, na ktoré sa vzťahuje transferové oceňovanie.

Poznámka: Je potrebné si dať pozor na to, že podľa definície blízkych osôb v Občianskom zákonníku sa za blízke osoby nepovažujú osoby v pobočnom rade. Príbuznými v pobočnom rade sú osoby, ktoré nepochádzajú jedna od druhej, ale majú len spoločného predka (napríklad bratranci a sesternice, ktoré majú spoločných starých rodičov). Tieto osoby však môžu po splnení určitých podmienok byť blízkymi osobami na základe dôvodného pociťovania ujmy inej osoby ako vlastnej ujmy (viac sa o nej dočítate nižšie).

Súrodenci a manželia

Vzťah súrodencov alebo manželov sa vždy pokladá za vzťah blízkych osôb. Ak uskutočnia medzi sebou transakciu, tak bude podliehať transferovému oceňovaniu. Bývalí manželia, ktorí už sú na základe právoplatného rozhodnutia súdu rozvedení, sa už nepovažujú za manželov a teda ani za blízke osoby.

Príklady z praxe na kontrolované transakcie týchto blízkych osôb sú veľmi jednoduché. Fyzická osoba – samostatne zárobkovo činná osoba so svojím bratom – samostatne zárobkovo činnou osobou uskutoční transakciu. O kontrolovanú transakciu a závislé osoby (spriaznené osoby) ide aj vtedy, ak manželka s príjmami z prenájmu nehnuteľností prenájme nehnuteľnosť manželovi, ktorý je živnostníkom, na vykonávanie podnikateľskej činnosti.

Pociťovanie ujmy inej osoby ako vlastnej ujmy

Posledná časť definície blízkych osôb založená na dôvodnom pociťovaní ujmy inej osoby ako vlastnej ujmy si v niektorých prípadoch vyžaduje pomerne dôkladné poznanie a posúdenie celého vzťahu dvoch osôb. Podľa nej totižto iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sú blízkymi osobami vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Nie vždy je jednoduché na základe tohto s istotou povedať, že ide alebo nejde o závislé osoby. Ujmou sa tu pritom rozumie akákoľvek ujma – majetková ujma (napríklad škoda na majetku) aj nemajetková ujma (napríklad škoda na zdraví).

Vhodným príkladom z praxe na blízke osoby na základe dôvodného pociťovania ujmy inej osoby ako vlastnej ujmy môže byť vzťah muža a ženy, ktorí spolu žijú v jednej domácnosti ako partneri, prípadne majú spolu aj deti, len nemajú uzatvorené manželstvo. Je odôvodnené predpokladať, že vzťah týchto dvoch osôb je natoľko blízky, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, by druhá pociťovala tak intenzívne, akoby išlo o jej vlastnú ujmu. Ak by tieto osoby medzi sebou konali napríklad v postavení živnostníkov, išlo by o kontrolovanú transakciu podliehajúcu transferovému oceňovaniu.

Poznámka: Aj keď sa to na prvý pohľad môže zdať zvláštne, vzťah blízkych osôb môže existovať medzi dvoma osobami aj vtedy, ak je jednou z týchto osôb právnická osoba. V tomto prípade sa uvažuje len o aplikácii časti definície blízkych osôb, ktorá je založená na tom, že ide o osoby v pomere obdobnom rodinnému, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Možnosť existencie vzťahu blízkych osôb medzi právnickou osobou a fyzickou osobou potvrdzuje aj mnoho právoplatných rozsudkov slovenských súdov, na základe ktorých boli aj právnická osoba a fyzická osoba považované za blízke osoby.

Ekonomicky alebo personálne prepojené osoby alebo subjekty

Keď ide o právnické osoby (napríklad obchodné spoločnosti), v praxi sa najčastejšie považujú za závislé osoby práve na základe ekonomického alebo personálneho prepojenia.

Ekonomickým prepojením alebo personálnym prepojením sa rozumie:

• účasť osoby alebo subjektu na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo subjektu alebo
• vzájomný vzťah medzi osobami alebo subjektmi, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby, jej blízkej osoby alebo subjektu alebo
• vzájomný vzťah medzi osobami alebo subjektmi, v ktorých má táto osoba, jej blízka osoba alebo subjekt priamy majetkový podiel alebo nepriamy majetkový podiel.

Dôležitými pojmami používanými v definícii ekonomického alebo personálneho prepojenia sú účasť na majetku, účasť na kontrole a účasť na vedení. V ďalších častiach tohto článku nájdete ich vysvetlenie.

Príklady na ekonomické alebo personálne prepojenie

Príklady na závislé osoby (spriaznené osoby) v roku 2020 na základe ekonomického alebo personálneho prepojenia:

1. Fyzická osoba a obchodná spoločnosť – fyzická osoba má 100 % podiel na základnom imaní a hlasovacích právach obchodnej spoločnosti;
2. Fyzická osoba a obchodná spoločnosť – fyzická osoba je členom štatutárneho orgánu (napríklad konateľom alebo členom predstavenstva) obchodnej spoločnosti;
3. Obchodná spoločnosť A a obchodná spoločnosť B – fyzická osoba má 50 % podiel na základnom imaní a hlasovacích právach obchodnej spoločnosti A a zároveň aj 50 % podiel na základnom imaní a hlasovacích právach obchodnej spoločnosti B;
4. Obchodná spoločnosť A a obchodná spoločnosť B – fyzická osoba je členom štatutárneho orgánu (napríklad konateľom alebo členom predstavenstva) obchodnej spoločnosti A a zároveň aj obchodnej spoločnosti B;
5. Obchodná spoločnosť A a obchodná spoločnosť B – fyzická osoba má 100 % podiel na základnom imaní a hlasovacích právach obchodnej spoločnosti A a je členom štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti B;
6. Obchodná spoločnosť A a obchodná spoločnosť B – manžel má 100 % podiel na základnom imaní a hlasovacích právach obchodnej spoločnosti A a manželka má 100 % podiel na základnom imaní a hlasovacích právach obchodnej spoločnosti B.

Účasť na majetku alebo kontrole

Účasť na majetku a kontrole je definovaná v § 2 písm. o) prvý bod zákona o dani z príjmov.

Účasťou na majetku alebo kontrole sa v roku 2020 rozumie:

1. priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na základnom imaní,
2. priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na hlasovacích právach alebo
3. podiel vo výške najmenej 25 % na zisku.

Priamy podiel sa používa pri bezprostrednom podiele prvej osoby alebo subjektu na základnom imaní alebo hlasovacích právach druhej osoby alebo subjektu.

Nepriamy podiel sa používa pri podiele prvej osoby alebo subjektu na základnom imaní alebo hlasovacích právach druhej osoby alebo subjektu cez jednu alebo viacero osôb, medzi ktorými existujú priame podiely usporiadané v jednom priamom rade. Nepriamy podiel sa vypočíta súčinom percentuálnej výšky priamych podielov vydelených stami a takto vypočítaný výsledok sa vynásobí stami.

Nepriamy odvodený podiel sa používa pri podiele prvej osoby alebo subjektu na základnom imaní alebo hlasovacích právach druhej osoby alebo subjektu cez dve alebo viacero osôb, medzi ktorými existujú priame podiely usporiadané v dvoch alebo viacerých priamych radoch. Nepriamy odvodený podiel sa vypočíta súčtom nepriamych podielov. Ak výška nepriameho odvodeného podielu presahuje 50 % a viac, tak všetky osoby alebo subjekty, prostredníctvom ktorých sa jeho výška počítala, sú ekonomicky prepojené bez ohľadu na skutočnú výšku ich podielu.

Príklad na priamy podiel, nepriamy podiel a nepriamy odvodený podiel

Vyššie uvedený obrázok vysvetľuje rozdiel medzi priamym, nepriamy a nepriamym odvodeným podielom. Priamy podiel (plná modrá čiara) je medzi týmito dvojicami: fyzická osoba – Prvá spoločnosť (100 %), fyzická osoba – Druhá spoločnosť (100 %), Prvá spoločnosť – Tretia spoločnosť (50 %) a Druhá spoločnosť – Tretia spoločnosť (50 %). Nepriamy podiel (prerušovaná modrá čiara) je medzi dvojicami: fyzická osoba – Tretia spoločnosť (cez Prvú spoločnosť) (50 %) a fyzická osoba – Tretia spoločnosť (cez Druhú spoločnosť) (50 %). Nepriamy odvodený podiel (prerušovaná čierna čiara) je medzi dvojicou fyzická osoba – Tretia spoločnosť (cez Prvú spoločnosť a cez Druhú spoločnosť spoločne) (100 %).

Konanie v zhode

Dôležité je spomenúť aj to, že na účely posudzovania účasti na majetku alebo kontrole sa osoba alebo subjekt, ktorý koná spoločne s inou osobou alebo subjektom, ak ide o hlasovacie práva alebo podiel na základnom imaní, považuje za osobu alebo subjekt, ktorý má účasť na všetkých hlasovacích právach alebo je vlastníkom tohto podielu na základnom imaní, ktoré má v držbe táto iná osoba alebo subjekt. Konanie v zhode tak môže ľahko zapríčiniť to, že z dvoch nezávislých osôb sa zrazu stanú závislé osoby.

Spoločné konanie alebo konanie v zhode je legislatívne upravené v § 66b a § 66c zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

Príklad na konanie v zhode

Pre vysvetlenie uvedieme príklad na situáciu, kedy na základe konania v zhode dochádza k vzniku účasti na majetku alebo kontrole.

Spoločník A má 20 % priamy podiel na základnom imaní a hlasovacích právach obchodnej spoločnosti Alfa. Z tohto dôvodu ešte nemá účasť na majetku alebo kontrole obchodnej spoločnosti Alfa (jeho podiel nie je aspoň 25 %). Spoločník B má 15 % priamy podiel na základnom imaní a hlasovacích právach obchodnej spoločnosti Alfa. Z tohto dôvodu ani tento spoločník ešte nemá účasť na majetku alebo kontrole obchodnej spoločnosti Alfa (jeho podiel nie je aspoň 25 %). Ale spoločník A a spoločník B majú medzi sebou uzatvorenú dohodu, podľa ktorej vždy výkon svojich hlasovacích práv v spoločnosti Alfa uskutočňujú zhodne.

Ohľadom hlasovacích práv v spoločnosti Alfa teda spoločník A a spoločník B konajú spoločne. Preto na účely posudzovania výšky účasti na majetku alebo kontrole v spoločnosti Alfa spoločník A pripočíta k svojmu 20 % podielu na základnom imaní a hlasovacích právach aj 15 % podiel spoločníka B. Rovnako aj spoločník B na účely posudzovania výšky účasti na majetku alebo kontrole v spoločnosti Alfa k svojmu 15 % podielu na základnom imaní a hlasovacích právach pripočíta aj 20 % podiel spoločníka A. Každý zo spoločníkov tak už má 35 % podiel na základnom imaní a hlasovacích právach, čím získava účasť na majetku a kontrole obchodnej spoločnosti Alfa a považuje sa s ňou za závislé osoby.

Účasť na vedení

Účasť na vedení je definovaná v § 2 písm. o) druhý bod zákona o dani z príjmov.

Účasťou na vedení sa v roku 2020 rozumie vzťah členov štatutárnych orgánov, dozorných orgánov alebo ďalších obdobných orgánov právnickej osoby alebo subjektu k tejto právnickej osobe alebo k subjektu. Závislé osoby (spriaznené osoby) na základe účasti na vedení vznikajú v každej právnickej osobe, pretože každá právnická osoba má minimálne jednu osobu, ktorá je jej štatutárnym orgánom. Nezávisí pritom, či ide o obchodnú spoločnosť, občianske združenie, obec, úrad, nadáciu alebo neziskovú organizáciu, u každej z týchto právnických osôb existuje prepojenie na základe účasti na vedení.

V praxi sú na základe účasti na vedení prepojení (závislé osoby) napríklad konateľ a spoločnosť s ručením obmedzeným, člen predstavenstva a akciová spoločnosť, predseda občianskeho združenia a občianske združenie, primátor mesta a mesto, riaditeľ úradu a úrad a podobne.

Inak prepojené osoby

Iné prepojenie je definované v § 2 písm. p) zákona o dani z príjmov.

Iným prepojením sa rozumie právny vzťah alebo iný obdobný vzťah vytvorený predovšetkým na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty. Pomerne jednoduchá teória iného prepojenia je ale zložito aplikovateľná v praxi. Identifikovať alebo naopak vylúčiť závislé osoby na základe iného prepojenia v praxi môže byť v závislosti od prípadu veľmi náročné. Je potrebné sa pritom dostatočne presvedčiť, že uskutočnená transakcia bola vytvorená predovšetkým (inými slovami povedané, bol to jej hlavný účel) z toho dôvodu, aby tým došlo u jednej zo zúčastnených strán k zníženiu základu dane alebo k zvýšeniu daňovej straty.

Iné prepojenie môžu v praxi prezrádzať niektoré indikátory. Najčastejšie môže ísť o neprimerané cenové a obchodné podmienky, s akými by dobre informované nezávislé osoby pravdepodobne v danej situácii nikdy nesúhlasili. Ak bola teda v transakcii použitá neobvykle vysoká alebo naopak neobvykle nízka cena, neprimerane výhodné alebo naopak nevýhodné obchodné podmienky, môže to naznačovať existenciu iného prepojenia.

Osoby, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku

Posledná zložka definície závislých osôb hovorí o tom, že závislé osoby (spriaznené osoby) sú aj osoby alebo subjekty, ktoré sú na účely konsolidácie súčasťou konsolidovaného celku. Zákon o dani z príjmov tento druh prepojenia bližšie nešpecifikuje, odkazuje na zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“ v príslušnom tvare). Definíciu konsolidovaného celku je možné nájsť v § 6 ods. 4 zákona o účtovníctve.

Konsolidovaným celkom sa rozumie skupina účtovných jednotiek bez ohľadu na ich sídlo. Do skupiny účtovných jednotiek patrí materská účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky. Vo vzťahu k transferovému oceňovaniu je preto možné povedať, že závislé osoby na základe súčasti konsolidovaného celku sú materská účtovná jednotka a jej dcérska účtovná jednotka a navzájom medzi sebou aj dcérske účtovné jednotky tej istej materskej účtovnej jednotky. Je zrejmé, že definícia závislých osôb na základe súčasti konsolidovaného celku sa bude niekedy (ale určite nie vždy) prekrývať s definíciou závislých osôb na základe ekonomického alebo personálneho prepojenia.

Materská účtovná jednotka a dcérska účtovná jednotka

Materskou účtovnou jednotkou sa na účely zákona o účtovníctve rozumie účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou, štátnym podnikom, družstvom alebo účtovnou jednotkou verejnej správy a má rozhodujúci vplyv v inej účtovnej jednotke, ktorá je obchodnou spoločnosťou.

Materská účtovná jednotka má rozhodujúci vplyv, ak:

1. má väčšinu hlasovacích práv v účtovnej jednotke alebo
2. má právo vymenúvať alebo odvolávať väčšinu členov štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu účtovnej jednotky a súčasne je jej spoločníkom alebo jej akcionárom, alebo
3. má právo vykonávať rozhodujúci vplyv v inej účtovnej jednotke, ktorej je spoločníkom alebo akcionárom na základe dohody uzavretej s touto účtovnou jednotkou alebo na základe spoločenskej zmluvy alebo stanov tejto účtovnej jednotky, ak to umožňuje právo štátu, ktorým sa riadi táto účtovná jednotka, alebo
4. je spoločníkom alebo akcionárom účtovnej jednotky a väčšina členov štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu účtovnej jednotky vykonávajúcich svoju funkciu v priebehu účtovného obdobia a v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období a až do zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky bola vymenovaná výlučne prostredníctvom výkonu hlasovacích práv spoločníka alebo akcionára, ktorý je materskou účtovnou jednotkou; toto sa neuplatňuje, ak existuje iná, tretia strana disponujúca právami podľa písmen a) až c), alebo
5. je spoločníkom alebo akcionárom a na základe dohody s inými jej spoločníkmi alebo akcionármi má väčšinu hlasovacích práv.

Túto definíciu materskej účtovnej jednotky môžete nájsť v § 22 ods. 3 zákona o účtovníctve. Na tomto mieste si však dovoľujeme upozorniť na pravidlá pripočítavania a odpočítavania hlasovacích práv pri posudzovaní statusu materskej účtovnej jednotky. Tieto pravidlá sú upravené v § 22 ods. 5 až 7 zákona o účtovníctve.

A napokon uvádzame aj definíciu dcérskej účtovnej jednotky. Dcérska účtovná jednotka je účtovná jednotka, v ktorej má materská účtovná jednotka rozhodujúci vplyv, a to priamo alebo aj nepriamo prostredníctvom svojich dcérskych účtovných jednotiek.

The post Závislé osoby (spriaznené osoby) v roku 2020 appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Závislé osoby v roku 2019 – štyri druhy prepojení

Definícia závislých osôb v roku 2019 je upravená v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Definíciu závislých osôb je možné nájsť v § 2 písm. n) až p) zákona o dani z príjmov. V § 2 písm. r) zákona o dani z príjmov je uvedená definícia zahraničných závislých osôb. Vychádzajúc z definície závislých osôb je možné konštatovať, že závislé osoby v roku 2019 môžu vznikať na základe štyroch druhov prepojení. Každé jedno z týchto prepojení si v tomto článku postupne vysvetlíme.

Závislé osoby v roku 2019 sú:

• blízke osoby,
• ekonomicky alebo personálne prepojené osoby alebo subjekty,
• osoby alebo subjekty, ktoré sú na účely konsolidácie súčasťou konsolidovaného celku,
• inak prepojené osoby alebo subjekty.

Ak chceme dobre rozumieť tomu, kto sú závislé osoby v roku 2019, musíme poznať aj niekoľko ďalších pojmov používaných v definícii závislých osôb. Postupne ich budeme v článku uvádzať tak, ako budeme analyzovať jednotlivé druhy prepojení. Keďže transferové oceňovanie sa nevzťahuje len na osoby (fyzické osoby a právnické osoby), ale aj na takzvané subjekty, vysvetlíme si tento pojem hneď teraz. Subjektom je právne usporiadanie majetku alebo právne usporiadanie osôb, ktoré nemá právnu subjektivitu, alebo iné právne usporiadanie, ktoré vlastní majetok alebo spravuje majetok.

Blízke osoby ako závislé osoby v roku 2019

Vzťah blízkych osôb je jedným zo vzťahov, na základe ktorého vzniká vzťah závislých osôb. Zákon o dani z príjmov na účely definície závislých osôb priamo nedefinuje pojem „blízke osoby“, ale odkazuje pri ňom na iný predpis. Ním je § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), v ktorom je uvedená definícia blízkych osôb. Podľa Občianskeho zákonníka je blízkou osobou príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel. Príbuznými v priamom rade je potrebné rozumieť priamych predkov (rodičia, starí rodičia a podobne) a priamych potomkov (deti, vnúčatá a podobne) danej osoby.

„Blízkymi osobami sú manželia, súrodenci, rodičia a ich deti a podobne.“

Ďalej sú blízkymi osobami aj iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Občiansky zákonník v tomto prípade teda uvádza dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby sa dve osoby považovali za blízke osoby. Len vtedy v roku 2019 pôjde o závislé osoby na účely transferového oceňovania. Prvou z týchto podmienok je to, aby medzi týmito osobami bol rodinný pomer alebo pomer obdobný rodinnému pomeru. Druhou nevyhnutnou podmienkou je to, aby ujmu jednej osoby druhá osoba pociťovala ako vlastnú ujmu. Existujú rozhodnutia viacerých súdov, podľa ktorých môže mať v zmysle tejto časti definície blízkych osôb blízku osobu aj právnická osoba. Tým môže v niektorých prípadoch dochádzať k zásadnému rozšíreniu okruhu závislých osôb a teda aj pravidiel transferového oceňovania.

Ekonomické a personálne prepojenie v roku 2019

Závislé osoby v roku 2019 vznikajú aj na základe ekonomického a personálneho prepojenia. Ide pritom o pomerne zložité prepojenia, v ktorých dochádza ku kombináciám viacerých skutočností, ktoré ich zakladajú. Aj preto je ekonomické a personálne prepojenie uvádzané v zákone o dani z príjmov ako jeden spoločný druh prepojenia. Rovnako je potrebné si na účely porozumenia ekonomickému a personálnemu prepojeniu vysvetliť aj niekoľko ďalších pojmov, ktoré sú v ňom používané.

Ekonomickým prepojením alebo personálnym prepojením v roku 2019 je:

• účasť osoby alebo subjektu na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo subjektu alebo
• vzájomný vzťah medzi osobami alebo subjektmi, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby, jej blízkej osoby alebo subjektu, alebo
• vzájomný vzťah medzi osobami alebo subjektmi, v ktorých má táto osoba, jej blízka osoba alebo subjekt priamy majetkový podiel alebo nepriamy majetkový podiel.

„Ekonomické a personálne prepojenie je najzložitejšie zo všetkých prepojení.“

V zložitej definícii ekonomického a personálneho prepojenia sú kľúčovými pojmami účasť na majetku, účasť na kontrole a účasť na vedení. Aj tieto pojmy je potrebné si vysvetliť, pretože na základe nich v roku 2019 vznikajú závislé osoby, na ktoré sa vzťahuje transferové oceňovanie.

Účasť na majetku, kontrole a vedení inej osoby

Účasťou na majetku alebo kontrole sa rozumie:

• priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na základnom imaní alebo
• priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na hlasovacích právach alebo
• podiel vo výške najmenej 25 % na zisku.

„Ekonomické prepojenie je založené na základnom imaní, hlasovacích právach a zisku.“

Pri výpočte výšky podielu na základnom imaní a hlasovacích právach sa podľa zákona o dani z príjmov prihliada aj na takzvané konanie v zhode. Ak ide o hlasovacie práva alebo podiel na základnom imaní, osoba alebo subjekt, ktorý koná spoločne s inou osobou alebo subjektom, sa považuje za osobu alebo subjekt, ktorý má účasť na všetkých hlasovacích právach alebo je vlastníkom tohto podielu na základnom imaní, ktoré má v držbe táto iná osoba alebo subjekt. Napríklad dvaja spoločníci majú po 13 % podiel na základnom imaní a na základe vzájomnej dohody vždy na valnom zhromaždení hlasujú rovnako. Z tohto dôvodu každý z nich pri výpočte účasti na majetku a kontrole pripočítava k svojmu 13 % podielu aj podiel toho druhého. Tým má každý z nich na účely definície závislých osôb 26 % podiel na základnom imaní a hlasovacích právach danej spoločnosti a preto sú to závislé osoby.

Účasťou na vedení je vzťah členov štatutárnych orgánov, dozorných orgánov alebo ďalších obdobných orgánov právnickej osoby alebo subjektu k tejto právnickej osobe alebo k subjektu.

„Personálne prepojenie je založené na kľúčových orgánoch právnickej osoby.“

Priamy, nepriamy a nepriamy odvodený podiel

Vysvetlenie toho, čo je účasťou na majetku a kontrole si zase vyžaduje poznať spôsob výpočtu a použitia nepriameho podielu a nepriameho odvodeného podielu. Pokiaľ ide o priamy podiel, tak ten nie je potrebné počítať. Priamy podiel vzniká pri bezprostrednom podiele prvej osoby na základnom imaní alebo hlasovacích právach druhej osoby. V nižšie uvedenom obrázku majú priamy podiel Alfa na Bete a Game, a ďalej Beta a Gama na Delte.

Nepriamy podiel vzniká pri podiele prvej osoby na základnom imaní alebo hlasovacích právach druhej osoby cez jeden alebo viacero medzičlánkov v jednej úrovni. Nepriamy podiel sa vypočíta súčinom percentuálnej výšky priamych podielov vydelených stomi a takto vypočítaný výsledok sa vynásobí stomi. Na nižšie uvedenom obrázku sú dva nepriame podiely. Prvým nepriamym podielom je podiel Alfy na Delte cez Betu a druhým nepriamym podielom je podiel Alfy na Delte cez Gamu.

Nepriamy odvodený podiel vzniká pri podiele prvej osoby na základnom imaní alebo hlasovacích právach druhej osoby cez dva alebo viaceré medzičlánky v dvoch alebo viacerých úrovniach. Nepriamy odvodený podiel sa vypočíta súčtom nepriamych podielov. Zákon o dani z príjmov v súvislosti s nepriamym odvodeným podielom uvádza, že ak jeho výška presahuje 50 %, všetky osoby alebo subjekty, prostredníctvom ktorých sa počítal, sú ekonomicky prepojené bez ohľadu na skutočnú výšku ich podielu. Ak sa pozrieme na nižšie uvedený obrázok, tak nepriamy odvodený podiel má len Alfa na Delte, a to cez Betu a Gamu (cez dva nepriame podiely v dvoch úrovniach).

Súčasť konsolidovaného celku v roku 2019

Závislé osoby v roku 2019 vznikajú aj na základe toho, keď sú na účely konsolidácie súčasťou konsolidovaného celku. Inými slovami povedané, osoby alebo subjekty, ktoré patria do jedného konsolidovaného celku, sú medzi sebou navzájom závislými osobami. Konsolidácia a konsolidovaný celok súvisia s konsolidovanou účtovnou závierkou. Zákon o dani z príjmov preto v súvislosti s takto prepojenými osobami odkazuje na zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Konsolidovaný celok je definovaný v § 6 ods. 4 zákona o účtovníctve.

Konsolidovaný celkom je skupina účtovných jednotiek bez ohľadu na ich sídlo. A do skupiny účtovných jednotiek patrí materská účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky. Definícia materskej účtovnej jednotky a dcérskej účtovnej jednotky je následne uvedená v § 22 ods. 3 až 7 zákona o účtovníctve. Vzťah medzi materskou a dcérskou účtovnou jednotkou je založený hlavne na väčšine hlasovacích práv a práve vymenúvať a odvolávať väčšinu členov štatutárneho a dozorného orgánu. Do výpočtu hlasovacích práv sa pritom započítavajú aj hlasovacie práva vykonávané na základe dohody s inými, vykonávané prostredníctvom dcérskych účtovných jednotiek alebo prostredníctvom tretích osôb.

„Materská účtovná jednotka a dcérske účtovné jednotky sú závislými osobami.“

Iné prepojenie v roku 2019

Tam, kde sa na dve osoby alebo subjekty nevzťahuje žiadne z predchádzajúcich prepojení, je potrebné ešte preskúmať takzvané iné prepojenie. Až preskúmaním iného prepojenia je možné vylúčiť, že nejde o závislé osoby. Iným prepojením je právny vzťah alebo iný obdobný vzťah vytvorený predovšetkým na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty. Ako už vyplýva z definície iného prepojenia, je potrebné ho pri každom jednotlivom prípade skúmať s náležitou starostlivosťou na konkrétne okolnosti danej transakcie. Nedá sa totižto všeobecne povedať alebo číselne vyjadriť, kedy je nejaká transakcia vytvorená skôr za účelom zníženia základu dane, než na seriózne podnikateľské účely.

Závislými osobami v roku 2019 na základe iného prepojenia v praxi môžu byť predovšetkým osoby vykazujúce znaky nejakého prepojenia, avšak nespadajúce do definície závislých osôb, ktoré uskutočňujú transakcie za výrazne netrhových podmienok. Čiže transakcie v prvom rade vyznačujúce sa neprimerane vysokou alebo nízkou cenou, či inou neprimeranou obchodnou podmienkou. Takisto sem môžu patriť aj transakcie, pre ktoré daňovník vytvorí takú štruktúru, ktorej cieľom bude vyhnúť sa definícii závislých osôb preto, aby sa mohli uskutočniť v neobvyklých podmienkach a znížiť základ dane.

„Iné prepojenie je treba hľadať tam, kde sa používajú neobvyklé obchodné podmienky.“

The post Závislé osoby v roku 2019 (definícia) appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Koho sa týka transferové oceňovanie?

Aby sa vás týkalo transferové oceňovanie, musia byť súčasne splnené dve podmienky. Prvou z nich je, aby ste boli s niekým prepojený. Druhou z nich je, aby ste s touto prepojenou osobou uskutočňovali transakcie. Takto by sa dalo veľmi zjednodušene odpovedať na otázku „koho sa týka transferové oceňovanie“. V skutočnosti je objasnenie toho, koho sa týka transferové oceňovanie, o niečo zložitejšie. Je totižto potrebné presne poznať, čo sa rozumie prepojeniami a čo sa rozumie transakciami, ktorých sa týka transferové oceňovanie.

„Transferové oceňovanie sa týka prepojených osôb uskutočňujúcich vzájomné transakcie.“

Odpoveď je možné nájsť v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“). V súlade s terminológiou používanou zákonom o dani z príjmov je možné povedať, že transferové oceňovanie sa týka kontrolovaných transakcií závislých osôb. Ak teda chceme poznať presnú odpoveď na otázku „koho sa týka transferové oceňovanie“, musíme poznať, čo sú to závislé osoby a čo sú to kontrolované transakcie. V nasledujúcich častiach článku si to vysvetlíme.

Koho sa týka transferové oceňovanie – transakcií závislých osôb

Transferové oceňovanie sa týka závislých osôb uskutočňujúcich kontrolované transakcie. Závislé osoby sú fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré sú si blízke, ekonomicky, personálne, inak prepojené alebo sú súčasťou konsolidovaného celku. Toto sú štyri druhy prepojení, ktorými vznikajú závislé osoby a ktorých sa týka transferové oceňovanie. Ak chceme bližšie poznať to, koho sa týka transferové oceňovanie, potrebujeme si tieto druhy prepojení vysvetliť. Tomu sú venované nasledujúce riadky článku. Ak ale hľadáte veľmi detailné vysvetlenie definície závislých osôb, nájdete ju v článku Závislé osoby v roku 2018.

Ekonomické prepojenie, personálne prepojenie, konsolidovaný celok

Ekonomické a personálne prepojenie sú v praxi najčastejšími prepojeniami, na základe ktorých vznikajú závislé osoby, ktorých sa týka transferové oceňovanie. Ekonomické alebo personálne prepojenie vzniká účasťou osoby na kontrole alebo vedení inej osoby. Ekonomickým alebo personálnym prepojením je aj vzťah medzi osobami, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením rovnakej osoby alebo blízkych osôb. Osobou sa v týchto prípadoch myslí tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba. Aby sme presne vedeli, koho sa týka transferové oceňovanie z dôvodu ekonomického a personálneho prepojenia, potrebujeme poznať, čo sa rozumie účasťou na kontrole a vedení.

„Ekonomické a personálne prepojenie vzniká účasťou na kontrole a účasťou na vedení.“

Účasťou na kontrole sa rozumie to, ak má nejaká fyzická osoba alebo právnická osoba v inej osobe priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na základnom imaní alebo hlasovacích právach alebo podiel vo výške najmenej 25 % na zisku. Najčastejšie majú účasť na kontrole spoločníci obchodných spoločností vo svojich obchodných spoločnostiach. Účasťou na vedení sa rozumie to, keď je niekto členom štatutárneho orgánu, dozorného orgánu alebo ďalšieho obdobného orgánu právnickej osoby. V praxi má účasť na vedení konateľ, člen predstavenstva, člen dozornej rady alebo aj predseda občianskeho združenia.

Aj členovia konsolidovaného celku sú závislými osobami. Konsolidovaný celok tvorí materská účtovná jednotka a jej dcérske účtovné jednotky. Vymedzenie konsolidovaného celku sa nachádza v § 22 ods. 3 až 7 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Praktické príklady na ekonomické prepojenie, personálne prepojenie a konsolidovaný celok obsahuje článok Príklady na závislé osoby v roku 2018.

Blízke osoby a iné prepojenie

Ak chceme úplne vedieť to, koho sa týka transferové oceňovanie, nesmieme zabudnúť ani blízke osoby a takzvané iné prepojenie. Blízkymi osobami sú príbuzní v priamom rade, súrodenci a manželia. Ak uskutočňujú medzi sebou transakciu súrodenci, manželia, otec a syn a podobne ako živnostníci, týka sa ich transferové oceňovanie. Blízkymi osobami sú ale aj iné osoby v rodinnom alebo podobnom pomere, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú.

„Transferové oceňovanie sa týka aj transakcií manželov, súrodencov a členov rodiny.“

Iné prepojenie zákon o dani z príjmov definuje pomerne stručne, ale napriek tomu je komplikované. Iným prepojením sa rozumie právny vzťah alebo iný obdobný vzťah vytvorený hlavne na zníženie základu dane alebo zvýšenie daňovej straty. Pre iné prepojenie sa vás môže týkať transferové oceňovanie vtedy, ak uskutočňujete účelové transakcie na vyhýbanie sa daňovej povinnosti. Tieto transakcie väčšinou nemajú ekonomické dôvody, ale slúžia účelovo na zníženie základu dane alebo zvýšenie daňovej straty. Ich charakteristickým znakom môže byť aj to, že sa uskutočňujú v neprimeraných podmienkach.

Príklady na blízke osoby a iné prepojenie môžete nájsť v samostatnom článku Príklady na závislé osoby v roku 2018.

Kontrolované transakcie – len vtedy sa vás týka transferové oceňovanie

Doteraz sme si povedali, kto sú to závislé osoby, ktorých sa týka transferové oceňovanie. To je však len prvá z podmienok. Aby sa závislých osôb týkalo transferové oceňovanie, musia medzi sebou uskutočňovať aj kontrolované transakcie. Len ten, kto uskutočňuje kontrolované transakcie so závislými osobami, je tým, koho sa týka transferové oceňovanie. Čo je to teda kontrolovaná transakcia? Nižšie uvádzame stručné vysvetlenie. Ak vás zaujíma viac informácií, nájdete ich v podrobnejšom článku Kontrolovaná transakcia a nekontrolovaná transakcia.

Kontrolovaná transakcia je právny alebo obdobný vzťah medzi najmenej dvomi závislými osobami, z ktorých aspoň jedna je fyzická osoba s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov alebo právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem z činnosti alebo z nakladania s majetkom. Aby sa aj na fyzickú osobu vzťahovalo transferové oceňovanie, musí teda dosahovať príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela a umeleckého výkonu. Ak brat predá svojej sestre svoje auto, transferové oceňovanie sa ich netýka. Ak ale brat predá svojej sestre auto, ktoré používa ako živnostník a má ho v obchodnom majetku, vtedy sa na to transferové oceňovanie vzťahuje.

„Kontrolovaná transakcia je vzťah medzi závislými osobami, ak aspoň jedna je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba so zdaniteľnými príjmami.“

Výnimkou je prenájom nehnuteľnosti nezaradenej do obchodného majetku medzi blízkymi osobami, z ktorého plynú príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, a ak zároveň nájomca túto nehnuteľnosť využíva na osobné účely. Na takéto transakcie sa transferové oceňovanie podľa zákona o dani z príjmov nevzťahuje, aj keď ich uskutočňujú závislé osoby.

Záver – koho sa týka transferové oceňovanie?

Na záver uvádzame len stručné zhrnutie odpovede na otázku „koho sa týka transferové oceňovanie“. Transferové oceňovanie sa týka závislých osôb uskutočňujúcich kontrolované transakcie. Ide o právne vzťahy alebo obdobné vzťahy osôb, ktoré sú blízke, ekonomicky, personálne, inak prepojené alebo súčasťou konsolidovaného celku. Aspoň jedna z týchto osôb musí byť fyzická osoba s príjmami z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, prenájmu alebo použitia diela a umeleckého výkonu. Alebo aspoň jedna z týchto osôb musí byť právnická osoba, ktorá dosahuje príjmy, ktoré sa zdaňujú. Najčastejšie sa transferové oceňovanie týka spoločníkov a ich firiem, konateľov a ich firiem a firiem patriacich rovnakej osobe.

The post Koho sa týka transferové oceňovanie appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Pokuty za transferové oceňovanie a ich druhy

Závislým osobám môže byť uložená pokuta za transferové oceňovanie v súvislosti s nesplnením si niektorej zo svojich povinností. V praxi preto môžeme identifikovať niekoľko druhov pokuty za transferové oceňovanie, ktoré môžu daňové úrady závislým osobám uložiť. V tomto článku sa budeme zaoberať tromi pokutami za transferové oceňovanie, s ktorými je možné sa v praxi stretnúť najčastejšie.

Najčastejšie pokuty za transferové oceňovanie:

• pokuta za nezvýšenie základu dane z príjmov,
• pokuta za nevypracovanie transferovej dokumentácie,
• pokuta za neoprávnenú korešpondujúcu úpravu základu dane.

Výšku pokuty za transferové oceňovanie je upravená predovšetkým v zákone č. 563/2003 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o správe daní“). Okrem neho je výška pokuty za transferové oceňovanie v súvislosti s osobitnými situáciami upravená aj zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“).

Pokuta za nezvýšenie základu dane z príjmov

Jednou z najdôležitejších povinností závislých osôb je upravovať v daňovom priznaní svoj základ dane z príjmov. Ide o tzv. primárnu úpravu základu dane z príjmov. Závislé osoby musia základ dane z príjmov kvôli transferovému oceňovaniu zvyšovať vtedy, ak sa ich transferové ceny odlišovali od cien, ktoré by sa použili v porovnateľných transakciách nezávislých osôb, a tento rozdiel spôsobil zníženie základu dane alebo zvýšenie daňovej straty. Viac podrobností o takomto zvyšovaní základu dane závislých osôb nájdete v článku Úprava základu dane a transferové oceňovanie.

Porušenie povinnosti vykonať v daňovom priznaní zvýšenie základu dane kvôli transferovému oceňovaniu zisťuje daňový úrad pri daňovej kontrole. Posudzuje sa, či suma, o ktorú mal daňovník zvýšiť základ dane, zodpovedá sume, o ktorú ho v daňovom priznaní zvýšil. Ak daňovník v daňovom priznaní základ dane z príjmov nezvýšil vôbec alebo ho zvýšil o nižšiu sumu, nasleduje uloženie pokuty. Daňový úrad vo vyrubovacom konaní rozhodnutím zvýši daň uvedenú v daňovom priznaní o príslušnú sumu.

A to nie je všetko. Okrem toho bude musieť daňovník za toto vyrubenie dane zaplatiť aj pokutu. Táto pokuta za transferové oceňovanie bude vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy, o ktorú správca dane rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní zvýšil daň uvedenú v daňovom priznaní. Ak trojnásobok tejto úrokovej sadzby nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške 10 % ročne z vyrubenej sumy. Táto pokuta sa počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania až do 15. dňa odo dňa doručenia oznámenia o daňovej kontrole. V praxi môže byť výška tejto pokuty za transferové oceňovanie veľmi vysoká. Jej výška vplyvom výpočtu na základe ročnej úrokovej miery plynutím času rastie.

„Za nezvýšenie základu dane pre transferové oceňovanie daňový úrad dodatočne vyrubí daň a uloží pokutu.“

Pokuta za nevypracovanie transferovej dokumentácie

Každá závislá osoba, ktorá uskutočňuje kontrolované transakcie so závislými osobami, je povinná mať vypracovanú transferovú dokumentáciu. Daňový úrad si pri vykonávaní daňovej kontroly môže od daňovníka vyžiadať predloženie transferovej dokumentácie. Daňovník je povinný daňovému úradu predložiť transferovú dokumentáciu v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Ak tak daňovník nespraví, dopúšťa sa správneho deliktu podľa zákona o správe daní, za ktorý nasleduje uloženie pokuty.

Za nevypracovanie alebo chybné vypracovanie transferovej dokumentácie je daňovníkovi ukladaná pokuta vo výške od 60 eur do 3 000 eur. Podľa zákona o správe daní môže daňový úrad túto pokutu uložiť aj opakovane. A to vtedy, ak jej uloženie neviedlo k náprave a ak protiprávny stav trvá. Znamená to, že ak daňovník nemá vypracovanú transferovú dokumentáciu, dostane pokutu. Ak si ani po uložení pokuty transferovú dokumentáciu nevypracuje a nepredloží ju daňovému úradu, môže mu byť pokuta uložená znovu.

„Za nevypracovanie transferovej dokumentácie hrozí pokuta vo výške 3 000 eur.“

Pokuta za neoprávnenú korešpondujúcu úpravu základu dane

Korešpondujúca úprava základu dane znamená zníženie základu dane z dôvodu transferového oceňovania. Daňovník ju má právo vykonať len v presne špecifikovaných prípadoch. Vo vzťahu k tuzemským kontrolovaným transakciám vtedy, ak vo vzťahu k vzájomným transakciám iná závislá osoba vykonala zvýšenie základu dane alebo jej základ dane zvýšil daňový úrad. Vo vzťahu k zahraničným kontrolovaným transakciám môže daňovník vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane vtedy, ak mu to povolí daňový úrad. Dôležité je, že suma korešpondujúcej úpravy základu dane nesmie presiahnuť sumu primárnej úpravy základu dane inej závislej osoby.

O neoprávnenú korešpondujúcu úpravu základu dane z príjmov ide vtedy, ak daňovník poruší niektoré z vyššie uvedených pravidiel korešpondujúcej úpravy základu dane. Napríklad vykoná korešpondujúcu úpravu základu dane vo vyššej sume ako bola suma primárnej úpravy základu dane. Pokuta za transferové oceňovanie hrozí aj v prípade, keď daňovník korešpondujúcu úpravu základu dane vykoná vtedy, keď primárnu úpravu základu dane iná závislá osoba ani nevykonala. Neoprávnenú korešpondujúcu úpravu základu dane môže daňový úrad zistiť pri daňovej kontrole. Daňový úrad pri zistení neoprávnenej korešpondujúcej úpravy základu dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím zvýši daň uvedenú v daňovom priznaní o príslušnú sumu.

Daňovníka okrem toho neminie ani zaplatenie pokuty. Jej výška sa bude rovnať trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní. Ak trojnásobok tejto úrokovej sadzby nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške 10 % ročne z vyrubenej sumy. Výška tejto pokuty za transferové oceňovanie sa bude počítať za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania až do 15. dňa odo dňa doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

„Za neoprávnenú korešpondujúcu úpravu základu dane daňový úrad pri daňovej kontrole vyrubí rozdiel dane a aj pokutu.“

Nižšie/vyššie pokuty za transferové oceňovanie v osobitných situáciách

Zákon o dani z príjmov obsahuje samostatný § 18a. Ten sa zaoberá výlučne osobitnými situáciami, kedy sa pokuty za transferové oceňovanie znásobujú alebo naopak znižujú.

V prípade, že daňový úrad po daňovej kontrole daňovníkovi vyrubí daň alebo rozdiel dane kvôli tomu, že nezvýšil svoj základu dane pre transferové oceňovanie a zároveň takéto konanie daňovníka nemalo ekonomické opodstatnenie a jeho účelom bolo obchádzanie daňovej povinnosti, pokuta za transferové oceňovanie sa uplatní v dvojnásobnej výške. Ak sa daňovník voči takémuto rozhodnutiu daňového úradu neodvolá a zaplatí rozdiel dane oproti vyrubenej dani v lehote na podanie odvolania, dvojnásobné zvýšenie pokuty sa neuplatní.

„Ak daňovník účelovo obchádzal daňovú povinnosť cez transferové oceňovanie, pokuty sú dvojnásobné.“

Nižšie pokuty za transferové oceňovanie budú mať daňovníci, ktorí požiadajú správcu dane o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania. Ak daňový úrad u týchto daňovníkov začne daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola podaná žiadosť o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania alebo za dve zdaňovacie obdobia predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom bola podaná žiadosť o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania a na základe tejto kontroly vyrubí daňovníkovi daň alebo rozdiel dane, daňový úrad uloží daňovníkovi pokutu len vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne (najmenej 3 %) zo sumy dodatočne vyrubenej dane alebo rozdielu dane.

Ak zistíte chybu, je lepšie čo najskôr podať ďalšie daňové priznanie

Mýliť sa je ľudské a každý z nás niekedy spraví chybu. Čo je najlepšie robiť v prípade, ak neskôr zistíte, že ste urobili v transferovom oceňovaní chybu? Poradíme vám čo robiť v takýchto situáciách, aby ste sa vyhli pokutám alebo ich čo najviac zmiernili.

Ak ide o chybu spočívajúcu v tom, že ste nevykonali zvýšenie základu dane alebo ste ho vykonali v nesprávnej výške, prípadne ste v nesprávnej výške vykonali korešpondujúcu úpravu základu dane, je najlepšie čo najskôr podať dodatočné daňové priznanie. Ak sa dodatočným daňovým priznaním daň oproti riadnemu daňovému priznaniu zvýši, dostanete pokutu vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne (najmenej 3 %) z dodatočne priznanej dane za každý deň. Ak by vám na túto chybu prišiel daňový úradu, pokuta by bola vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne (najmenej 10 %). Najlepšia situácia pre vás nastáva vtedy, ak chybu zistíte do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. V takomto prípade ešte v tejto lehote podajte opravné daňové priznanie so správnymi údajmi. Za podanie opravného daňového priznania vám totižto nebude uložená žiadna pokuta.

„Chyby si radšej čo najskôr priznajte sami – ukladanú pokutu si tým znížite na tretinu.“

Pokiaľ ide o nesplnenie povinnosti mať vypracovanú transferovú dokumentáciu, existuje len jediné riešenie. Najlepšie je dať si transferovú dokumentáciu čo najskôr vypracovať za všetky obdobia, za ktoré ju vypracovanú nemáte. Akonáhle vám bude doručená výzva na predloženie transferovej dokumentácie, môže byť už neskoro. V 15-dňovej lehote už totižto vypracovať transferovú dokumentáciu nemusí byť uskutočniteľné. A ak áno, cena za takéto expresné vypracovanie transferovej dokumentácie bude pravdepodobne vyššia.

The post Pokuty za transferové oceňovanie  appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Možnosť požiadať o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania

V článku Metódy transferového oceňovania sme vysvetlili, čo sú to metódy transferového oceňovania a na čo sa v transferovom oceňovaní používajú. Detailne sme každú z nich aj s použitím praktických príkladov opísali. Pre úplnosť zopakujeme, že metódy transferového oceňovania slúžia na zistenie ceny, ktorá zodpovedá princípu nezávislého vzťahu. Pomocou nich je tak možné zistiť, za aké transferové ceny by medzi sebou závislé osoby mali uskutočňovať vzájomné kontrolované transakcie. Ak závislé osoby uskutočňujú transakcie v odlišných cenách, pomocou metód transferového oceňovania sa zisťuje suma, o ktorú musia upraviť svoj základ dane z príjmov.

Používanie metód transferového oceňovania však nie je jednoduché. Vyžaduje si vybrať správnu metódu transferového oceňovania, použiť vhodné údaje a správnym spôsobom ich aplikovať. Akákoľvek chyba pri používaní metódy transferového oceňovania môže viesť k nesprávnym výsledkom, ktoré môžu viesť k pokute a dodatočnému vyrubeniu dane. Na odstránenie tejto neistoty môžu daňovníci požiadať daňový úrad o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania. Na základe rozhodnutia im daňový úrad odsúhlasí používanie konkrétnej metódy transferového oceňovania a spôsob určenia ceny kontrolovaných transakcií tak, aby boli v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Odsúhlasenie metódy transferového oceňovania je upravené v § 18 ods. 4 až 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“).

„Daňovníci môžu požiadať o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania.“

Žiadosť o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania

Žiadosť o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania sa predkladá špecializovanému „Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty“ so sídlom v Bratislave. Žiadosť o schválenie používania metódy transferového oceňovania sa tomuto daňovému úradu podáva v písomnej podobe. Vzorový formulár na podanie žiadosti o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania neexistuje, musí si ju naformulovať sám daňovník. Podľa § 18 ods. 6 zákona o dani z príjmov však táto žiadosť musí obsahovať niekoľko podstatných náležitostí.

„Žiadosť o schválenie metódy transferového oceňovania obsahuje transferovú dokumentáciu a niekoľko ďalších náležitostí.“

Žiadosť o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania musí obsahovať:

1. identifikáciu osôb v posudzovanej kontrolovanej transakcii, a to meno, priezvisko, obchodné meno, bydlisko alebo sídlo, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo, identifikačné číslo organizácie, ak boli pridelené,
2. zdaňovacie obdobie, na ktoré sa má rozhodnutie o odsúhlasení metódy transferového oceňovania vzťahovať,
3. popis kontrolovanej transakcie,
4. predpokladanú hodnotu posudzovanej kontrolovanej transakcie,
5. navrhnutú metódu transferového oceňovania,
6. transferovú dokumentáciu.

Transferová dokumentácia je povinnou súčasťou žiadosti o schválenie metódy transferového oceňovania. V tejto súvislosti je dôležité upozorniť na to, že k žiadosti o schválenie metódy transferového oceňovania musí byť transferová dokumentácia vypracovaná v rozsahu úplnej transferovej dokumentácie.

Lehota na podanie žiadosti o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania

Dôležité je aj správne načasovanie podania žiadosti o schválenie metódy transferového oceňovania. Žiadosť o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania musí byť podaná najneskôr 60 dní pred začiatkom zdaňovacieho obdobia, počas ktorého by sa mala odsúhlasená metóda transferového oceňovania uplatňovať. Ak chcete mať metódu transferového oceňovania odsúhlasenú napríklad pre rok 2019, musíte žiadosť podať najneskôr 1. novembra 2018. V prípade nedodržania spomínanej lehoty sa žiadosť považuje za nepodanú, o čom bude daňovník oboznámený. Na žiadosť daňový úrad odpovie buď vydaním rozhodnutia o odsúhlasení metódy transferového oceňovania alebo oznámením o nevyhovení žiadosti o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania.

„Žiadosť sa podáva najneskôr 60 dní pred zdaňovacím obdobím.“

Platnosť rozhodnutia o schválení metódy transferového oceňovania

Rozhodnutie o schválení metódy transferového oceňovania má platnosť najviac päť zdaňovacích období. Potom môže daňovník najmenej 60 dní pred uplynutím lehoty platnosti rozhodnutia o odsúhlasení metódy transferového oceňovania požiadať daňový úrad o vydanie ďalšieho rozhodnutia o odsúhlasení metódy transferového oceňovania najviac na päť ďalších zdaňovacích období. Daňovník musí ale v takejto žiadosti preukázať, že nedošlo k zmene podmienok, na základe ktorých bolo vydané predchádzajúce rozhodnutie o odsúhlasení metódy transferového oceňovania.

„Rozhodnutie o odsúhlasení metódy transferového oceňovania má platnosť najviac 5 rokov.“

Jednostranné a dvojstranné odsúhlasenie metódy transferového oceňovania

Daňovník môže podať žiadosť o jednostranné alebo o dvojstranné odsúhlasenie metódy transferového oceňovania. Odlišujú sa od seba v tom, či metódu transferového oceňovania schvaľuje daňový orgán jedného štátu alebo daňové orgány dvoch štátov.

Ak daňovník žiada o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania pre tuzemské kontrolované transakcie, ide vždy o jednostranné schválenie metódy transferového oceňovania. Do procesu schvaľovania odsúhlasenia metódy transferového oceňovania vstupuje len slovenský daňový úrad. Ak daňovník žiada o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania pre zahraničné kontrolované transakcie, ide o dvojstranné schválenie metódy transferového oceňovania. Vtedy sa schvaľovanie metódy transferového oceňovania uskutočňuje na základe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a zúčastňujú sa na ňom daňové orgány dvoch štátov. Ak sa nedohodnú, môže aj v takomto prípade metódu transferového oceňovania schváliť len slovenský daňový úrad. Potom ale už ide o jednostranné odsúhlasenie metódy transferového oceňovania.

Poplatok za žiadosť o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania

Podanie žiadosti o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania je spoplatnené. Upozorňujeme, že spoplatnené je už samotné podanie žiadosti, nie kladné vyhovenie tejto žiadosti. Ak teda daňový úrad vydá oznámenie o nevyhovení žiadosti, zaplatený poplatok sa daňovníkovi nevráti. Daňovníkovi sa tak môže stať, že za podanie žiadosti o vydanie rozhodnutia o schválení metódy transferového oceňovania zaplatí poplatok, ale nakoniec mu žiadosť schválená nebude. V takomto prípade sa mu už poplatok za podanie žiadosti nevráti a nenávratne o nemalú finančnú čiastku príde.

„Ak daňový úrad zamietne vašu žiadosť o schválenie metódy transferového oceňovania, zaplatený poplatok vám nevráti.“

Za žiadosť o vydanie rozhodnutia o schválení metódy transferového oceňovania sa platí:

• úhrada vo výške 10 000 eur, ak ide o žiadosť o vydanie rozhodnutia o jednostrannom odsúhlasení metódy transferového oceňovania (pre tuzemské kontrolované transakcie),
• úhrada vo výške 30 000 eur, ak ide o žiadosť o vydanie rozhodnutia o dvojstrannom odsúhlasení metódy transferového oceňovania na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (pre zahraničné kontrolované transakcie).

Poplatok za podanie žiadosti o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania sa platí bez výzvy a je splatní už pri podaní žiadosti. Ak tak daňovník nespraví, daňový úrad ho písomne vyzve na zaplatenie tohto poplatku do 15 dní. Ak ani po tom nebude poplatok zaplatený v stanovenej lehote alebo výške, žiadosť sa považuje za nepodanú. Prípadná zaplatená úhrada sa potom daňovníkovi vráti.

Kedy môže daňový úrad zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie o schválení metódy transferového oceňovania

Zákon o dani z príjmov umožňuje daňovému úradu zmeniť alebo zrušiť vydané rozhodnutie o odsúhlasení metódy transferového oceňovania v nasledujúcich prípadoch:

1. daňový úrad zruší rozhodnutie o odsúhlasení metódy transferového oceňovania, ak bolo vydané na základe nepresných alebo nepravdivých údajov poskytnutých daňovníkom,
2. daňový úrad zruší alebo zmení rozhodnutie o odsúhlasení metódy transferového oceňovania, ak došlo k zmene podstatných podmienok, na základe ktorých bolo rozhodnutie o odsúhlasení metódy transferového oceňovania vydané a daňovník nepožiada o jeho zmenu,
3. daňový úrad môže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie o odsúhlasení metódy transferového oceňovania, ak o to požiada daňovník, pričom preukáže, že došlo k zmene podstatných podmienok, na základe ktorých bolo rozhodnutie o odsúhlasení metódy transferového oceňovania vydané.

The post Odsúhlasenie metódy transferového oceňovania appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Korešpondujúca úprava základu dane v transferovom oceňovaní

V článku Úprava základu dane a transferové oceňovanie sme vám priniesli podrobné informácie o tom, kedy a o akú sumu sú závislé osoby z dôvodu transferového oceňovania povinné zvýšiť svoj základ dane. Pre úplnosť túto základnú informáciu zopakujeme. Závislé osoby majú povinnosť zvýšiť svoj základ dane vtedy, ak ich transferové ceny nezodpovedali cenám nezávislých osôb a došlo tým k zníženiu základu dane alebo k zvýšeniu daňovej straty. Takúto úpravu základu dane závislých osôb v transferovom oceňovaní nazývame primárna úprava základu dane. Primárnou úpravou základu dane závislých osôb sa základ dane z príjmov jednej zo závislých osôb zúčastnených na transakcii len zvyšuje.

V dôsledku jednostranného zvýšenia základu dane jednej závislej osoby (bez zodpovedajúceho zníženia základu dane druhej závislej osoby) zúčastnenej na transakcii môže dochádzať k dvojitému zdaneniu zisku. Rovnaký zisk tým môže byť zdanený dvakrát – prvýkrát u prvej a druhýkrát u druhej závislej osoby zúčastnenej na transakcii. Výsledkom je to, že v konečnom dôsledku by základ dane (suma, z ktorej sa vypočítava daň) oboch závislých osôb z predmetných transakcií bol vyšší ako celkový zisk oboch závislých osôb z predmetnej transakcií. A to samozrejme nie je spravodlivé. Preto majú závislé osoby v transferovom oceňovaní za účelom eliminovania dvojitého zdanenia právo vykonať tzv. „korešpondujúcu úprava základu dane“. Je upravená v § 17 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“).

„Korešpondujúca úprava základu dane odstraňuje dvojité zdanenie zisku.“

Príklad na dvojité zdanenie zisku po primárnej úprave základu dane

Zo všetkých transakcií nákupov a predajov tovaru závislé osoby spolu dosiahnu zisk 6 000 eur. Ten je v tomto prípade vo výške 6 000 eur aj základom dane z týchto transakcií. Z neho by pri 22 % sadzbe dane z príjmov závislé osoby odviedli spolu daň vo výške 1 320 eur. Spoločnosť Alfa však bola povinná vykonať úpravu základu dane. A to kvôli tomu, že cena 10 000 eur, za ktorú predávala tovar závislej osobe (spoločnosti Beta), bola nižšia ako cena 13 000 eur, za ktorú takýto tovar medzi sebou predávajú nezávislé osoby. Preto spoločnosť Alfa vo výške rozdielu medzi týmito cenami 3 000 eur zvýšila v daňovom priznaní svoj základ dane.

Potom už ale spoločnosti Alfa a Beta z transakcií nákupov a predaja tovaru vykážu základ dane spolu vo výške 9 000 eur, a to aj napriek tomu, že z týchto transakcií aj naďalej dosahujú zisk spolu vo výške len 6 000 eur. Z tohto základu dane zaplatia daň z príjmov spolu vo výške 1 980 eur. Časť celkového zisku týchto spoločností vo výške 3 000 eur bola zdanená dvakrát, čo je nespravodlivé. Spoločnosti dosiahli z transakcií zisk vo výške len 6 000 eur a nie vo výške 9 000 eur. Prečo by teda mali platiť daň z príjmov zo sumy, v akej zisk ani nedosiahli? Na elimináciu takéhoto dvojitého zdanenia zisku pri transferovom oceňovaní slúži práve korešpondujúca úprava základu dane.

Korešpondujúca úprava základu dane – čo je to a kto ju vykonáva?

Korešpondujúca úprava základu dane má za cieľ odstrániť dvojité zdanenie rovnakého zisku, ku ktorému dochádza vplyvom primárnej úpravy základu dane. Keďže primárna úprava základu dane znamená zvýšenie základu dane u prvej zo závislých osôb zúčastnenej na transakcii, aby sa odstránilo dvojité zdanenie, musí druhá zo závislých osôb zúčastnená na transakcii vykonať zníženie základu dane. A toto zníženie základu dane sa nazýva korešpondujúca úprava základu dane. Korešpondujúca úprava základu dane teda predstavuje zníženie základu dane o rovnakú sumu, o akú bola iná závislá osoba v súvislosti so vzájomnou transakciou povinná vykonať zvýšenie základu dane.

„Korešpondujúca úprava základu dane je zníženie základu dane, ak sa kvôli transferovému oceňovaniu muselo vykonať zvýšenie základu dane.“

Veľmi dôležité je poznať to, ktorá závislá osoba má právo na korešpondujúcu úpravu základu dane. Korešpondujúca úprava základu dane sa môže vykonať len u tej závislej osoby, ktorá uskutočnila transakciu s inou závislou osobou, v dôsledku ktorej bola táto iná závislá osoba povinná vykonať primárnu úpravu základu dane. Ak teda napríklad kontrolovanú transakciu uskutoční spoločnosť Alfa a Beta a zvýšenie základu dane je povinná vykonať spoločnosť Alfa, tak korešpondujúcu úpravu základu dane má právo vykonať jedine spoločnosť Beta. Tiež je podstatné vedieť aj to, až ak prvá závislá osoba mala vykonať zvýšenie základu dane, ale nevykonala ho, tak druhá závislá osoba nemá právo na korešpondujúcu úpravu základu dane.

O akú sumu sa vykonáva korešpondujúca úprava základu dane

Suma korešpondujúcej úpravy základu dane sa môže vykonať najviac vo výške, v akej druhá závislá osoba vykonala primárnu úpravu (zvýšenie) základu dane. V opačnom prípade dochádza k neoprávnenému kráteniu základu dane. Vplyvom korešpondujúcej úpravy základu dane by sa mal základ dane prvej závislej osoby spravodlivo znížiť o rovnakú výšku, o akú sa základ dane druhej závislej osoby zúčastnenej na transakcii vplyvom primárnej úpravy základu dane zvýšil. Tým sa dosiahne spravodlivé zdanenie celkového zisku závislých osôb tak, ako keby sa transakcia medzi závislými osobami uskutočnila v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

„Korešpondujúca úprava základu dane sa vykonáva najviac o sumu, o ktorú bolo vykonané zvýšenie základu dane.“

V konečnom dôsledku primárna a korešpondujúca úprava základu dane dosiahnu to, že závislé osoby zaplatia takú daň, akú by zaplatili vtedy, keby transakciu uskutočnili v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Rozdielne bude len prerozdelenie finančných prostriedkov súvisiacich s touto transakciou (výška platieb a úhrad). Jedna strana transakcie zinkasuje v konečnom dôsledku menej alebo viac finančných prostriedkov ako by tomu bolo v prípade, keby sa transakcia uskutočnila v súlade s princípom nezávislého vzťahu. A naopak, druhá strana transakcie zaplatí v konečnom dôsledku menej alebo viac finančných prostriedkov ako by tomu bolo v prípade, keby sa transakcia uskutočnila v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

Príklad na korešpondujúcu úpravu základu dane v transferovom oceňovaní

V nasledujúcom príklade vychádzame z rovnakého príkladu, ktorý sme uviedli vyššie v článku.

V tomto istom príklade uvedenom vyššie v článku sme popísali, prečo a o akú sumu bola spoločnosť Alfa povinná vykonať primárnu úpravu (zvýšenie) základu dane. Primárnou úpravou základu dane vykonanej spoločnosťou Alfa vznikol pre spoločnosť Beta nárok na korešpondujúcu úpravu (zníženie) základu dane. Spoločnosť Beta mala právo vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane vo rovnakej výške 3 000 eur, v akej bola spoločnosť Alfa predtým povinná vykonať primárnu úpravu základu dane.

Vplyvom korešpondujúcej úpravy základu dane sa základ dane spoločnosti Beta zníži na sumu 2 000 eur. Z neho potom zaplatí daň z príjmov vo výške 440 eur, čo je tiež menej ako pred vykonaním korešpondujúcej úpravy základu dane. Po takto vykonanej korešpondujúcej úprave základu dane už spoločnosti Alfa a Beta z uskutočnených transakcií vykážu základ dane 6 000 eur, z ktorého zaplatia aj nižšiu daň z príjmov – spolu 1 320 eur. To je menej ako v prípade, keby sa vykonala len primárna úprava základu dane. Dôležité je, že základ dane závislých osôb po korešpondujúcej úprave základu dane už zodpovedá zisku 6 000 eur, ktorý závislé osoby z transakcií spolu skutočne dosiahli.

Korešpondujúca úprava základu dane pri tuzemských transakciách

Pravidlá pre korešpondujúcu úpravu základu dane zákon o dani z príjmov upravuje odlišne podľa toho, či ide o tuzemské alebo zahraničné kontrolované transakcie. Pre tuzemské kontrolované transakcie (medzi daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou) sú pravidlá korešpondujúcej úpravy základu dane jednoduchšie. Týkajú sa teda kontrolovaných transakcií medzi právnickými osobami alebo fyzickými osobami so sídlom alebo bydliskom na území Slovenskej republiky.

Slovenskí daňovníci môžu korešpondujúcu úpravu základu dane pre tuzemské kontrolované transakcie vykonať sami. Nemusia o ňu žiadať daňový úrad a nemusia mu kvôli nej predkladať transferovú dokumentáciu. Naďalej však platí, že korešpondujúcu úpravu základu dane môže závislá osoby vo vzťahu ku kontrolovaným transakciám s inou závislou osobou vykonať len vtedy, ak pre tieto kontrolované transakcie táto iná závislá osoba vykonala sama alebo jej vykonal daňový úrad zvýšenie základu dane. V tejto súvislosti je potrebné, aby sa závislé osoby navzájom informovali. Závislá osoba, ktorá ide vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane, musí presne vedieť to, pre ktoré transakcie a v akej výške iná závislá osoba vykonala primárnu úpravu základu dane.

„Korešpondujúcu úpravu základu dane si slovenskí daňovníci môžu pre tuzemské transakcie vykonať sami.“

Oznámenie o korešpondujúcej úprave základu dane pre tuzemské transakcie

Daňovníci vykonávajúci korešpondujúcu úpravu základu dane pre tuzemské kontrolované transakcie by v tejto súvislosti nemali zabudnúť na dôležitú povinnosť. Sú povinní daňovému úradu predložiť oznámenie o vykonaní korešpondujúcej úpravy základu dane. Lehota na predloženie tohto oznámenia je zhodná s lehotou na podanie daňového priznania. Ak teda v príslušnom roku vykonáte korešpondujúcu úpravu základu dane, musíte oznámenie o nej predložiť daňovému úradu spravidla do konca marca nasledujúceho roku. Na oznámenie o vykonaní korešpondujúcej úpravy základu dane je určený formulár „Oznámenie o vykonaní úpravy základu dane podľa § 17 ods. 6 zákona o dani z príjmov“.

„O korešpondujúcej úprave základu dane treba predložiť daňovému úradu oznámenie.“

Oznámenie o vykonaní korešpondujúcej úprave základu dane má dve časti. V prvej časti (prvá strana) sa uvádzajú základné identifikačné údaje o daňovníkovi. Druhá časť (druhá strana) oznámenia o vykonaní korešpondujúcej úpravy základu dane je špecifickejšia. Na nej sa uvádzajú identifikačné údaje závislej osoby, s ktorou ste uskutočnili kontrolované transakcie, pre ktoré si uplatňujete korešpondujúcu úpravu základu dane. Dôležité je v tejto časti uviesť aj sumu, o ktorú ste vykonali korešpondujúcu úpravu základu dane. Pre každú závislú osobu sa používa samostatná nová strana tejto časti oznámenia o korešpondujúcej úprave základu dane.

Korešpondujúca úprava základu dane pri zahraničných transakciách

Vykonanie korešpondujúcej úpravu základu dane vo vzťahu k zahraničným kontrolovaným transakciám (s daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou) je komplikovanejšie. Ide teda o kontrolované transakcie slovenských daňovníkov s daňovníkmi so sídlom alebo bydliskom v zahraničí. O korešpondujúcu úpravu základu dane vo vzťahu k zahraničným kontrolovaným transakciám musí slovenský daňovník požiadať špecializovaný daňový úrad. Žiadosť sa podáva „Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty“ so sídlom v Bratislave a nemá určený vzor. Podľa § 18 ods. 13 zákona o dani z príjmov je potrebné k tejto žiadosti priložiť aj transferovú dokumentáciu. A tá musí byť v takomto prípade vypracovaná v rozsahu úplnej transferovej dokumentácie.

„Korešpondujúcu úpravu základu dane pre zahraničné transakcie schvaľuje daňový úrad.“

Najdôležitejšie je to, že daňový úrad povolí daňovníkovi vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane vo vzťahu k zahraničným kontrolovaným transakciám len ak daňová správa štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vykonala primárnu úpravu základu dane závislej osoby v zahraničí, ktorá je v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Musia byť teda splnené všetky vyššie uvedené podmienky na to, aby slovenský daňovník mohol vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane vo vzťahu k zahraničným kontrolovaným transakciám. Povolenie takejto korešpondujúcej úpravy daňový úrad písomne oznámi daňovníkovi.

Korešpondujúca úprava základu dane v daňovom priznaní právnickej osoby

Korešpondujúcou úpravou základu dane sa základ dane z príjmov znižuje. A jeho zníženie sa môže vykonať buď v daňovom priznaní alebo ešte mimo neho. Závisí to od toho, či ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu. A pri fyzickej osobe je dôležité, či vedie jednoduché účtovníctvo, podvojné účtovníctvo, daňovú evidenciu alebo si uplatňuje paušálne výdavky. Každá právnická osoba korešpondujúcu úpravu základu dane vykonáva v daňovom priznaní na riadku 290. Do tohto riadku uvedie sumu, o ktorú si korešpondujúcou úpravou základu dane znižuje základ dane alebo zvyšuje daňovú stratu.

„Právnická osoba korešpondujúcu úpravu základu dane vykoná na riadku 290 daňového priznania.“

Korešpondujúca úprava základu dane v daňovom priznaní fyzickej osoby

Fyzická osoba, ktorá vedie podvojné účtovníctvo, vykonáva korešpondujúcu úpravu základu dane na riadku 42 alebo 64 daňového priznania typ B. Riadok 42 sa použije vtedy, ak korešpondujúca úprava základu dane súvisí s výnosmi/nákladmi z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Riadok 64 sa použije vtedy, keď korešpondujúca úprava základu dane súvisí s výnosmi/nákladmi z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu.

Následne je fyzická osoba, ktorá vedie podvojné účtovníctvo, v XIII. oddiele daňového priznania uviesť, o ktoré položky základ dane upravila. Pri korešpondujúcej úprave základu dane je teda na tomto mieste potrebné uviesť hlavne to, že zníženie základu dane o určitú sumu sa vykonalo z dôvodu podľa § 17 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov preto, že o túto sumu vo vzťahu k vzájomným kontrolovaným transakciám vykonala jej závislá osoba zvýšenie základu dane podľa § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Fyzická osoba, ktoré vedie jednoduché účtovníctvo, daňovú evidenciu alebo si uplatňuje paušálne výdavky, nevykonáva korešpondujúcu úpravu základu dane v daňovom priznaní. Korešpondujúcu úpravu základu dane vykonávajú priamo v jednoduchom účtovníctve, v daňovej evidencii alebo v zjednodušenej daňovej evidencii pre paušálne výdavky. Vhodné je spomenúť aj to, že pri fyzických osobách, ktoré si uplatňujú výdavky percentom z príjmov, je kvôli princípu výpočtu ich výdavkov (sú to fiktívne výdavky) možné uvažovať o korešpondujúcej úprave základu dane pri transferovom oceňovaní len z dôvodu znižovania príjmov.

„U niektorých daňovníkov sa korešpondujúca úprava základu dane vykonáva v daňovom priznaní, u iných mimo neho.“

The post Korešpondujúca úprava základu dane appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Spriaznené osoby, závislé osoby, prepojené osoby a ich synonymá

Spriaznenými osobami môžeme vo všeobecnosti rozumieť fyzické osoby alebo právnické osoby, medzi ktorými existujú vzťahy, na základe ktorých jedna osoba môže aspoň v podstatnej miere ovplyvniť konanie druhej osoby. Vzhľadom na skutočnosť, že spriaznené osoby majú tendenciu konať koordinovane a môžu disponovať značnou ekonomickou silou, ich správanie môže za určitých okolností viesť k poškodzovaniu záujmov ostatných subjektov. Z tohto dôvodu je problematika spriaznených osôb v mnohých krajinách upravená niekoľkými predpismi pre potreby regulácie ich konania alebo aspoň informovania o ich konaní. Jednou z týchto oblastí je aj transferové oceňovanie.

V predpisoch Slovenskej republiky sú nejakým spôsobom prepojené osoby v závislosti od konkrétneho predpisu častokrát označované odlišným výrazom. Napríklad prepojené osoby, spriaznené osoby, spriaznené strany, závislé osoby, blízke osoby, osoby s osobitným vzťahom k danej osobe. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“) používa pre spriaznené osoby výraz „závislé osoby“. Na účely tohto článku budeme závislé osoby podľa zákona o dani z príjmov v transferovom oceňovaní označovať ako spriaznené osoby.

„Pre spriaznené osoby sa v legislatíve používajú rôzne synonymické výrazy.“

Definícia spriaznených osôb na účely transferového oceňovania

Transferové oceňovanie sa vzťahuje len na vzájomné transakcie spriaznených osôb – tzv. „kontrolované transakcie“. Definícia spriaznených osôb je preto pre mnohých daňovníkov veľmi dôležitá. Dáva im odpoveď na to, či sa na nich transferové oceňovanie vzťahuje alebo nevzťahuje. Definícia spriaznených osôb je uvedená v § 2 písm. n) zákona o dani z príjmov a rozlišuje niekoľko typov prepojení. V nasledujúcich častiach článku sa na definíciu spriaznených osôb pozrieme bližšie a každý typ prepojenia si vysvetlíme.

Spriaznené osoby sú:

• blízke osoby,
• ekonomicky a personálne prepojené osoby alebo subjekty,
• inak prepojené osoby alebo subjekty,
• osoby alebo subjekty, ktoré sú na účely konsolidácie súčasťou konsolidovaného celku.

Ak hľadáte konkrétne príklady na spriaznené osoby z praxe, nájdete ich v článku Príklady na závislé osoby v roku 2018.

Blízke osoby ako spriaznené osoby

Blízke osoby sú definované až v § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel, ale aj iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Spriaznenými osobami na základe vzťahu blízkych osôb sú tak v praxi najčastejšie manželia, súrodenci, rodičia a ich deti. Definícia blízkych osôb sa na účely definície spriaznených osôb využíva aj pri vymedzení ekonomického a personálneho prepojenia.

„Spriaznenými osobami sú rodičia s deťmi, manželia i súrodenci navzájom.“

Ekonomické a personálne prepojenie, na základe ktorého vznikajú spriaznené osoby

Transferové oceňovanie sa najčastejšie vzťahuje na spriaznené osoby, ktoré sú prepojené na základe ekonomického alebo personálneho prepojenia. Definícia spriaznených osôb je pri týchto dvoch typoch prepojenia už pomerne rozsiahla a komplikovaná.

Ekonomickým prepojením alebo personálnym prepojením sa rozumie:

• účasť osoby alebo subjektu na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo subjektu alebo
• vzájomný vzťah medzi osobami alebo subjektmi, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby, jej blízkej osoby alebo subjektu alebo
• vzájomný vzťah medzi osobami alebo subjektmi, v ktorých má tá istá osoba, jej blízka osoba alebo subjekt priamy majetkový podiel alebo nepriamy majetkový podiel.

Podrobnú analýzu ekonomického a personálneho prepojenia uvádzame v článku Závislé osoby v roku 2018.

Účasť na majetku, kontrole a vedení na účely definície spriaznených osôb

Porozumenie ekonomickému a personálnemu prepojeniu predpokladá poznať ďalšie definície v nich používané. Účasťou na majetku alebo kontrole sa rozumie priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na základnom imaní, priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na hlasovacích právach alebo podiel vo výške najmenej 25 % na zisku. Účasťou na vedení sa rozumie vzťah členov štatutárnych orgánov, dozorných orgánov alebo ďalších obdobných orgánov právnickej osoby alebo subjektu k tejto právnickej osobe alebo k subjektu.

„Ekonomické a personálne prepojenia možno nájsť v podnikateľskej i nepodnikateľskej sfére.“

V praxi sú najčastejšie spriaznenými osobami na základe týchto typov prepojenia obchodné spoločnosti s ich spoločníkmi alebo štatutármi. Spriaznené osoby z dôvodu ekonomického prepojenia sú častokrát aj firmy rovnakého spoločníka alebo firmy dvoch blízkych osôb. Ekonomické a personálne prepojenia pokrýva aj nepodnikateľskú sféru. Za spriaznené osoby sa tak považujú napríklad aj občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia s ich predsedom alebo riaditeľom, resp. s firmami týchto ich vrcholových funkcionárov.

Iné prepojenie, na základe ktorého vznikajú spriaznené osoby

Spriaznené osoby na základe iného prepojenia je pomerne komplikované identifikovať. Je to z toho dôvodu, že iné prepojenie je v zákone o dani z príjmov definované pomerne nejednoznačne. Iným prepojením sa rozumie právny vzťah alebo iný obdobný vzťah vytvorený predovšetkým na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty. Účelové transakcie s neprimeranými podmienkami vytvorené prevažne na zníženie základu dane alebo zvýšenie daňovej straty naznačujú iné prepojenie. Charakteristickými znakmi takýchto transakcií môžu byť neprimerane nízke alebo neprimerane vysoké ceny. Osoby, ktoré takéto transakcie uskutočňujú, sa považujú za spriaznené osoby a vzťahuje sa na ne transferové oceňovanie. Definícia spriaznených osôb tak má za cieľ iným prepojením predpísať transferové oceňovanie aj pre účelovo vytvorené transakcie zdanlivo nespriaznených osôb.

„Iné prepojenie pokrýva účelové transakcie vytvorené na zníženie základu dane.“

Konsolidovaný celok, ktorého členovia sú spriaznenými osobami

Definícia spriaznených osôb pri určení konsolidovaného celku odkazuje na zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o účtovníctve“). Konsolidovaným celkom je podľa zákona o účtovníctve skupina účtovných jednotiek. A skupinu účtovných jednotiek tvoria materská účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky. Definícia materskej a dcérskej účtovnej jednotky je uvedená v rozsiahlych ustanoveniach § 22 ods. 3 až 7 zákona o účtovníctve. Spriaznené osoby na základe súčasti konsolidovaného celku vznikajú na podobných charakteristikách, aké sú uvedené v ekonomickom a personálnom prepojení.

Pre konkrétne príklady na spriaznené osoby z praxe vám odporúčame článok Príklady na závislé osoby v roku 2018.

The post Spriaznené osoby (definícia) appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.