Smernica OECD o transferovom oceňovaní

Smernica OECD o transferovom oceňovaní je medzinárodne uznávaným dokumentom udávajúcim pravidlá transferového oceňovania na celom svete.

Smernica OECD o transferovom oceňovaní

Smernica OECD o transferovom oceňovaní je skrátený názov úplného názvu „smernica OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní“. Ako vyplýva z jej názvu, za jej zhotovením stojí OECD – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. V súčasnosti združuje 36 ekonomicky najrozvinutejších krajín sveta vrátane Slovenska. Smernica OECD o transferovom oceňovaní je medzinárodne uznávaným návodom na aplikáciu pravidiel transferového oceňovania. Tento dokument je veľmi rozsiahly – vo svojom anglickom znení má až neuveriteľných 608 strán! Smernica OECD o transferovom oceňovaní veľmi detailne vysvetľuje princíp nezávislého vzťahu, metódy transferového oceňovania, analýzu porovnateľnosti, prístupy daňových správ k transferovému oceňovaniu, vedenie transferovej dokumentácie. Taktiež rieši aj mnoho špecifických situácií, ktoré v praxi môžu nastať. Vysvetlenia sú doplnené mnohými ilustračnými príkladmi a aj prílohami.

„Smernica o transferovom oceňovaní je najkomplexnejší návod na transferové oceňovanie.“

Smernica OECD o transferovom oceňovaní v slovenskom jazyku

Smernica OECD o transferovom oceňovaní bola prvýkrát vydaná v roku 1995. Odvtedy prirodzene prešla niekoľkými zmenami, doplneniami a novelizáciami, pričom tie posledné sa uskutočnili v roku 2017. Práve pôvodná verzia Smernice OECD o transferovom oceňovaní z roku 1995 bola preložená aj do slovenského jazyka a publikovaná vo Finančnom spravodajcovi v troch častiach (Finančný spravodajca číslo 14/1997, Finančný spravodajca číslo 20/1999 a Finančný spravodajca číslo 3/2002). Žiadna z novších verzií smernice OECD o transferovom oceňovaní do slovenčiny preložená nebola. Najnovšia verzia z roku 2017 je ale dostupná online na čítanie v angličtine, na oficiálnej stránke OECD.

Vzťah smernice OECD o transferovom oceňovaní a národnej právnej úpravy

Smernica OECD o transferovom oceňovaní nie je v Slovenskej republike schválená ako všeobecne záväzný predpis. Napriek tomu má veľký vplyv na naše transferové oceňovanie. Do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“) z nej boli prevzaté mnohé východiská a princípy. Pre slovenských daňovníkov a aj daňové úrady je nezastupiteľnou výkladovou pomôcku, resp. návodom na uplatňovanie pravidiel transferového oceňovania. Napríklad princíp nezávislému vzťahu je v zákone o dani z príjmov popísaný v 3 vetách a všetky metódy transferového oceňovania spolu v 5 odsekoch. V smernici OECD o transferovom oceňovaní je princíp nezávislého vzťahu popísaný na 63 stranách a metódy transferového oceňovania na 49 stranách. Práve preto je v nej možné nájsť odpovede na mnohé otázky, ktoré predpisy neriešia.

„Smernica OECD o transferovom oceňovaní je nezastupiteľným manuálom.“

Obsah smernice OECD o transferovom oceňovaní

Najaktuálnejšia verzia smernice OECD o transferovom oceňovaní je rozdelená do 9 kapitol s nižšie uvedeným obsahom. Okrem nižšie uvedených kapitol sú neoddeliteľnou súčasťou smernice OECD o transferovom oceňovaní aj niekoľké prílohy. Takmer všetky sa spájajú s obsahom jednotlivých kapitol. Tému rozoberanú v jednotlivých kapitolách bližšie analyzujú, ilustrujú ju na názorných príkladoch a poskytujú dodatočné návody a postupy pre praktickú aplikáciu riešenia daného problému.

Kapitola I – Princíp nezávislého vzťahu 

Táto kapitola obsahuje fundamentálnu rozpravu k transferovému oceňovaniu o princípe nezávislého vzťahu. Je tu zdôraznený význam princípu nezávislého vzťahu ako medzinárodne uznávanej zásady. V tejto časti smernica OECD o transferovom oceňovaní podrobne vykladá princíp nezávislého vzťahu v kontexte článku 9 Modelovej daňovej zmluvy OECD o príjmoch a o majetku. Kapitola obsahuje tiež návod ako aplikovať princíp nezávislého vzťahu, popisuje význam pojmu „porovnateľný“, faktory určujúce porovnateľnosť a vysvetľuje dôležitosť vykonania analýzy porovnateľnosti.

Kapitola II – Metódy transferového oceňovania 

V úvode sa táto kapitola zaoberá problematikou výberu najvhodnejšej metódy transferového oceňovania s ohľadom na okolnosti konkrétnej transakcie. Neskôr sú podrobne popísané všetky metódy transferového oceňovania, ktoré sa pri aplikácii princípu nezávislého vzťahu používajú. Kapitola potom vysvetľuje spôsob zisťovania transferovej ceny pri jednotlivých metódach transferového oceňovania, aplikáciu metód na konkrétnych príkladoch, silné a slabé stránky jednotlivých metód. Samozrejmosťou sú aj príklady, kedy je použitie konkrétnej metódy vhodné a naopak, kedy je použitie danej metódy menej spoľahlivé.

Kapitola III – Analýza porovnateľnosti

Kapitola obsahuje návod na to, ako vykonať analýzu porovnateľnosti ako nevyhnutnú súčasť procesu voľby najvhodnejšej metódy transferového oceňovania. Je tu popísaný štandardný proces vykonávania analýzy porovnateľnosti pozostávajúci z deviatich krokov. Ďalej sú v tejto kapitole uvedené aj náležitosti jednotlivých krokov analýzy porovnateľnosti, rozsah ich vykonania, cieľ ich vykonania a podobne.

Kapitola IV – Administratívne prístupy k predchádzaniu a riešeniu sporov transferového oceňovania 

Táto kapitola sa zaoberá rôznymi administratívne prístupmi, ktoré sa používajú na minimalizáciu sporov v oblasti transferového oceňovania. Myslia sa tým spory nielen medzi daňovníkmi a daňovými správami, ale aj medzi daňovými správami jednotlivých štátov navzájom. K administratívnym prístupom k predchádzaniu a riešeniu sporov patrí napríklad korešpondujúca úprava základu dane, procedúra vzájomných dohôd, arbitráž. Ďalšími sú simultánne daňové kontroly, režim tzv. „bezpečných prístavov“ v oblasti transferového oceňovania a opatrenia predchádzajúce oceneniu.

Kapitola V – Dokumentácia 

Táto kapitola smernice OECD o transferovom oceňovaní je o transferovej dokumentácii. Jej obsahom sú všeobecné návody a odporúčania pre daňové správy jednotlivých štátov. Tie by daňové správy mali zohľadňovať pri tvorbe pravidiel a postupov pre vypracovanie transferovej dokumentácie, ktorá je získavaná od daňovníkov. V tejto kapitole však nájdeme aj odporúčania určené samotným daňovníkom pri vypracovaní transferovej dokumentácie. Poskytované návody by daňovníkom mali pomôcť pri vypracovaní transferovej dokumentácie, ktorá by najúčinnejšie preukazovala, že ich transakcie so závislými osobami boli v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

Kapitola VI – Osobitné úvahy pre nehmotný majetok 

Táto kapitola obsahuje návod na uplatňovanie princípu nezávislého vzťahu pri určovaní transferových cien v transakciách medzi závislými osobami, ktorých predmetom je nehmotný majetok. V tejto kapitole sú uvedené definície špecifického nehmotného majetku, identifikácie osobitných podmienok, ktoré boli uzatvorené pri prevode nehmotného majetku a návod na aplikáciu princípu nezávislého vzťahu v týchto unikátnych transakciách.

Kapitola VII – Osobitné úvahy pre vnútroskupinové služby 

V tejto kapitole je analyzované transferové oceňovanie služieb, ktoré sú poskytované jedným členom skupiny závislých osôb ostatným členom skupiny závislých osôb. Obsah kapitoly sa zaoberá predovšetkým dvoma problémami, ktoré v súvislosti s vnútroskupinovým poskytovaním služieb medzi závislými osobami vznikajú. Prvým je, či služby boli skutočne poskytnuté. Ak poskytnuté boli, druhým problémom je, či cena za tieto služby bola stanovená v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

Kapitola VIII – Dohoda o príspevkoch na náklady 

Jednotlivé časti tejto kapitoly sa zaoberajú koncepciami dohody o príspevkoch na náklady uzatvorenej medzi závislými osobami. Tiež poskytujú aj všeobecný návod na posúdenie toho, či podmienky stanovené v dohode o príspevkoch na náklady uzatvorenej medzi závislými osobami zodpovedajú princípu nezávislého vzťahu. Pri zisťovaní obvyklej výšky podielu jednotlivých účastníkov na dohode o príspevkoch na náklady sa primerane uplatňuje šiesta a siedma kapitola.

Kapitola IX – Aspekty transferového oceňovania podnikových reštrukturalizácií 

V tejto kapitole sú analyzované aspekty transferových cien medzi závislými osobami pri podnikových reštrukturalizáciách. Podnikovými reštrukturalizáciami sa však v kontexte tejto kapitoly rozumejú presuny funkcií, majetku alebo rizík medzi závislými osobami. Kapitola sa zaoberá skúmaním alokácie rizík medzi závislými osobami, problematikou nárokov na kompenzáciu za reštrukturalizáciu podniku a tiež odmenou v rámci post-reštrukturalizačných transakcií. Nechýbajú tu ani názorné príklady k týmto témam.