Na koho sa vzťahuje transferové oceňovanie v roku 2022

Rovnako ako doteraz, tak aj v roku 2022 sa transferové oceňovanie vzťahuje na kontrolované transakcie závislých osôb. Jednoducho povedané, transferové oceňovanie sa bude v tomto roku týkať akokoľvek prepojených fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré v rámci svojho podnikania uskutočnia medzi sebou akýkoľvek nákup, predaj a podobne. Typických príkladov na transakcie, ktoré podliehajú transferovému oceňovaniu, je mnoho. Napríklad fakturácia medzi spoločnosťami, ktoré majú spoločného majiteľa. Ďalej môže ísť o fakturáciu medzi fyzickou osobou (nezáleží na tom, či koná ako podnikateľ alebo nepodnikateľ) a jej obchodnou spoločnosťou. Transferovému oceňovaniu budú podliehať aj obchody medzi firmou syna a firmou otca alebo firmami iných blízkych rodinných príslušníkov.

Ak chcete podrobne spoznať, či sa na váš konkrétny prípad vzťahuje transferové oceňovanie, tak musíte rozumieť dvom definíciám: kontrolovaná transakcia a závislé osoby (resp. spriaznené osoby alebo prepojené osoby). Čo sú to kontrolované transakcie, to sa môžete podrobne dočítať v článku Kontrolovaná transakcia a nekontrolovaná transakcia, kde nájdete aj niekoľko príkladov. Kto sa považuje za závislé osoby, to podrobne popisujeme a na príkladoch vysvetľujeme v článku Spriaznené osoby v roku 2021 s vysvetleniami a príkladmi.

Povinnosť používať trhové ceny a zvyšovať základ dane z príjmov

Každý, kto uskutočňuje kontrolovanú transakciu so závislou osobou, by mal v prvom rade dbať na to, aby sa ceny a podmienky v týchto transakciách nelíšili od tých, aké by medzi sebou v porovnateľnej situácii použili úplne nezávislé osoby. To znamená, že aj prepojené osoby by sa mali vo vzájomných transakciách správať tak, ako nezávislé osoby. V praxi by teda cena, za ktorú niekto niečo predáva (resp. kupuje) prepojenej osobe, mala byť rovnaká ako v prípade, keby to predával nezávislému odberateľovi (resp. kupoval od nezávislého dodávateľa).

Ak to tak nie je a došlo tým k zníženiu základu dane z príjmov alebo k zvýšeniu daňovej straty, tak je potrebné o príslušný rozdiel v daňovom priznaní pristúpiť k zvýšeniu základu dane z príjmov alebo k zníženiu daňovej straty. V konečnom dôsledku tak bude zdaňovaný taký výnos (resp. príjem), aký by bol dosiahnutý za použitia „trhovej ceny“. Ak teda niekto spriaznenej osobe predá niečo za 100 eur, ale iným odberateľom to predáva za 150 eur (alebo medzi inými nezávislými osobami sa to predáva za 150 eur), tak bude musieť v daňovom priznaní o 50 eur zvýšiť svoj základ dane z príjmov. To je rozdiel, o ktorý si nižšou cenou znížil tržby a teda aj základ dane z príjmov.

Kedy vzniká nárok na zníženie základu dane z príjmov

Vyššie uvedeným postupom zvýšenia základu dane z príjmov (príp. zníženia daňovej straty) môže dochádzať k dvojitému zdaneniu časti zisku. Na to, aby k dvojitému zdaneniu časti zisku vplyvom vzájomných transakcií závislých osôb a následného zvýšenia základu dane z príjmov jednej závislej osoby nedochádzalo, bola zavedená tzv. „korešpondujúca úprava základu dane z príjmov“. Korešpondujúca úprava základu dane z príjmov spočíva v tom, že ak vplyvom vzájomnej transakcie jedna závislá osoba o určitú sumu svoj základ dane z príjmov zvýši, tak druhá závislá osoba zúčastnená na tejto transakcii má právo si o rovnakú sumu základ dane z príjmov znížiť.

Všetko o dvojitom zdanení zisku a korešpondujúcej úprave základu dane z príjmov spolu s názornými ukážkami si môžete prečítať v článku Korešpondujúca úprava základu dane.

Transferové oceňovanie v daňovom priznaní

Je celkom zrejmé, že téma transferového oceňovania je bezprostredne spojená s daňou z príjmov. Daňový úrad sa o tom, že uskutočňujete kontrolované transakcie so závislými osobami, dozvie práve z vami podaného daňového priznania. V daňovom priznaní, hneď na jeho prvej strane, ste povinný krížikom označiť, že v príslušnom zdaňovacom období ste uskutočnili transakciu so závislou osobou. V prípade fyzických osôb typ B sa potom na mieste na osobitné záznamy tieto závislé osoby vymenúvajú s odôvodnením druhu vzájomného prepojenia. Daňové priznanie právnických osôb zase obsahuje samostatnú tabuľku I, v ktorej je potrebné uviesť sumu transakcií so závislými osobami a určiť, čo bolo ich predmetom (napríklad služby, hmotný majetok, zásoby).

Vypracovanie transferovej dokumentácie v roku 2022

V súvislosti s transakciami so závislými osobami väčšinou vzniká aj povinnosť vypracovania tzv. „transferovej dokumentácie“. Transferová dokumentácia v zásade popisuje transakcie, ktoré daňovník uskutočnil so závislými osobami. Pre ktoré transakcie je potrebné vypracovať transferovú dokumentáciu za rok 2022? V zásade platí, že transferovú dokumentáciu je potrebné vždy vypracovať pre všetky významné tuzemské kontrolované transakcie (teda pre transakcie medzi slovenskými daňovými subjektmi). V ostatných prípadoch závisí existencia alebo neexistencia povinnosti vypracovania transferovej dokumentácie od druhu daňovníka a od druhu transakcií.

Rozlišujú sa tri druhy transferových dokumentácií: skrátená transferová dokumentácia, základná transferová dokumentácia a úplná transferová dokumentácia. Jednotlivé druhy transferovej dokumentácie sa od seba – ako už vyplýva z ich názvu – odlišujú tým, aký je ich rozsah a pre aké druhy transakcií sú určené. Vypracovanie skrátenej transferovej dokumentácie stojí niekoľko desiatok eur a vypracovanie úplnej transferovej dokumentácie stojí niekoľko tisícok eur. V 99 % prípadoch postačuje pre tuzemské transakcie vypracovať skrátenú transferovú dokumentáciu.

Transferovú dokumentáciu si môže daňový úrad vyžiadať pri daňovej kontrole. Lehota na jej predloženie je len 15 dní. Preto je potrebné si túto povinnosť splniť v dostatočnom predstihu, pretože inak už na vypracovanie transferovej dokumentácie nemusí byť dostatok času.

Všetko dôležité o transferovej dokumentácii v roku 2022 si môžete prečítať v samostatnom článku Ako na transferovú dokumentáciu v roku 2022.

Pokuty udeľované daňovým úradom za transferové oceňovanie

Daňový úrad môže pri kontrole zameranej na transferové oceňovanie zistiť viacero nedostatkov. Prípadne nedostatky v transferovom oceňovaní zistí pri inak zameranej daňovej kontrole. Pokiaľ ide o tie, ktoré sa týkajú transferového oceňovania, tak v zásade ide o pokutu za nesprávne vyplnené daňové priznanie (napríklad neuvedenie toho, že daňovník uskutočnil transakciu so závislou osobou), pokutu súvisiacu s nesprávne vyčísleným základom dane z príjmov (daňovník nezvýšil základ dane z príjmov) a o pokutu za nevypracovanie transferovej dokumentácie.

Pokuta za nesprávne vyplnené daňové priznanie v súvislosti s transakciami so závislými osobami je od 30 eur do 3 000 eur. Pokuta za to, že daňovník nevykonal v súvislosti s transakciami so závislými osobami zvýšenie základu dane z príjmov, je vo výške 10 % zo sumy, o ktorú daňový úrad zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň z príjmov uvedenú v daňovom priznaní. Okrem toho bude musieť daňovník samozrejme zaplatiť aj rozdiel medzi daňou z príjmov, ktorú odviedol, a daňou z príjmov, ktorú mal odviesť. Pokuta za nevypracovanie transferovej dokumentácie je od 30 eur do 3 000 eur. Možno ju uložiť v rovnakej výške aj opakovane, ak jej uloženie neviedlo k náprave a pokiaľ protiprávny stav trvá. Čiže daňový úrad ju môže daňovníkovi ukladať dovtedy, kým mu transferová dokumentácia nebude predložená.

Ak chcete o pokutách v transferovom oceňovaní vedieť viac, môžete si o nich prečítať viac v článku Pokuty za transferové oceňovanie.

The post Ako na transferové oceňovanie v roku 2022 appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Korešpondujúca úprava základu dane v transferovom oceňovaní

V článku Úprava základu dane a transferové oceňovanie sme vám priniesli podrobné informácie o tom, kedy a o akú sumu sú závislé osoby z dôvodu transferového oceňovania povinné zvýšiť svoj základ dane. Pre úplnosť túto základnú informáciu zopakujeme. Závislé osoby majú povinnosť zvýšiť svoj základ dane vtedy, ak ich transferové ceny nezodpovedali cenám nezávislých osôb a došlo tým k zníženiu základu dane alebo k zvýšeniu daňovej straty. Takúto úpravu základu dane závislých osôb v transferovom oceňovaní nazývame primárna úprava základu dane. Primárnou úpravou základu dane závislých osôb sa základ dane z príjmov jednej zo závislých osôb zúčastnených na transakcii len zvyšuje.

V dôsledku jednostranného zvýšenia základu dane jednej závislej osoby (bez zodpovedajúceho zníženia základu dane druhej závislej osoby) zúčastnenej na transakcii môže dochádzať k dvojitému zdaneniu zisku. Rovnaký zisk tým môže byť zdanený dvakrát – prvýkrát u prvej a druhýkrát u druhej závislej osoby zúčastnenej na transakcii. Výsledkom je to, že v konečnom dôsledku by základ dane (suma, z ktorej sa vypočítava daň) oboch závislých osôb z predmetných transakcií bol vyšší ako celkový zisk oboch závislých osôb z predmetnej transakcií. A to samozrejme nie je spravodlivé. Preto majú závislé osoby v transferovom oceňovaní za účelom eliminovania dvojitého zdanenia právo vykonať tzv. „korešpondujúcu úprava základu dane“. Je upravená v § 17 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“).

„Korešpondujúca úprava základu dane odstraňuje dvojité zdanenie zisku.“

Príklad na dvojité zdanenie zisku po primárnej úprave základu dane

Zo všetkých transakcií nákupov a predajov tovaru závislé osoby spolu dosiahnu zisk 6 000 eur. Ten je v tomto prípade vo výške 6 000 eur aj základom dane z týchto transakcií. Z neho by pri 22 % sadzbe dane z príjmov závislé osoby odviedli spolu daň vo výške 1 320 eur. Spoločnosť Alfa však bola povinná vykonať úpravu základu dane. A to kvôli tomu, že cena 10 000 eur, za ktorú predávala tovar závislej osobe (spoločnosti Beta), bola nižšia ako cena 13 000 eur, za ktorú takýto tovar medzi sebou predávajú nezávislé osoby. Preto spoločnosť Alfa vo výške rozdielu medzi týmito cenami 3 000 eur zvýšila v daňovom priznaní svoj základ dane.

Potom už ale spoločnosti Alfa a Beta z transakcií nákupov a predaja tovaru vykážu základ dane spolu vo výške 9 000 eur, a to aj napriek tomu, že z týchto transakcií aj naďalej dosahujú zisk spolu vo výške len 6 000 eur. Z tohto základu dane zaplatia daň z príjmov spolu vo výške 1 980 eur. Časť celkového zisku týchto spoločností vo výške 3 000 eur bola zdanená dvakrát, čo je nespravodlivé. Spoločnosti dosiahli z transakcií zisk vo výške len 6 000 eur a nie vo výške 9 000 eur. Prečo by teda mali platiť daň z príjmov zo sumy, v akej zisk ani nedosiahli? Na elimináciu takéhoto dvojitého zdanenia zisku pri transferovom oceňovaní slúži práve korešpondujúca úprava základu dane.

Korešpondujúca úprava základu dane – čo je to a kto ju vykonáva?

Korešpondujúca úprava základu dane má za cieľ odstrániť dvojité zdanenie rovnakého zisku, ku ktorému dochádza vplyvom primárnej úpravy základu dane. Keďže primárna úprava základu dane znamená zvýšenie základu dane u prvej zo závislých osôb zúčastnenej na transakcii, aby sa odstránilo dvojité zdanenie, musí druhá zo závislých osôb zúčastnená na transakcii vykonať zníženie základu dane. A toto zníženie základu dane sa nazýva korešpondujúca úprava základu dane. Korešpondujúca úprava základu dane teda predstavuje zníženie základu dane o rovnakú sumu, o akú bola iná závislá osoba v súvislosti so vzájomnou transakciou povinná vykonať zvýšenie základu dane.

„Korešpondujúca úprava základu dane je zníženie základu dane, ak sa kvôli transferovému oceňovaniu muselo vykonať zvýšenie základu dane.“

Veľmi dôležité je poznať to, ktorá závislá osoba má právo na korešpondujúcu úpravu základu dane. Korešpondujúca úprava základu dane sa môže vykonať len u tej závislej osoby, ktorá uskutočnila transakciu s inou závislou osobou, v dôsledku ktorej bola táto iná závislá osoba povinná vykonať primárnu úpravu základu dane. Ak teda napríklad kontrolovanú transakciu uskutoční spoločnosť Alfa a Beta a zvýšenie základu dane je povinná vykonať spoločnosť Alfa, tak korešpondujúcu úpravu základu dane má právo vykonať jedine spoločnosť Beta. Tiež je podstatné vedieť aj to, až ak prvá závislá osoba mala vykonať zvýšenie základu dane, ale nevykonala ho, tak druhá závislá osoba nemá právo na korešpondujúcu úpravu základu dane.

O akú sumu sa vykonáva korešpondujúca úprava základu dane

Suma korešpondujúcej úpravy základu dane sa môže vykonať najviac vo výške, v akej druhá závislá osoba vykonala primárnu úpravu (zvýšenie) základu dane. V opačnom prípade dochádza k neoprávnenému kráteniu základu dane. Vplyvom korešpondujúcej úpravy základu dane by sa mal základ dane prvej závislej osoby spravodlivo znížiť o rovnakú výšku, o akú sa základ dane druhej závislej osoby zúčastnenej na transakcii vplyvom primárnej úpravy základu dane zvýšil. Tým sa dosiahne spravodlivé zdanenie celkového zisku závislých osôb tak, ako keby sa transakcia medzi závislými osobami uskutočnila v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

„Korešpondujúca úprava základu dane sa vykonáva najviac o sumu, o ktorú bolo vykonané zvýšenie základu dane.“

V konečnom dôsledku primárna a korešpondujúca úprava základu dane dosiahnu to, že závislé osoby zaplatia takú daň, akú by zaplatili vtedy, keby transakciu uskutočnili v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Rozdielne bude len prerozdelenie finančných prostriedkov súvisiacich s touto transakciou (výška platieb a úhrad). Jedna strana transakcie zinkasuje v konečnom dôsledku menej alebo viac finančných prostriedkov ako by tomu bolo v prípade, keby sa transakcia uskutočnila v súlade s princípom nezávislého vzťahu. A naopak, druhá strana transakcie zaplatí v konečnom dôsledku menej alebo viac finančných prostriedkov ako by tomu bolo v prípade, keby sa transakcia uskutočnila v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

Príklad na korešpondujúcu úpravu základu dane v transferovom oceňovaní

V nasledujúcom príklade vychádzame z rovnakého príkladu, ktorý sme uviedli vyššie v článku.

V tomto istom príklade uvedenom vyššie v článku sme popísali, prečo a o akú sumu bola spoločnosť Alfa povinná vykonať primárnu úpravu (zvýšenie) základu dane. Primárnou úpravou základu dane vykonanej spoločnosťou Alfa vznikol pre spoločnosť Beta nárok na korešpondujúcu úpravu (zníženie) základu dane. Spoločnosť Beta mala právo vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane vo rovnakej výške 3 000 eur, v akej bola spoločnosť Alfa predtým povinná vykonať primárnu úpravu základu dane.

Vplyvom korešpondujúcej úpravy základu dane sa základ dane spoločnosti Beta zníži na sumu 2 000 eur. Z neho potom zaplatí daň z príjmov vo výške 440 eur, čo je tiež menej ako pred vykonaním korešpondujúcej úpravy základu dane. Po takto vykonanej korešpondujúcej úprave základu dane už spoločnosti Alfa a Beta z uskutočnených transakcií vykážu základ dane 6 000 eur, z ktorého zaplatia aj nižšiu daň z príjmov – spolu 1 320 eur. To je menej ako v prípade, keby sa vykonala len primárna úprava základu dane. Dôležité je, že základ dane závislých osôb po korešpondujúcej úprave základu dane už zodpovedá zisku 6 000 eur, ktorý závislé osoby z transakcií spolu skutočne dosiahli.

Korešpondujúca úprava základu dane pri tuzemských transakciách

Pravidlá pre korešpondujúcu úpravu základu dane zákon o dani z príjmov upravuje odlišne podľa toho, či ide o tuzemské alebo zahraničné kontrolované transakcie. Pre tuzemské kontrolované transakcie (medzi daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou) sú pravidlá korešpondujúcej úpravy základu dane jednoduchšie. Týkajú sa teda kontrolovaných transakcií medzi právnickými osobami alebo fyzickými osobami so sídlom alebo bydliskom na území Slovenskej republiky.

Slovenskí daňovníci môžu korešpondujúcu úpravu základu dane pre tuzemské kontrolované transakcie vykonať sami. Nemusia o ňu žiadať daňový úrad a nemusia mu kvôli nej predkladať transferovú dokumentáciu. Naďalej však platí, že korešpondujúcu úpravu základu dane môže závislá osoby vo vzťahu ku kontrolovaným transakciám s inou závislou osobou vykonať len vtedy, ak pre tieto kontrolované transakcie táto iná závislá osoba vykonala sama alebo jej vykonal daňový úrad zvýšenie základu dane. V tejto súvislosti je potrebné, aby sa závislé osoby navzájom informovali. Závislá osoba, ktorá ide vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane, musí presne vedieť to, pre ktoré transakcie a v akej výške iná závislá osoba vykonala primárnu úpravu základu dane.

„Korešpondujúcu úpravu základu dane si slovenskí daňovníci môžu pre tuzemské transakcie vykonať sami.“

Oznámenie o korešpondujúcej úprave základu dane pre tuzemské transakcie

Daňovníci vykonávajúci korešpondujúcu úpravu základu dane pre tuzemské kontrolované transakcie by v tejto súvislosti nemali zabudnúť na dôležitú povinnosť. Sú povinní daňovému úradu predložiť oznámenie o vykonaní korešpondujúcej úpravy základu dane. Lehota na predloženie tohto oznámenia je zhodná s lehotou na podanie daňového priznania. Ak teda v príslušnom roku vykonáte korešpondujúcu úpravu základu dane, musíte oznámenie o nej predložiť daňovému úradu spravidla do konca marca nasledujúceho roku. Na oznámenie o vykonaní korešpondujúcej úpravy základu dane je určený formulár „Oznámenie o vykonaní úpravy základu dane podľa § 17 ods. 6 zákona o dani z príjmov“.

„O korešpondujúcej úprave základu dane treba predložiť daňovému úradu oznámenie.“

Oznámenie o vykonaní korešpondujúcej úprave základu dane má dve časti. V prvej časti (prvá strana) sa uvádzajú základné identifikačné údaje o daňovníkovi. Druhá časť (druhá strana) oznámenia o vykonaní korešpondujúcej úpravy základu dane je špecifickejšia. Na nej sa uvádzajú identifikačné údaje závislej osoby, s ktorou ste uskutočnili kontrolované transakcie, pre ktoré si uplatňujete korešpondujúcu úpravu základu dane. Dôležité je v tejto časti uviesť aj sumu, o ktorú ste vykonali korešpondujúcu úpravu základu dane. Pre každú závislú osobu sa používa samostatná nová strana tejto časti oznámenia o korešpondujúcej úprave základu dane.

Korešpondujúca úprava základu dane pri zahraničných transakciách

Vykonanie korešpondujúcej úpravu základu dane vo vzťahu k zahraničným kontrolovaným transakciám (s daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou) je komplikovanejšie. Ide teda o kontrolované transakcie slovenských daňovníkov s daňovníkmi so sídlom alebo bydliskom v zahraničí. O korešpondujúcu úpravu základu dane vo vzťahu k zahraničným kontrolovaným transakciám musí slovenský daňovník požiadať špecializovaný daňový úrad. Žiadosť sa podáva „Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty“ so sídlom v Bratislave a nemá určený vzor. Podľa § 18 ods. 13 zákona o dani z príjmov je potrebné k tejto žiadosti priložiť aj transferovú dokumentáciu. A tá musí byť v takomto prípade vypracovaná v rozsahu úplnej transferovej dokumentácie.

„Korešpondujúcu úpravu základu dane pre zahraničné transakcie schvaľuje daňový úrad.“

Najdôležitejšie je to, že daňový úrad povolí daňovníkovi vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane vo vzťahu k zahraničným kontrolovaným transakciám len ak daňová správa štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vykonala primárnu úpravu základu dane závislej osoby v zahraničí, ktorá je v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Musia byť teda splnené všetky vyššie uvedené podmienky na to, aby slovenský daňovník mohol vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane vo vzťahu k zahraničným kontrolovaným transakciám. Povolenie takejto korešpondujúcej úpravy daňový úrad písomne oznámi daňovníkovi.

Korešpondujúca úprava základu dane v daňovom priznaní právnickej osoby

Korešpondujúcou úpravou základu dane sa základ dane z príjmov znižuje. A jeho zníženie sa môže vykonať buď v daňovom priznaní alebo ešte mimo neho. Závisí to od toho, či ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu. A pri fyzickej osobe je dôležité, či vedie jednoduché účtovníctvo, podvojné účtovníctvo, daňovú evidenciu alebo si uplatňuje paušálne výdavky. Každá právnická osoba korešpondujúcu úpravu základu dane vykonáva v daňovom priznaní na riadku 290. Do tohto riadku uvedie sumu, o ktorú si korešpondujúcou úpravou základu dane znižuje základ dane alebo zvyšuje daňovú stratu.

„Právnická osoba korešpondujúcu úpravu základu dane vykoná na riadku 290 daňového priznania.“

Korešpondujúca úprava základu dane v daňovom priznaní fyzickej osoby

Fyzická osoba, ktorá vedie podvojné účtovníctvo, vykonáva korešpondujúcu úpravu základu dane na riadku 42 alebo 64 daňového priznania typ B. Riadok 42 sa použije vtedy, ak korešpondujúca úprava základu dane súvisí s výnosmi/nákladmi z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Riadok 64 sa použije vtedy, keď korešpondujúca úprava základu dane súvisí s výnosmi/nákladmi z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu.

Následne je fyzická osoba, ktorá vedie podvojné účtovníctvo, v XIII. oddiele daňového priznania uviesť, o ktoré položky základ dane upravila. Pri korešpondujúcej úprave základu dane je teda na tomto mieste potrebné uviesť hlavne to, že zníženie základu dane o určitú sumu sa vykonalo z dôvodu podľa § 17 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov preto, že o túto sumu vo vzťahu k vzájomným kontrolovaným transakciám vykonala jej závislá osoba zvýšenie základu dane podľa § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Fyzická osoba, ktoré vedie jednoduché účtovníctvo, daňovú evidenciu alebo si uplatňuje paušálne výdavky, nevykonáva korešpondujúcu úpravu základu dane v daňovom priznaní. Korešpondujúcu úpravu základu dane vykonávajú priamo v jednoduchom účtovníctve, v daňovej evidencii alebo v zjednodušenej daňovej evidencii pre paušálne výdavky. Vhodné je spomenúť aj to, že pri fyzických osobách, ktoré si uplatňujú výdavky percentom z príjmov, je kvôli princípu výpočtu ich výdavkov (sú to fiktívne výdavky) možné uvažovať o korešpondujúcej úprave základu dane pri transferovom oceňovaní len z dôvodu znižovania príjmov.

„U niektorých daňovníkov sa korešpondujúca úprava základu dane vykonáva v daňovom priznaní, u iných mimo neho.“

The post Korešpondujúca úprava základu dane appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Úprava základu dane závislých osôb v daňovom priznaní – kedy sa vykonáva?

Daňové priznanie obsahuje mnohé informácie o závislých osobách a ich kontrolovaných transakciách. Závislé osoby upravujú v daňovom priznaní základ dane vtedy, ak existuje rozdiel, o ktorý sa ceny alebo podmienky v kontrolovaných transakciách líšili od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, a tento rozdiel znížil základ dane alebo zvýšil daňovú stratu.

„Základ dane sa v daňovom priznaní upravuje vtedy, ak ceny závislých osôb znížili základ dane alebo zvýšili daňovú stratu.“

Ak neexistuje rozdiel medzi cenami závislých osôb a cenami nezávislých osôb, základ dane sa v daňovom priznaní neupravuje. Takisto sa základ dane neupravuje ani vtedy, ak takýto rozdiel existuje, ale nespôsobil zníženie základu dane alebo zvýšenie daňovej straty. Ak aj ceny transakcií závislých osôb nezodpovedali cenám nezávislých osôb, nemusia základ dane upravovať všetky závislé osoby uskutočňujúce transakciu. Základ dane v daňovom priznaní upraví iba tá závislá osoba, u ktorej v dôsledku kontrolovaných transakcií došlo k zníženiu základu dane alebo k zvýšeniu daňovej straty.

Podrobné informácie o tom, kedy a o akú sumu závislé osoby upravujú základ dane, uvádzame v samostatnom článku Úprava základu dane a transferové oceňovanie.

Niekedy sa ale základ dane neupravuje v daňovom priznaní, ale ešte predtým v účtovníctve alebo v inej evidencii. Závisí to teda aj od typu daňovníka a spôsobu preukazovania daňových výdavkov. Osobitne bude teda článok rozdelený na dve časti – daňové priznanie právnickej osoby a daňové priznanie fyzickej osoby.

Daňové priznanie právnickej osoby a transferové oceňovanie

Ak je právnická osoba prepojená so závislými osobami, ale v zdaňovacom období s nimi neuskutočnila žiadne transakcie, jej daňové priznanie v súvislosti s transferovým oceňovaním žiadne informácie obsahovať nebude. Ak ale naopak právnická osoba takéto transakcie uskutočnila, jej daňové priznanie bude informácie o týchto kontrolovaných transakciách obsahovať.

V prvej časti daňového priznania právnických osôb sa nachádza zaškrtávacie políčko „Ekonomické, personálne alebo iné prepojenie podľa § 2 písm. n) zákona so závislými osobami“. Toto políčko právnická osoba zaškrtáva len vtedy, ak so závislými osobami v zdaňovacom období uskutočnila vzájomné transakcie. Ak s takýmito osobami transakcie právnická osoba neuskutočnila, nezaškrtáva ho, aj keď existujú osoby, s ktorými je prepojená.

„Daňové priznanie obsahuje údaj, či ste uskutočnili transakcie so závislými osobami.“

Úprava základu dane závislej osoby v daňovom priznaní právnickej osoby

Ak je právnická osoba povinná upraviť základ dane z dôvodu transferového oceňovania, túto sumu uvádza na riadku 110 daňového priznania. V praxi ide o sumu rozdielu medzi vyššími výnosmi z porovnateľných transakcií nezávislých osôb a nižšími výnosmi z transakcií závislých osôb. Ak ide o náklady, výpočet je analogický. Ide o sumu rozdielu medzi vyššími nákladmi z transakcií závislých osôb a nižšími nákladmi z porovnateľných transakcií nezávislých osôb. Takýmto spôsobom sa základ dane z príjmov závislej osoby v daňovom priznaní zvyšuje.

„Základ dane sa v daňovom priznaní pre transferové oceňovanie zvyšuje na riadku 110.“

V praxi môže nastať aj opačná situácia, keď závislá osoba základ dane z príjmov v daňovom priznaní znižuje. Zníženie základu dane môže závislá osoba vykonať až vtedy, ak v súvislosti s rovnakou transakciou iná závislá osoba vykonala v daňovom priznaní zvýšenie základu dane. Ide o tzv. „korešpondujúcu úpravu základu dane“, ktorá má svoje osobitné pravidlá. Odlišne sa ku korešpondujúcej úprave základu dane v daňovom priznaní pristupuje pri tuzemských a odlišne pri zahraničných transakciách. Zníženie základu dane v daňovom priznaní z dôvodu transferového oceňovania (korešpondujúca úprava základu dane) právnická osoba vykonáva na riadku 290.

Kontrolované transakcie v daňovom priznaní právnickej osoby

Právnické osoby musia v daňovom priznaní uvádzať aj objemy transakcií so závislými osobami, ktoré ovplyvnili výšku ich výsledku hospodárenia. Slúži na to tabuľka I – Transakcie závislých osôb podľa § 2 písm. n) zákona (k r. 100 II. časti). V nej sa transakcie so závislými osobami členia podľa toho, čo bolo ich predmetom.

Tabuľka k transakciám so závislými osobami obsahuje:

• sumu výnosových úrokov z poskytnutých úverov alebo pôžičiek, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia,
• sumu nákladových úrokov z prijatých úverov alebo pôžičiek, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia,
• sumu výnosov z predaja služieb, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia,
• sumu nákladov na nákup služieb, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia,
• sumu výnosov z poskytnutých licenčných práv (z príjmu za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie), ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia,
• sumu nákladov z prijatých licenčných práv (z odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie), ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia,
• sumu výnosov z predaja nehmotného majetku, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia,
• sumu obstarávacích cien nakúpeného nehmotného majetku počas zdaňovacieho obdobia,
• sumu výnosov z predaja hmotného majetku, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia,
• sumu obstarávacích cien nakúpeného hmotného majetku počas zdaňovacieho obdobia,
• sumu výnosov z predaja finančného majetku, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia,
• sumu obstarávacích cien nakúpeného finančného majetku počas zdaňovacieho obdobia,
• sumu výnosov z predaja materiálu, výrobku alebo tovaru, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia,
• sumu obstarávacích cien nakúpených zásob materiálu, výrobkov alebo tovaru počas zdaňovacieho obdobia.

Daňové priznanie fyzickej osoby a transferové oceňovanie

Informácie o transferovom oceňovaní obsahuje aj daňové priznanie fyzickej osoby. Tým však máme na mysli daňové priznanie fyzickej osoby typ B. V daňovom priznaní fyzickej osoby typ A sa žiadne informácie o transferovom oceňovaní neuvádzajú, pretože sa na ne nevzťahuje. Daňové priznanie fyzickej osoby obsahuje o niečo odlišné informácie o transferovom oceňovaní, ako sa uvádzajú v daňovom priznaní právnickej osoby. Rovnako však platí, že ak je fyzická osoba prepojená s inými závislými osobami, ale v danom roku s nimi neuskutočnila žiadne transakcie, jej daňové priznanie v súvislosti s transferovým oceňovaním žiadne informácie obsahovať nebude.

Riadok 13 daňového priznania fyzickej osoby typ B obsahuje zaškrtávacie políčko „Ekonomické, personálne alebo iné prepojenie podľa § 2 písm. n) zákona so závislými osobami“. Fyzická osoba toto políčko zaškrtáva vtedy, ak v danom roku uskutočnila so závislými osobami nejaké transakcie. V prípade, že závislé osoby táto fyzická osoba má, ale transakcie s nimi v danom roku neuskutočnila, nezaškrtáva ho.

„Na riadku 13 fyzická osoby označí, že uskutočnila transakcie so závislými osobami.“

Zoznam závislých osôb fyzickej osoby v XIII. oddiele daňového priznania

Ak fyzická osoba uskutočnila v danom roku transakcie so závislými osobami, je povinná ich identifikovať v XIII. oddiele daňového priznania. Neuvádzajú sa tu všetky závislé osoby, ale len tie, s ktorými v danom roku došlo k uskutočneniu vzájomnej transakcie. Na mieste pre osobitné záznamy je potrebné tieto osoby identifikovať a uviesť druh prepojenia, na základe ktorého sú závislými osobami.

Pre identifikáciu závislej osoby, ktorá je fyzickou osobou, sa uvádza jej meno a priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, bydlisko a DIČ (ak bolo pridelené). Pre identifikáciu závislej osoby, ktorá je právnickou osobou, sa uvádza jej obchodné meno alebo názov, sídlo, IČO a DIČ (ak bolo pridelené). Ako typ prepojenia postačuje uviesť blízke osoby, ekonomické alebo personálne prepojenie, alebo iné prepojenie.

„Fyzické osoby musia v daňovom priznaní vymenovať svoje závislé osoby.“

V praxi tak môže táto časť daňového priznania pre fyzickú závislú osobu vyzerať takto: Meno a priezvisko: Lucia Spriaznená, rodné číslo: 9357310017, bydlisko: Nádherná 14, 974 01 Banská Bystrica, Slovenská republika, DIČ: 1234567890, druh prepojenia: blízke osoby. A pre právnickú závislú osobu môže táto časť daňového priznania vyzerať takto: Obchodné meno: Spriaznená spoločnosť, s.r.o., sídlo: Nádherná 14, 974 01 Banská Bystrica, Slovenská republika, IČO: 123456, DIČ: 1234567890, druh prepojenia: ekonomické a personálne prepojenie.

Úprava základu dane závislej osoby v daňovom priznaní fyzickej osoby

Spôsob vykonania úpravy základu dane v daňovom priznaní fyzickej osoby z dôvodu transferového oceňovania závisí hlavne od spôsobu, akým preukazuje daňové výdavky. Môže viesť podvojné účtovníctvo, jednoduché účtovníctvo, daňovú evidenciu alebo si uplatňovať paušálne výdavky.

Suma, o ktorú sa u fyzických osôb zvyšuje základu dane, tiež závisí od toho, či sa transakcia viaže na výnosy (pri podvojnom účtovníctve), resp. príjmy (pri jednoduchom účtovníctve, daňovej evidencii a paušálnych výdavkoch) alebo na náklady (pri podvojnom účtovníctve), resp. výdavky (pri jednoduchom účtovníctve a daňovej evidencii). Ak sa kontrolovaná transakcia viazala na výnosy/príjmy, zvýšenie základu dane sa vykoná vo výške rozdielu medzi vyššími výnosmi/príjmami z porovnateľnej transakcie nezávislých osôb a nižšími výnosmi/príjmami z transakcie závislých osôb. Ak sa kontrolovaná transakcia viazala na náklady/výdavky, zvýšenie základu dane sa vykoná vo výške rozdielu medzi vyššími nákladmi/výdavkami z transakcie závislých osôb a nižšími nákladmi/výdavkami z porovnateľnej transakcie nezávislých osôb.

Úprava základu dane pri transferovom oceňovaní u fyzickej osoby, ktorá vedie podvojné účtovníctvo

Ak fyzická osoba vedie podvojné účtovníctvo a je povinná zvýšiť svoj základ dane z dôvodu transferového oceňovania, uvedie túto sumu na riadku 41 daňového priznania. Tento riadok daňového priznania sa použije vtedy, ak toto zvýšenie základu dane súvisí s výnosmi/nákladmi z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Ak toto zvýšenie základu dane súvisí s výnosmi/nákladmi z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu, použije sa riadok 63 daňového priznania.

Aj u fyzickej osoby, ktorá vedie podvojné účtovníctvo, môže dôjsť ku korešpondujúcej úprave základu dane. Prípadné zníženie základu dane z dôvodu transferového oceňovania sa vykoná na riadku 42 alebo 64 daňového priznania. Konkrétny riadok tiež závisí od druhu výnosov/nákladov, ku ktorým sa táto korešpondujúca úprava základu dane viaže. Fyzická osoba, ktorá vedie podvojné účtovníctvo, musí v XIII. oddiele daňového priznania uviesť, o ktoré položky základ dane upravila. V prípade zvýšenia základu dane pre transferové oceňovanie tak napríklad na tomto mieste uvedie, že o sumu 10 000 eur zvýšila základ dane podľa § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov z dôvodu, že o túto sumu sa ceny v kontrolovaných transakciách líšili od cien, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, a tento rozdiel znížil základ dane.

Úprava základu dane pri transferovom oceňovaní u fyzickej osoby, ktorá vedie jednoduché účtovníctvo, daňovú evidenciu alebo si uplatňuje paušálne výdavky

Fyzické osoby, ktoré vedú jednoduché účtovníctvo, daňovú evidenciu alebo si uplatňujú paušálne výdavky, v daňovom priznaní nevykonávajú úpravu základu dane. Je to z toho dôvodu, že tieto osoby úpravy základu dane z dôvodu transferového oceňovania vykonávajú už priamo v jednoduchom účtovníctve, v daňovej evidencii alebo v zjednodušenej daňovej evidencii pre paušálne výdavky. Pri fyzických osobách, ktoré si uplatňujú výdavky percentom z príjmov, je z podstaty spôsobu výpočtu výšky ich výdavkov (sú to fiktívne výdavky) možné uvažovať o zvyšovaní základu dane pri transferovom oceňovaní len z dôvodu zvyšovania príjmov. Znižovanie základu dane pre transferové oceňovanie (korešpondujúca úprava základu dane) u nich pripadá do úvahy len z dôvodu znižovania príjmov.

„Pri podvojnom účtovníctve sa úpravy robia v daňovom priznaní, pri jednoduchom účtovníctve, daňovej evidencii a paušálnych výdavkoch sa robia mimo daňového priznania.“

The post Daňové priznanie a transferové oceňovanie appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Úprava základu dane závislých osôb v transferovom oceňovaní

Závislé osoby častokrát medzi sebou uskutočňujú vzájomné transakcie. Avšak cena kontrolovanej transakcie medzi závislými osobami je v mnohých prípadoch iná, akú by medzi sebou dohodli nezávislé osoby. Takéto správanie je pre závislé osoby celkom prirodzené tak, ako je prirodzené aj pre ľudí v bežnom živote. Ak sú si ľudia nejakým spôsobom blízki, nepredávajú si veci za obvyklé ceny. Podobne to je bežné aj v podnikateľskej sfére. Problémom neprimeraných cien transakcií závislých osôb v podnikaní je ale to, že môžu spôsobovať znižovanie daňových príjmov štátneho rozpočtu. O tom, ako môžu transakcie závislých osôb znižovať daňové príjmy štátov, si môžete prečítať v článku Čo je to transferové oceňovanie a aký má význam.

Z vyššie uvedených dôvodov je preto niekedy povinnosťou závislých osôb vykonať určitú úpravu základu dane z príjmov. Úprava základu dane z príjmov v transferovom oceňovaní je legislatívne upravená v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“).

Kedy sú závislé osoby povinné vykonať úpravu základu dane?

Povinnosť závislých osôb vykonať úpravu základu dane z dôvodu transferového oceňovania je uvedená v § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia je súčasťou základu dane závislej osoby aj „rozdiel, o ktorý sa ceny alebo podmienky v kontrolovaných transakciách líšia od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, pričom tento rozdiel znižuje základ dane alebo zvyšuje daňovú stratu.“

„Úprava základu dane sa u závislých osôb vykonáva pri transakciách v neprimeraných cenách.“

Úprava základu dane (zvýšenie základu dane) sa teda u závislých osôb vykonáva vždy vtedy, keď sú súčasne splnené všetky tieto podmienky:

1. ceny alebo podmienky vzájomných transakcií závislých osôb nezodpovedali tým, ktoré by sa použili v porovnateľných transakciách medzi nezávislými osobami a
2. tento rozdiel (medzi cenami alebo podmienkami použitými v transakciách závislých osôb a cenami alebo podmienkami v porovnateľných transakciách nezávislých osôb) spôsobil zníženie základu dane alebo zvýšenie daňovej straty.

Základ dane sa u závislých osôb upravuje v daňovom priznaní. Ak chcete o tom vedieť viac, prečítajte si článok Daňové priznanie a transferové oceňovanie.

Kedy sa v praxi vykonáva úprava základu dane v transferovom oceňovaní

Splnenie dvoch vyššie uvedených podmienok, kedy je potrebné u závislých osôb vykonať úpravu základu dane, je možné popísať jednoduchšie. Úprava základu dane (zvýšenie základu dane) v transferovom oceňovaní sa vykoná vždy vtedy, keď cena kontrolovanej transakcie medzi závislými osobami nebola obvyklá. U jednej zo závislých osôb týmto vždy dochádza k zníženiu základu dane alebo k zvýšeniu daňovej straty. Ak je teda cena v transakcii závislých osôb nižšia alebo vyššia ako by bola cena v podobnej transakcii medzi nezávislými osobami, závislé osoby sú povinné vykonať úpravu základu dane (zvýšiť základ dane). Nie však obidve, ale iba jedna z nich.

Neobvyklá cena nemôže zároveň u oboch závislých osôb znižovať základ dane a zvyšovať daňovú stratu. K zníženiu základu dane alebo k zvýšeniu daňovej straty dochádza iba u jednej zo závislých osôb uskutočňujúcich transakciu. Úprava základu dane sa preto v transferovom oceňovaní vykoná len u jednej zo závislých osôb zúčastnených na transakcii.

Úpravu základu dane vykonáva predávajúci, keď je cena transakcie nižšia ako obvyklá

Ak bola cena predmetu transakcie nižšia ako obvyklá, úprava základu dane sa vykoná u predávajúceho. Napríklad predávajúci predal kupujúcemu za 10 eur tovar, ktorého obvyklá cena je 1 000 eur. Nižšia cena v porovnaní s obvyklou cenou pre predávajúceho znamenala nižšie výnosy alebo príjmy (boli len vo výške 10 eur) a tým aj zníženie základu dane v porovnaní s tým, aké by boli tieto výnosy alebo príjmy vtedy, keby sa v tejto transakcii použila obvyklá cena (boli by až vo výške 1 000 eur). V tomto prípade teda došlo k zníženiu základu dane o 990 eur.

„Ak bola cena nižšia ako obvyklá, úpravu základu dane vykoná predávajúci.“

Pre kupujúceho nižšia cena v porovnaní s obvyklou cenou znamenala nižšie náklady alebo výdavky a tým k zníženiu základu dane u neho nedošlo. Práve naopak, skôr došlo k jeho zvýšeniu v porovnaní s tým, keby sa použila obvyklá cena (v tomto prípade išlo o zvýšenie základu dane o 990 eur). Pre kupujúceho nižšia cena v porovnaní s obvyklou cenou znamenala nižšie náklady alebo výdavky (boli len vo výške 10 eur) v porovnaní s tým, aké by boli tieto náklady alebo výdavky vtedy, keby sa v tejto transakcii použila obvyklá cena (boli by až vo výške 1 000 eur). U kupujúceho teda v dôsledku nižšej ceny k zníženiu základu dane nedošlo, ale naopak skôr k jeho zvýšeniu.

Bez ohľadu na to, ako cena ovplyvnila základy dane závislých osôb, vypracovanie transferovej dokumentácie sa vzťahuje na obe závislé osoby.

Úpravu základu dane vykonáva kupujúci, keď je cena transakcie vyššia ako obvyklá

Ak bola cena predmetu transakcie vyššia ako obvyklá, úprava základu dane sa vykoná u kupujúceho. Napríklad predávajúci predal kupujúcemu za 5 000 eur tovar, ktorého obvyklá cena je 50 eur. Vyššia cena v porovnaní s obvyklou cenou pre kupujúceho znamenala vyššie náklady alebo výdavky (boli až vo výške 5 000 eur) a tým aj zníženie základu dane v porovnaní s tým, aké by boli tieto náklady alebo výdavky vtedy, keby sa v tejto transakcii použila obvyklá cena (boli by len vo výške 50 eur). V tomto prípade teda došlo k zníženiu základu dane o 4 950 eur.

„Ak bola cena vyššia ako obvyklá, úpravu základu dane vykoná kupujúci.“

Pre predávajúceho vyššia cena v porovnaní s obvyklou cenou znamenala vyššie výnosy alebo príjmy a tým k zníženiu základu dane nedošlo. Práve naopak, skôr došlo k jeho zvýšeniu v porovnaní s tým, keby sa použila obvyklá cena (v tomto prípade išlo o zvýšenie základu dane o 4 950 eur). Pre predávajúceho vyššia cena v porovnaní s obvyklou cenou znamenala vyššie výnosy alebo príjmy (boli až vo výške 5 000 eur) v porovnaní s tým, aké by boli tieto výnosy alebo príjmy vtedy, keby sa v tejto transakcii použila obvyklá cena (boli by len vo výške 50 eur). U predávajúceho teda v dôsledku vyššej ceny k zníženiu základu dane nedošlo, ale naopak skôr k jeho zvýšeniu.

Bez ohľadu na to, ako cena ovplyvnila základy dane závislých osôb, vypracovanie transferovej dokumentácie sa vzťahuje na obe závislé osoby.

Prehľad: kedy vykonáva úpravu základu dane predávajúci a kedy kupujúci

O akú sumu sa má vykonať úprava základu dane závislých osôb v transferovom oceňovaní

Úprava základu dane závislých osôb v transferovom oceňovaní by sa mala vykonať vo výške rozdielu, o ktorý sa ceny alebo podmienky v kontrolovaných transakciách líšili od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách. Zjednodušene povedané, u závislých osoby sa vykoná úprava základu dane vo výške rozdielu medzi použitou a obvyklou cenou (ak bola cena transakcie vyššia ako obvyklá cena) alebo vo výške rozdielu medzi obvyklou a použitou cenou (ak bola cena transakcie nižšia ako obvyklá cena).

„Úprava základu dane sa v transferovom oceňovaní vykoná vo výške rozdielu medzi použitou cenou a obvyklou cenou.“

Zisťovanie rozdielu, o ktorý sa vykonáva úprava základu dane v transferovom oceňovaní, sa robí pomocou metódy transferového oceňovania. Rozlišuje sa päť metód transferového oceňovania, pričom sa môžu navzájom kombinovať alebo používať aj iné postupy. Metóda transferového oceňovania je schopná určiť cenu, ktorá zodpovedá princípu nezávislého vzťahu. Ak sa táto obvyklá cena zodpovedajúca princípu nezávislého vzťahu porovná s použitou cenou, je možné vyčísliť ich rozdiel. O ten sa následne vykoná úprava základu dane (zvýšenie základu dane) závislej osoby.

Ak chcete vedieť podrobné informácie o tom, ako sa úprava základu dane vykonáva v daňovom priznaní, prečítajte si článok Daňové priznanie a transferové oceňovanie.

Príklad na úpravu základu dane závislých osôb v transferovom oceňovaní

The post Úprava základu dane a transferové oceňovanie appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.