Možnosť požiadať o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania

V článku Metódy transferového oceňovania sme vysvetlili, čo sú to metódy transferového oceňovania a na čo sa v transferovom oceňovaní používajú. Detailne sme každú z nich aj s použitím praktických príkladov opísali. Pre úplnosť zopakujeme, že metódy transferového oceňovania slúžia na zistenie ceny, ktorá zodpovedá princípu nezávislého vzťahu. Pomocou nich je tak možné zistiť, za aké transferové ceny by medzi sebou závislé osoby mali uskutočňovať vzájomné kontrolované transakcie. Ak závislé osoby uskutočňujú transakcie v odlišných cenách, pomocou metód transferového oceňovania sa zisťuje suma, o ktorú musia upraviť svoj základ dane z príjmov.

Používanie metód transferového oceňovania však nie je jednoduché. Vyžaduje si vybrať správnu metódu transferového oceňovania, použiť vhodné údaje a správnym spôsobom ich aplikovať. Akákoľvek chyba pri používaní metódy transferového oceňovania môže viesť k nesprávnym výsledkom, ktoré môžu viesť k pokute a dodatočnému vyrubeniu dane. Na odstránenie tejto neistoty môžu daňovníci požiadať daňový úrad o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania. Na základe rozhodnutia im daňový úrad odsúhlasí používanie konkrétnej metódy transferového oceňovania a spôsob určenia ceny kontrolovaných transakcií tak, aby boli v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Odsúhlasenie metódy transferového oceňovania je upravené v § 18 ods. 4 až 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“).

„Daňovníci môžu požiadať o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania.“

Žiadosť o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania

Žiadosť o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania sa predkladá špecializovanému „Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty“ so sídlom v Bratislave. Žiadosť o schválenie používania metódy transferového oceňovania sa tomuto daňovému úradu podáva v písomnej podobe. Vzorový formulár na podanie žiadosti o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania neexistuje, musí si ju naformulovať sám daňovník. Podľa § 18 ods. 6 zákona o dani z príjmov však táto žiadosť musí obsahovať niekoľko podstatných náležitostí.

„Žiadosť o schválenie metódy transferového oceňovania obsahuje transferovú dokumentáciu a niekoľko ďalších náležitostí.“

Žiadosť o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania musí obsahovať:

1. identifikáciu osôb v posudzovanej kontrolovanej transakcii, a to meno, priezvisko, obchodné meno, bydlisko alebo sídlo, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo, identifikačné číslo organizácie, ak boli pridelené,
2. zdaňovacie obdobie, na ktoré sa má rozhodnutie o odsúhlasení metódy transferového oceňovania vzťahovať,
3. popis kontrolovanej transakcie,
4. predpokladanú hodnotu posudzovanej kontrolovanej transakcie,
5. navrhnutú metódu transferového oceňovania,
6. transferovú dokumentáciu.

Transferová dokumentácia je povinnou súčasťou žiadosti o schválenie metódy transferového oceňovania. V tejto súvislosti je dôležité upozorniť na to, že k žiadosti o schválenie metódy transferového oceňovania musí byť transferová dokumentácia vypracovaná v rozsahu úplnej transferovej dokumentácie.

Lehota na podanie žiadosti o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania

Dôležité je aj správne načasovanie podania žiadosti o schválenie metódy transferového oceňovania. Žiadosť o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania musí byť podaná najneskôr 60 dní pred začiatkom zdaňovacieho obdobia, počas ktorého by sa mala odsúhlasená metóda transferového oceňovania uplatňovať. Ak chcete mať metódu transferového oceňovania odsúhlasenú napríklad pre rok 2019, musíte žiadosť podať najneskôr 1. novembra 2018. V prípade nedodržania spomínanej lehoty sa žiadosť považuje za nepodanú, o čom bude daňovník oboznámený. Na žiadosť daňový úrad odpovie buď vydaním rozhodnutia o odsúhlasení metódy transferového oceňovania alebo oznámením o nevyhovení žiadosti o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania.

„Žiadosť sa podáva najneskôr 60 dní pred zdaňovacím obdobím.“

Platnosť rozhodnutia o schválení metódy transferového oceňovania

Rozhodnutie o schválení metódy transferového oceňovania má platnosť najviac päť zdaňovacích období. Potom môže daňovník najmenej 60 dní pred uplynutím lehoty platnosti rozhodnutia o odsúhlasení metódy transferového oceňovania požiadať daňový úrad o vydanie ďalšieho rozhodnutia o odsúhlasení metódy transferového oceňovania najviac na päť ďalších zdaňovacích období. Daňovník musí ale v takejto žiadosti preukázať, že nedošlo k zmene podmienok, na základe ktorých bolo vydané predchádzajúce rozhodnutie o odsúhlasení metódy transferového oceňovania.

„Rozhodnutie o odsúhlasení metódy transferového oceňovania má platnosť najviac 5 rokov.“

Jednostranné a dvojstranné odsúhlasenie metódy transferového oceňovania

Daňovník môže podať žiadosť o jednostranné alebo o dvojstranné odsúhlasenie metódy transferového oceňovania. Odlišujú sa od seba v tom, či metódu transferového oceňovania schvaľuje daňový orgán jedného štátu alebo daňové orgány dvoch štátov.

Ak daňovník žiada o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania pre tuzemské kontrolované transakcie, ide vždy o jednostranné schválenie metódy transferového oceňovania. Do procesu schvaľovania odsúhlasenia metódy transferového oceňovania vstupuje len slovenský daňový úrad. Ak daňovník žiada o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania pre zahraničné kontrolované transakcie, ide o dvojstranné schválenie metódy transferového oceňovania. Vtedy sa schvaľovanie metódy transferového oceňovania uskutočňuje na základe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a zúčastňujú sa na ňom daňové orgány dvoch štátov. Ak sa nedohodnú, môže aj v takomto prípade metódu transferového oceňovania schváliť len slovenský daňový úrad. Potom ale už ide o jednostranné odsúhlasenie metódy transferového oceňovania.

Poplatok za žiadosť o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania

Podanie žiadosti o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania je spoplatnené. Upozorňujeme, že spoplatnené je už samotné podanie žiadosti, nie kladné vyhovenie tejto žiadosti. Ak teda daňový úrad vydá oznámenie o nevyhovení žiadosti, zaplatený poplatok sa daňovníkovi nevráti. Daňovníkovi sa tak môže stať, že za podanie žiadosti o vydanie rozhodnutia o schválení metódy transferového oceňovania zaplatí poplatok, ale nakoniec mu žiadosť schválená nebude. V takomto prípade sa mu už poplatok za podanie žiadosti nevráti a nenávratne o nemalú finančnú čiastku príde.

„Ak daňový úrad zamietne vašu žiadosť o schválenie metódy transferového oceňovania, zaplatený poplatok vám nevráti.“

Za žiadosť o vydanie rozhodnutia o schválení metódy transferového oceňovania sa platí:

• úhrada vo výške 10 000 eur, ak ide o žiadosť o vydanie rozhodnutia o jednostrannom odsúhlasení metódy transferového oceňovania (pre tuzemské kontrolované transakcie),
• úhrada vo výške 30 000 eur, ak ide o žiadosť o vydanie rozhodnutia o dvojstrannom odsúhlasení metódy transferového oceňovania na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (pre zahraničné kontrolované transakcie).

Poplatok za podanie žiadosti o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania sa platí bez výzvy a je splatní už pri podaní žiadosti. Ak tak daňovník nespraví, daňový úrad ho písomne vyzve na zaplatenie tohto poplatku do 15 dní. Ak ani po tom nebude poplatok zaplatený v stanovenej lehote alebo výške, žiadosť sa považuje za nepodanú. Prípadná zaplatená úhrada sa potom daňovníkovi vráti.

Kedy môže daňový úrad zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie o schválení metódy transferového oceňovania

Zákon o dani z príjmov umožňuje daňovému úradu zmeniť alebo zrušiť vydané rozhodnutie o odsúhlasení metódy transferového oceňovania v nasledujúcich prípadoch:

1. daňový úrad zruší rozhodnutie o odsúhlasení metódy transferového oceňovania, ak bolo vydané na základe nepresných alebo nepravdivých údajov poskytnutých daňovníkom,
2. daňový úrad zruší alebo zmení rozhodnutie o odsúhlasení metódy transferového oceňovania, ak došlo k zmene podstatných podmienok, na základe ktorých bolo rozhodnutie o odsúhlasení metódy transferového oceňovania vydané a daňovník nepožiada o jeho zmenu,
3. daňový úrad môže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie o odsúhlasení metódy transferového oceňovania, ak o to požiada daňovník, pričom preukáže, že došlo k zmene podstatných podmienok, na základe ktorých bolo rozhodnutie o odsúhlasení metódy transferového oceňovania vydané.

The post Odsúhlasenie metódy transferového oceňovania appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Transferové ceny a transferové oceňovanie

V transferovom oceňovaní sa častokrát zvykne spomínať spojenie „transferové ceny“ (po anglicky „transfer prices“). Čo to ale transferové ceny vlastne sú a na čo v transferovom oceňovaní slúžia? Definíciu transferovej ceny nie je možné nájsť v žiadnom predpise, pretože tento pojem pravdepodobne vznikol a zaužíval sa až v odbornej praxi. Transferová cena je však vo všeobecnosti cena, za ktorú medzi sebou závislé osoby uskutočňujú vzájomné kontrolované transakcie. Transferové ceny sú teda ceny, za ktoré medzi sebou obchodujú blízke, ekonomicky, personálne alebo inak prepojené osoby.

„Transferová cena je cena, ktorá je použitá v transakciách medzi závislými osobami.“

Transferová cena vs. nezávislá cena

Ceny stanovené v kontrolovaných transakciách závislých osôb majú zásadný vplyv na povinnosti závislých osôb v transferovom oceňovaní. Najdôležitejšie zo všetkého je to, či transferová cena zodpovedala princípu nezávislého vzťahu. V prvom rade je teda potrebné poznať, či transferová cena bola rovnaká alebo bola rozdielna v porovnaní cenou, ktorú by medzi sebou v porovnateľnej transakcii dohodli nezávislé osoby. V ideálnom prípade by mali transferové ceny zodpovedať princípu nezávislého vzťahu. Vo väčšine prípadov to tak však nie je. Vtedy sú závislé osoby povinné vykonať úpravu základu dane z príjmov. Aby sa tejto povinnosti závislé osoby vyhli, je potrebné aby transferové ceny stanovili v takej výške, ktorá zodpovedá princípu nezávislého vzťahu. Väčšie spoločnosti si na tento účel vypracúvajú internú smernicu o transferovom oceňovaní, ktorá určuje spôsob stanovovania vzájomných transferových cien.

„Ak transferové ceny nezodpovedali bežným cenám, musí sa vykonať úprava základu dane.“

Úprava základu dane pre neobvyklé transferové ceny

Pre transferové ceny sa v transferovom oceňovaní častokrát vykonáva úprava základu dane z príjmov. Závislé osoby sú ju povinné vykonať vtedy, keď transferové ceny nezodpovedali bežným cenám (princípu nezávislého vzťahu) a došlo tým k zníženiu základu dane alebo k zvýšeniu daňovej straty. Táto povinnosť závislým osobám vyplýva z § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“). Úprava základu dane sa vykoná vo výške rozdielu medzi transferovými cenami a bežnými cenami. Právnické osoby úpravu základu dane kvôli transferovému oceňovaniu vykonávajú v daňovom priznaní. U fyzických osôb to závisí od toho, či vedú jednoduché účtovníctvo, podvojné účtovníctvo, daňovú evidenciu alebo si uplatňujú paušálne výdavky. Podrobnosti o daňovom priznaní v súvislosti s transferovým oceňovaním nájdete v článku Daňové priznanie a transferové oceňovanie.

Metódy transferového oceňovania analyzujú transferové ceny

Transferová cena prirodzene vstupuje aj do výpočtov metód transferového oceňovania. Prostredníctvom metód transferového oceňovania sa zisťuje cena, ktorá zodpovedá princípu nezávislému vzťahu. Následne sa potom transferová cena použitá v transakciách závislých osôb porovnáva s cenou porovnateľných transakcií nezávislých osôb. Takto môžu použitím metód transferového oceňovania závislé osoby zistiť, či a o koľko musia upraviť svoj základ dane. Takisto môžu závislé osoby aplikáciou metód transferového oceňovania zistiť, aké transferové ceny by mali používať, ak nechcú upravovať základ dane. Rozlišuje sa päť metód transferového oceňovania – metóda nezávislej trhovej ceny, metóda následného predaja, metóda zvýšených nákladov, metóda delenia zisku a metóda čistého obchodného rozpätia.

„Metódy transferového oceňovania zisťujú obvyklú výšku transferových cien.“

Transferová dokumentácia eviduje použité transferové ceny

Použité transferové ceny sú vždy predmetom daňovej kontroly zameranej na transferové oceňovanie. Daňový úrad si v takomto prípade od daňovníka vždy vyžiada transferovú dokumentáciu. Vedenie a vypracovanie transferovej dokumentácie je ďalšou z povinností závislých osôb, ktorá im vyplýva z § 18 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Transferová dokumentácia môže byť skrátená transferová dokumentácia, základná transferová dokumentácia alebo úplná transferová dokumentácia. Obsahom sa tieto transferové dokumentácie od seba líšia. Spoločné ale majú to, že každá transferová dokumentácia obsahuje informácie o všetkých transakciách daňovníka so závislými osobami. Pri popise každej transakcie sa povinne uvádza aj použitá transferová cena, zmluvné strany a ďalšie podmienky transakcie. Základná a úplná transferová dokumentácia navyše obsahujú aj popis spôsobu stanovovania transferových cien.

„V transferovej dokumentácii sú zdokumentované všetky použité transferové ceny.“

The post Transferové ceny appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Transakcie závislých osôb a transakcie nezávislých osôb

Keď navzájom spolu obchodujú nezávislé osoby, tak podmienky ich obchodných vzťahov sú spravidla výsledkom pôsobenia trhových síl. Kupujúci chce kúpiť za čo najnižšiu cenu a predávajúci chce predať za čo najvyššiu cenu. Na trhu existuje niekoľko kupujúcich ochotných kúpiť a niekoľko predávajúcich ochotných predať. Ich vzájomným „vyjednávaním“ sa na trhu vytvorí cena, ktorá je dobrovoľne akceptovateľná pre obe strany – kupujúceho aj predávajúceho. Preto táto cena zároveň nie je neprimerane výhodná alebo neprimerane nevýhodná ani pre jednu zo zúčastnených strán.

Keď však navzájom obchodujú nejakým spôsobom prepojené osoby, situácia je odlišná. Podmienky v obchodných vzťahoch závislých osôb už nie sú v plnej miere ovplyvňované trhovými silami. Naopak, do značnej miery sú ovplyvňované ich vzájomným vzťahom, vďaka ktorému medzi závislými osobami existuje určitá blízkosť. Za príkladmi, ktoré to potvrdzujú, nemusíme ísť vôbec ďaleko. Ak predávate niekomu niečo zo svojej blízkej rodiny, cena bude pravdepodobne iná ako v prípade, keby ste to predávali niekomu cudziemu. Takéto správanie je úplne prirodzené. Podobne to funguje aj v podnikateľskej sfére s tým rozdielom, že takéto konanie môže ovplyvňovať daňové príjmy štátov.

„Medzi transakciami závislých osôb a transakciami nezávislých osôb sú prirodzené rozdiely.“

Aby sa zabránilo účelovému ovplyvňovaniu základu dane cez transakcie závislých osôb, vyvinuli sa pravidlá transferového oceňovania. Podľa nich musia závislé osoby zo vzájomných transakcií vykazovať taký základ dane, aký by z takýchto transakciách vykazovali nezávislé osoby. A na identifikovanie podmienok transakcií závislých osôb, ktoré by boli v súlade s podmienkami porovnateľných transakcií nezávislých osôb, sa uplatňuje takzvaný „princíp nezávislého vzťahu“.

Princíp nezávislého vzťahu

Princíp nezávislého vzťahu predstavuje medzinárodne uznávanú normu a je základom a východiskom celého transferového oceňovania. Princíp nezávislého vzťahu predstavuje predpoklad, na základe ktorého je možné identifikovať podmienky transakcií závislých osôb, ktoré by zodpovedali podmienkam porovnateľných transakcií nezávislých osôb. Inými slovami povedané, na základe princípu nezávislého vzťahu je možné zistiť, akú cenu alebo iné podmienky by medzi sebou dohodli nezávislé osoby, keby uskutočnili takú istú transakciu, akú uskutočnili závislé osoby.

Ceny transakcií závislých osôb stanovené v súlade s princípom nezávislého vzťahu by mali zabezpečiť, aby bol zisk medzi závislé osoby spravodlivo rozdelený podľa toho, ako sa funkciami a rizikami podieľali na danej transakcii. Podstata používania princípu nezávislého vzťahu je definovaná aj v § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Princíp nezávislého vzťahu je založený na porovnávaní podmienok dohodnutých v kontrolovaných transakciách medzi závislými osobami s podmienkami, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných transakciách za porovnateľných okolností v príslušných obdobiach.

„Princíp nezávislého vzťahu vychádza z porovnávania podmienok transakcií závislých osôb s podmienkami transakcií nezávislých osôb.“

Princíp nezávislého vzťahu a jeho aplikácia

Princíp nezávislého vzťahu sa musí aplikovať tak, aby bola medzi transakciami závislých osôb a nezávislých osôb zabezpečená porovnateľnosť. Podmienky sú vzájomne porovnateľné vtedy, ak medzi nimi nie je zásadný rozdiel alebo ak možno vplyv týchto rozdielov úpravami odstrániť. Ak napríklad farma a mliekareň ako závislé osoby zo Slovenska medzi sebou obchodujú s mliekom, nie je pre túto transakciu porovnateľný predaj mlieka medzi nezávislými osobami z Austrálie. Ekonomické prostredie na Slovensku a v Austrálii je odlišné a môže mať zásadný vplyv na cenu mlieka. Pre túto transakciu by ale porovnateľná transakcia bola tá, keby farma predávala mlieko aj iný odberateľom, než len mliekarni, s ktorou je prepojená. V takomto prípade by transakcie „farma – závislá mliekareň“ a „farma – nezávislá mliekareň“ boli porovnateľné. Princíp nezávislého vzťahu by bol dodržaný, pretože žiadny rozdiel medzi týmito transakciami nie je podstatný a nemôže podstatne ovplyvniť cenu.

„Transakcie sú porovnateľné, ak medzi nimi nie je podstatný rozdiel ovplyvňujúci cenu.“

Princíp nezávislého vzťahu a analýza porovnateľnosti

Pri aplikácii princípu nezávislého vzťahu a porovnávaní transakcií závislých osôb s transakciami nezávislých osôb sa berie do úvahy viacero faktorov. Zohľadňujú sa hlavne vlastnosti porovnávaného majetku alebo služby, činnosti vykonávané porovnávanými osobami, riziká podstupované porovnávanými osobami, zmluvné podmienky porovnávaných osôb, ekonomické prostredie porovnávaných osôb a obchodné stratégie porovnávaných osôb. Tento proces porovnávania všetkých aspektov kontrolovaných a nekontrolovaných transakcií sa nazýva analýza porovnateľnosti. Získavanie porovnateľných údajov je jednou z najkritickejších a zároveň najdôležitejších súčastí analýzy porovnateľnosti. Preto by malo byť vykonané transparentne, systematicky a overiteľne.

„Princíp nezávislého vzťahu sa nezaobíde bez analýzy porovnateľnosti.“

Faktory porovnateľnosti pri aplikácii princípu nezávislého vzťahu

Princíp nezávislého vzťahu je založený na porovnávaní podmienok dohodnutých v kontrolovaných transakciách medzi závislými osobami s podmienkami, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé osoby. Predmetom porovnávania kontrolovaných a nekontrolovaných transakcií je päť základných skupín faktorov, ktorá väčšinou majú vplyv na cenu.

Charakteristiky porovnávaného majetku alebo služby

Odlišnosti v špecifických vlastnostiach majetkov alebo služieb aspoň čiastočne vysvetľujú rozdiely v ich cenách. Preto môže byť porovnanie týchto vlastností pri určovaní porovnateľnosti kontrolovaných a nekontrolovaných transakcií veľmi dôležité. V prípade hmotného majetku možno považovať za dôležité jeho fyzické vlastnosti, kvalitu, spoľahlivosť, dostupnosť a objem ponuky. V prípade služieb možno považovať za dôležité ich povahu a rozsah. V prípade nehmotného majetku možno považovať za dôležité typ majetku, formu transakcie, dĺžku ochrany, stupeň ochrany a predpokladané zisky z jeho použitia. V závislosti od zvolenej metódy transferového oceňovania je nevyhnutné tomuto faktoru prisudzovať väčšiu či menšiu dôležitosť.

Funkcie a riziká porovnávaných osôb 

V obchodných vzťahoch medzi nezávislými osobami bude cena obvykle zohľadňovať funkcie, ktoré každá z osôb vykonáva, s prihliadnutím na používaný majetok a podstupované riziká. Preto je pri určovaní porovnateľnosti kontrolovaných a nekontrolovaných transakcií dôležitá funkčná analýza, ktorá identifikuje a porovnáva realizované činnosti, zodpovednosť, používaný majetok a riziká podstupované stranami zúčastnenými na transakcii. Medzi identifikované a porovnávané funkcie patrí napríklad výskum, vývoj, výroba, montáž, nákup, distribúcia, marketing, propagácia, doprava, financovanie, riadenie a podobne. Medzi identifikované a porovnávané riziká patria napríklad trhové riziká ako vstupné náklady a kolísanie vstupných cien, riziko straty spojené s investíciou do majetku a s jeho používaním, riziko úspechu alebo neúspechu investície do výskumu a vývoja, finančné riziká ako zmeny menových kurzov a úrokovej miery, úverové riziká a podobne.

Zmluvné podmienky porovnávaných osôb

Zmluvné podmienky v nezávislom obchodnom vzťahu vo všeobecnosti definujú ako budú medzi strany rozdelené zodpovednosť, riziká a prínosy. Podmienky transakcií môžu byť okrem písomnej zmluvy obsiahnuté v korešpondencii alebo inej komunikácii medzi stranami. Ak neexistujú písomné podmienky, zmluvné vzťahy strán musia byť odvodené od ich správania a z ekonomických zásad, ktorými sa všeobecne riadia vzťahy medzi nezávislými osobami. V rámci transakcií medzi nezávislými osobami rozdielnosť záujmov jednotlivých strán zaisťuje, že budú spravidla požadovať, aby druhá zmluvná strana dodržiavala zmluvné podmienky. Rovnaká rozdielnosť záujmov však nemusí existovať v prípade závislých osôb a preto je dôležité skúmať, či správanie zmluvných strán je v súlade so zmluvnými podmienkami alebo zo správania zmluvných strán vyplýva, že zmluvné podmienky neboli dodržiavané alebo sú predstierané.

Ekonomické prostredie porovnávaných osôb 

Nezávislé ceny sa môžu na rôznych trhoch odlišovať dokonca aj v transakciách, ktorých predmetom je rovnaký majetok alebo služba. Aby bola dosiahnutá porovnateľnosť, je potrebné, aby trhy, na ktorých nezávislé a závislé osoby pôsobia, nemali rozdiely s podstatným vplyvom na cenu alebo aby bolo možné vykonať primerane presné úpravy za účelom eliminácie dopadov takýchto rozdielov. Medzi ekonomické okolnosti, ktoré môžu byť relevantné pre určenie porovnateľnosti trhov, patrí hospodársky, podnikateľský alebo produktový cyklus, geografické umiestnenie, veľkosť trhu, veľkosť konkurencie na trhoch a vzájomné konkurenčné postavenie kupujúcich a predávajúcich, dostupnosť substitučného tovaru a služieb a riziko z neho prameniace, v určitých oblastiach kúpna sila spotrebiteľov, povaha a rozsah štátnej regulácie trhu, výrobné náklady vrátane nákladov na pôdu, pracovnú silu a kapitál, náklady na dopravu, úroveň trhu, dátum a čas transakcie a podobne.

Obchodné stratégie porovnávaných osôb

Pri určovaní porovnateľnosti pre účely transferových cien je potrebné skúmať tiež obchodné stratégie. Obchodné stratégie budú brať do úvahy mnoho aspektov podniku ako sú inovácie a vývoj nového produktu, miera diverzifikácie, averzia k riziku, hodnotenie politických zmien, existujúce a pripravované zákony, doba trvania dohôd a ostatné faktory súvisiace s každodenným správaním podniku. Takéto podnikateľské stratégie je potrebné pri stanovení porovnateľnosti kontrolovaných a nekontrolovaných transakcií podniku zohľadniť. Medzi podnikateľské stratégie môže tiež patriť prenikanie na trh alebo zvyšovanie trhového podielu. Podnik usilujúci sa o preniknutie na trh alebo o zvýšenie trhového podielu môže dočasne za svoj produkt požadovať nižšiu cenu ako je cena za inak porovnateľné produkty na rovnakom trhu, môže mať dočasne vyššie náklady a tak môže dosahovať nižšie zisky ako osoby podnikajúce na rovnakom trhu.

The post Princíp nezávislého vzťahu appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Metódy transferového oceňovania a ich význam

Celé transferové oceňovanie sa v zásade zaoberá posudzovaním toho, či cena použitá v kontrolovaných transakciách závislých osôb zodpovedala princípu nezávislého vzťahu. Inými slovami povedané, či cena medzi závislými osobami bola taká, akú by medzi sebou v porovnateľných transakciách dohodli nezávislé osoby. Práve na toto v transferovom oceňovaní slúžia metódy transferového oceňovania.

„Metódy transferového oceňovania majú v transferovom oceňovaní nezastupiteľnú úlohu.“

Metódy transferového oceňovania majú v transferovom oceňovaní dve hlavné funkcie:

1. zisťujú, či ceny použité v transakciách závislých osôb zodpovedali cenám použitým v porovnateľných transakciách nezávislých osôb,
2. zisťujú rozdiel, o ktorý sa ceny použité v transakciách závislých osôb líšili od cien použitých v porovnateľných transakciách nezávislých osôb.

Prvá z vyššie uvedených funkcií metódy transferového oceňovania slúži na to, aby závislé osoby vedeli stanoviť cenu vzájomných transakcií tak, aby zodpovedala princípu nezávislého vzťahu. Ak závislé osoby stanovia cenu tak, že bude zodpovedať princípu nezávislého vzťahu, nemusia upravovať základ dane z príjmov. Ak cena použitá v transakciách závislých osôb nezodpovedala princípu nezávislého vzťahu, využíva sa druhá z vyššie uvedených funkcií metód transferového oceňovania. Závislé osoby v takomto prípade musia v daňovom priznaní upraviť svoj základ dane z príjmov. Aby závislé osoby vedeli, o akú sumu upraviť základ dane z príjmov, musia vyčísliť rozdiel medzi použitou cenou a cenou porovnateľných transakcií nezávislých osôb. A tento rozdiel zistia jedine pomocou metódy transferového oceňovania. Základná transferová dokumentácia a úplná transferová dokumentácia navyše povinne obsahujú aplikáciu metódy transferového oceňovania.

Pre ich dôležitosť majú daňovníci možnosť požiadať daňový úrad aj o odsúhlasenie používania konkrétnej metódy transferového oceňovania. Podrobnosti o tom nájdete v článku Odsúhlasenie metódy transferového oceňovania.

Metódy transferového oceňovania – druhy

Rozlišujú sa dve skupiny metód transferového oceňovania – metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny, a metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania zisku. Uvádza ich tak Smernica OECD o transferovom oceňovaní, ako aj zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“). Medzi metódy transferového oceňovania vychádzajúce z porovnávania ceny patrí: metóda nezávislej trhovej ceny, metóda následného predaja a metóda zvýšených nákladov. Medzi metódy transferového oceňovania vychádzajúce z porovnávania zisku patrí: metóda delenia zisku a metóda čistého obchodného rozpätia.

„Existuje päť rôznych metód transferového oceňovania a delia sa do dvoch skupín.“

Výber vhodnej metódy transferového oceňovania

Výber metódy transferového oceňovania je na daňovníkovi. Ani jedna z metód transferového oceňovania však nie je vhodná pre všetky možné situácie. Preto nie v každej situácii si daňovník môže metódu transferového oceňovania vybrať. Všetko záleží od konkrétnej situácie, od závislých osôb uskutočňujúcich transakciu a od dostupnosti porovnateľných údajov nezávislých osôb.

Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny, sú vo všeobecnosti považované za najpriamejší spôsob overenia platnosti princípu nezávislého vzťahu. V prípadoch, kedy je možné s rovnakou spoľahlivosťou aplikovať metódy transferového oceňovania vychádzajúce z porovnávania ceny a aj metódy transferového oceňovania vychádzajúce z porovnávania zisku, je preto vhodnejšie aplikovať metódy vychádzajúce z porovnávania ceny. A ak je možné s rovnakou spoľahlivosťou aplikovať metódu nezávislej trhovej ceny a inú metódu transferového oceňovania, mala by byť uprednostnená metóda nezávislej trhovej ceny. Existujú ale aj situácie, kedy sú metódy vychádzajúce z porovnávania zisku vhodnejšie, než metódy vychádzajúce z porovnávania zisku. Ide napríklad o prípady, kedy má každá zo závislých osôb v súvislosti s kontrolovanou transakciou hodnotný a unikátny prínos, keď závislé osoby uskutočňujú vysoko integrované činnosti alebo keď nie sú k dispozícii žiadne porovnateľné informácie alebo sú k dispozícii len obmedzené porovnateľné informácie.

„Metódy transferového oceňovania vychádzajúce z porovnávania ceny sú spoľahlivejšie.“

Zákon o dani z príjmov okrem toho umožňuje používať aj kombináciu metód transferového oceňovania alebo dokonca vlastnú metódu transferového oceňovania. Použitie vlastnej metódy transferového oceňovania však vždy musí byť v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

Pri výbere najvhodnejšej metódy transferového oceňovania pre konkrétny prípad sa posudzujú nasledujúce faktory:

• silné a slabé stránky metódy transferového oceňovania,
• vhodnosť metódy transferového oceňovania v súvislosti s povahou kontrolovanej transakcie určená predovšetkým prostredníctvom funkčnej analýzy,
• dostupnosť spoľahlivých porovnateľných informácií nevyhnutných pre aplikáciu príslušnej metódy transferového oceňovania,
• úroveň porovnateľnosti kontrolovaných a nekontrolovaných transakcií vrátane spoľahlivosti úprav z hľadiska porovnateľnosti, ktoré môžu byť nevyhnutné pre elimináciu prípadných podstatných rozdielov medzi týmito transakciami.

Metóda nezávislej trhovej ceny

Metóda nezávislej trhovej ceny je v zákone o dani z príjmov popísaná v § 18 ods. 2 písm. a). Metóda nezávislej trhovej ceny, ako vyplýva aj z jej názvu, patrí medzi metódy transferového oceňovania, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny. Metóda nezávislej trhovej ceny porovnáva cenu predávaného majetku alebo služby medzi závislými osobami s cenou predávaného majetku alebo služby v porovnateľnej transakcii nezávislých osôb za porovnateľných okolností.

Použitie metódy nezávislej trhovej ceny si vyžaduje vysoký stupeň porovnateľnosti všetkých aspektov kontrolovanej transakcie s nekontrolovanou transakciou. Tam, kde je možné nájsť porovnateľné nekontrolované transakcie, je metóda nezávislej trhovej ceny najspoľahlivejšia zo všetkých metód transferového oceňovania. V praxi je preto metóda nezávislej trhovej ceny obzvlášť spoľahlivá vtedy, ak závislá osoba predáva rovnaký produkt, aký sa predáva a kupuje medzi nezávislými osobami, alebo ak závislá osoba sama predáva rovnaký produkt zároveň závislým osobám a aj nezávislým osobám. Preto má v takýchto prípadoch metóda nezávislej trhovej ceny prednosť pred všetkými ostatnými metódami transferového oceňovania.

„Metóda nezávislej trhovej ceny je najspoľahlivejšia zo všetkých metód.“

Príklad na aplikáciu metódy nezávislej trhovej ceny

Spoločnosť Alfa a spoločnosť Beta sú závislými osobami, a spoločnosť Gama je voči týmto spoločnostiam nezávislá. Spoločnosť Alfa predáva spoločnosti Beta tovar za cenu 1 000 eur (kontrolovaná transakcia). Okrem toho spoločnosť Alfa predáva za rovnakých podmienok rovnaký tovar aj spoločnosti Gama za cenu 2 000 eur (nekontrolovaná transakcia). Porovnaním kontrolovanej a nekontrolovanej transakcie môžeme aplikáciou metódy nezávislej trhovej ceny dospieť k záveru, že v tomto prípade cena 1 000 eur použitá v transakcii medzi závislými osobami (spoločnosťou Alfa a Beta) princípu nezávislého vzťahu nezodpovedá. Princípu nezávislého vzťahu zodpovedá cena 2 000 eur použitá v transakcii medzi nezávislými osobami (spoločnosťou Alfa a Gama).

Metóda následného predaja

Metóda následného predaja je v zákone o dani z príjmov popísaná v § 18 ods. 2 písm. b). Metóda následného predaja tiež patrí medzi metódy transferového oceňovania, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny. Metóda následného predaja vychádza z ceny, za ktorú je produkt nakúpený od závislej osoby následne predaný nezávislej osobe. Cena pri následnom predaji sa potom znižuje o primerané obchodné rozpätie predstavujúce čiastku, z ktorej by sa následný predajca snažil pokryť svoje náklady a dosiahnuť primeraný zisk s ohľadom na vykonávané funkcie, používaný majetok a predpokladané riziká. Zostatok po odpočítaní obchodného rozpätia je možné po zohľadnení ostatných nákladov spojených s nákupom produktu považovať za nezávislú cenu.

„Metóda následného predaja vychádza z nezávislej ceny použitej pri následnom predaji.“

Obchodné rozpätie predajcu pri následnom predaji v kontrolovanej transakcii môže byť stanovené podľa obchodného rozpätia pri následnom predaji, ktoré rovnaký predajca dosahuje pri položkách nakúpených a predaných v porovnateľných nekontrolovaných transakciách alebo podľa obchodného rozpätia pri následnom predaji dosahovanom inou nezávislou osobou v porovnateľných nekontrolovaných transakciách.

Obchodné rozpätie predstavuje percentuálne vyjadrenie rozdielu medzi predajnou cenou a nákupnou cenou voči predajnej cene. Percentuálna výška obchodného rozpätia sa počíta takto: [(predajná cena – nákupná cena) / predajná cena] x 100. Absolútna výška obchodného rozpätia sa počíta ako rozdiel medzi predajnou cenou a nákupnou cenou. Pre obchodné rozpätie sa tiež zvykne používať aj synonymický výraz „obchodná marža“.

Príklad na aplikáciu metódy následného predaja

Spoločnosť Alfa a spoločnosť Beta sú závislými osobami, a spoločnosť Gama je voči týmto spoločnostiam nezávislá. Spoločnosť Alfa predáva závislej osobe, spoločnosti Beta, tovar za cenu 500 eur. Spoločnosť Beta tento istý tovar ďalej predáva nezávislej osobe, spoločnosti Gama, za cenu 1 000 eur. Nezávislí predajcovia v porovnateľných transakciách za porovnateľných okolností dosahujú obchodné rozpätie (obchodnú maržu) vo výške 20 %.

Metóda následného predaja spočíva vo vypočítaní ceny tovaru zodpovedajúcej princípu nezávislého vzťahu, za ktorú by ho mala spoločnosť Beta nakupovať od spoločnosti Alfa (resp. za ktorú by ho spoločnosť Alfa mala predávať spoločnosti Beta), a to prostredníctvom percentuálnej výšky obchodného rozpätia, ktoré by v prípade spoločnosti Beta pri následnom predaji tohto tovaru dosahovali nezávislí predajcovia. Východiskom pre náš výpočet bude vzorec OR = (PC – NC) / PC. V ňom OR predstavuje obchodné rozpätie v desatinnom vyjadrení uplatňované pri nezávislých osobách, PC predstavuje predajnú cenu uplatňovanú pri predaji nezávislej osobe, NC predstavuje nákupnú cenu uplatňovanú pri nákupe od nezávislej osoby.

Z uvedených premenných nepoznáme len nákupnú cenu uplatňovanú pri nákupe od nezávislej osoby, ktorú potrebujeme vypočítať. Preto si uvedený vzorec pre účely nášho výpočtu upravíme do nasledujúcej podoby NC = PC – (OR x PC). Po dosadení konkrétnych čísel dostávame nasledujúcu rovnicu: NC = 1 000 – (0,20 x 1 000). Jej výsledkom je číslo 800. Znamená to, že cena tovaru zodpovedajúca princípu nezávislého vzťahu, za ktorú by ho spoločnosť Beta mala nakupovať od spoločnosti Alfa (resp. za ktorú by ho spoločnosť Alfa mala predávať spoločnosti Beta), je 800 eur.

Metóda zvýšených nákladov

Metóda zvýšených nákladov je v zákone o dani z príjmov popísaná v § 18 ods. 2 písm. c). Aj metóda následného predaja patrí medzi metódy transferového oceňovania, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny. Metóda zvýšených nákladov vychádza z nákladov, ktoré vznikli dodávateľovi majetku alebo služby v kontrolovanej transakcii na majetok prevádzaný alebo službu poskytovanú závislému odberateľovi. K týmto nákladom sa potom pripočíta primeraná obchodná prirážka, aby sa dosiahol primeraný zisk s ohľadom na vykonávané funkcie a trhové podmienky. Výsledok, ktorý sa dosiahne po pripočítaní obchodnej prirážky k vyššie uvedeným nákladom, je možné považovať za nezávislú cenu pôvodnej kontrolovanej transakcie.

„Metóda zvýšených nákladov pripočítava k skutočným nákladom obvyklú obchodnú prirážku.“

Obchodná prirážka dodávateľa v kontrolovanej transakcii by mala byť v ideálnom prípade stanovená podľa obchodnej prirážky, ktorú rovnaký dodávateľ dosahuje v porovnateľnej nekontrolovanej transakcii alebo podľa obchodnej prirážky, ktorá by bola dosiahnutá v porovnateľných transakciách nezávislou osobou.

Obchodná prirážka predstavuje percentuálne vyjadrenie rozdielu medzi predajnou cenou a nákupnou cenou voči nákupnej cene. Percentuálna výška obchodnej prirážky sa počíta takto: [(predajná cena – nákupná cena) / nákupná cena] x 100. Absolútna výška obchodnej prirážky sa počíta ako rozdiel medzi predajnou cenou a nákupnou cenou. V absolútnom vyjadrení je výška obchodnej prirážky rovnaká ako výška obchodného rozpätia, avšak v percentuálnom vyjadrení to už neplatí.

Príklad na aplikáciu metódy zvýšených nákladov

Spoločnosť Alfa a spoločnosť Beta sú závislými osobami, a spoločnosť Gama je voči týmto spoločnostiam nezávislá. Spoločnosť Alfa vyrába výrobok, pričom priame a nepriame náklady na jeho výrobu sú vo výške 1 000 eur. Spoločnosť Alfa predáva závislej osobe, spoločnosti Beta, výrobok za cenu 1 100 eur, čo znamená, že si uplatňuje obchodnú prirážku vo výške 10 %. Nezávislí výrobcovia si v porovnateľných transakciách za porovnateľných okolností uplatňujú obchodnú prirážku vo výške 20 %.

Metóda zvýšených nákladov spočíva vo vypočítaní ceny zodpovedajúcej princípu nezávislého vzťahu, za ktorú by spoločnosť Alfa mala výrobok predávať spoločnosti Beta. Táto cena sa bude počítať z priamych a nepriamych nákladov spoločnosti Alfa na výrobu výrobku, ktoré sa zvýšia o obchodnú prirážku, ktorú by si v porovnateľných transakciách za porovnateľných okolností uplatňovali nezávislí výrobcovia. Východiskom pre náš výpočet bude vzorec OP = (PC – N) / N. V ňom OP predstavuje obchodnú prirážku v desatinnom vyjadrení uplatňovanú pri nezávislých osobách, PC predstavuje predajnú cenu uplatňovanú pri predaji nezávislej osobe, N predstavuje náklady závislej osoby.

Z uvedených premenných nepoznáme len predajnú cenu uplatňovanú pri nezávislých osobách, ktorú potrebujeme vypočítať. Preto si uvedený vzorec pre účely nášho výpočtu upravíme do nasledujúcej podoby PC = N + (OP x N). Po dosadení konkrétnych čísel dostávame nasledujúcu rovnicu: PC = 1 000 + (0,20 x 1 000). Jej výsledkom je číslo 1 200. Znamená to, že cena zodpovedajúca princípu nezávislého vzťahu, za ktorú by spoločnosť Alfa mala predávať výrobok spoločnosti Beta, je 1 200 eur.

Metóda delenia zisku

Metóda delenia zisku je v zákone o dani z príjmov popísaná v § 18 ods. 3 písm. a). Metóda delenia zisku patrí medzi metódy transferového oceňovania, ktoré vychádzajú z porovnávania zisku, ako vyplýva aj z jej názvu. Metóda delenia zisku sa snaží eliminovať vplyv osobitných podmienok stanovených v rámci kontrolovanej transakcie (alebo kontrolovaných transakcií, ktoré je vhodné agregovať) na zisk stanovením takého rozdelenia zisku, aké by nezávislé osoby očakávali z účasti v takejto transakcii alebo transakciách. Metóda delenia zisku najskôr identifikuje zisky alebo straty, ktoré majú byť rozdelené medzi závislé osoby z kontrolovaných transakcií, na ktorých sa závislé osoby zúčastňujú (tzv. „kombinované zisky“). Potom sa tieto kombinované zisky rozdelia medzi závislé osoby na takom základe, ktorý sa približuje takému rozdeleniu ziskov, aké by bolo očakávané v dohode uzatvorenej v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

„Metóda delenia zisku rozdeľuje zisk medzi závislé osoby tak, ako by to robili nezávislé osoby.“

Kombinované zisky, ktoré majú byť rozdelené v rámci metódy delenia zisku, sú zisky závislých osôb z kontrolovaných transakcií, v ktorých sú závislé osoby zúčastnené. Kombinované zisky na rozdelenie by mali zahrňovať iba tie zisky, ktoré vznikajú zo skúmaných kontrolovaných transakcií. Existuje niekoľko prístupov, ako odhadnúť rozdelenie ziskov, na ktorom by sa dohodli nezávislé osoby. Medzi dva z týchto prístupov patrí kontribučná analýza a reziduálna analýza.

Metóda delenia zisku – kontribučná analýza

V rámci kontribučnej analýzy by mali byť kombinované zisky rozdelené medzi závislé osoby na základe primeraného priblíženia rozdelenia zisku, aké by nezávislé osoby očakávali z účasti v takýchto transakciách. Takéto rozdelenie môže byť podporené porovnateľnými údajmi, ak sú k dispozícii. V prípade, že takéto údaje absentujú, je rozdelenie zisku často založené na relatívnej hodnote funkcií každej zo závislých osôb zúčastňujúcej sa kontrolovaných transakcií so zohľadnením ich používaného majetku a predpokladaných rizík. V prípade, keď je možné relatívnu hodnotu prínosov merať priamo, nemusí byť nevyhnutné odhadovať skutočnú trhovú hodnotu prínosov každej zo zúčastnených strán.

Metóda delenia zisku – reziduálna analýza

Reziduálna analýza rozdeľuje kombinované zisky zo skúmaných kontrolovaných transakcií v dvoch fázach. V prvej fáze je každému zúčastnenému pridelená nezávislá odmena za jeho nejedinečné prínosy v súvislosti s kontrolovanými transakciami. Táto počiatočná odmena by spravidla bola stanovená na základe aplikácie jednej z metód transferového oceňovania vychádzajúcich z porovnávania ceny alebo metódy čistého obchodného rozpätia s ohľadom na odmenu porovnateľných transakcií medzi nezávislými osobami. A táto odmena by teda všeobecne nezohľadňovala odmenu, ktorá by plynula z jedinečného a hodnotného prínosu zúčastnených strán. V druhej fáze by akýkoľvek reziduálny zisk, ktorý by zostal po rozdelení v rámci prvej fázy, bol rozdelený medzi strany na základe analýzy skutočností a okolností tak, ako by bol tento reziduálny zisk rozdelený medzi nezávislé osoby.

Príklad na aplikáciu metódy delenia zisku (kontribučná analýza) 

Spoločnosť Alfa vyrába batérie do elektromobilov. Vyvinula špeciálnu technológiu, vďaka ktorej batérie nadobúdajú dvojnásobne vyššiu kapacitu v porovnaní s rozmerovo rovnakými konvenčnými batériami. Spoločnosť Alfa túto technológiu pri výrobe batérií aj použila. Predaj týchto výrobkov sa uskutočňuje pod obchodnou značkou závislej osoby, spoločnosti Beta, ktorá zabezpečuje aj propagáciu týchto výrobkov. Spoločnosť Alfa predala spoločnosti Beta batérie za 1 000 000 eur. Náklady spoločnosti Alfa spojené s batériami boli vo výške 900 000 eur. Spoločnosť Beta tieto batérie ďalej predala nezávislým osobám za 1 500 000 eur. Jej celkové náklady spojené s ich predajom boli vo výške 1 100 000 eur. Z výroby, nákupu a predaja batérií dosiahli spoločnosti Alfa a Beta úhrnný zisk 500 000 eur. Ak by išlo o nezávislé osoby, delili by si tento zisk v pomere 3:2 v prospech výrobcu špeciálnych batérií. V súlade s tým by mala byť aj cena stanovená tak, aby uvedený zisk pripadal na obchodnú spoločnosť Alfa vo výške 300 000 eur (3/5 z 500 000 eur) a na obchodnú spoločnosť Beta vo výške 200 000 eur (2/5 z 500 000 eur). Cena zodpovedajúca princípu nezávislého vzťahu by potom mala byť stanovená na úrovni 1 200 000 eur [900 000 eur (náklady spoločnosti Alfa) + 300 000 eur (pomerná časť zisku pripadajúca na spoločnosť Alfa)].

Príklad na aplikáciu metódy delenia zisku (reziduálna analýza) 

Spoločnosť Alfa vyrába medicínske prístroje. Vyvinula špeciálnu technológiu, vďaka ktorej je jej prístroj schopný diagnostikovať onkologické ochorenia vo včasnejšom štádiu v porovnaní konvenčnými prístrojmi. Spoločnosť Alfa túto technológiu pri výrobe prístroja aj použila. Na výskum a vývoj tejto novej technológie bolo vynaložených 600 000 eur. Predaj týchto výrobkov nezávislým osobám sa uskutočňuje pod obchodnou značkou závislej osoby, spoločnosti Beta. Tá zabezpečuje aj propagáciu týchto výrobkov. Jedinečná marketingová kampaň uvedeného výrobku stála spoločnosť Beta 200 000 eur. Pomer uvedených špecifických nákladov spoločností Alfa a Beta je 3:1. Výrobcovia iných prístrojov schopných diagnostikovať vírusové ochorenie dosahujú rentabilitu nákladov 20 %. Nezávislí predajcovia týchto prístrojov dosahujú rentabilitu tržieb 10 %. Ďalšími doplňujúcimi údajmi v tejto súvislosti sú: celkové výrobné náklady spoločnosti Alfa na výrobu prístroja boli 1 000 000 eur, spoločnosť Beta dosiahla tržby z predaja tovaru pri predaji prístroja nezávislým osobám vo výške 2 000 000 eur. Ostatné údaje a výpočet ceny zodpovedajúcej princípu nezávislého vzťahu s použitím metódy delenia zisku sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Metóda čistého obchodného rozpätia

Metóda čistého obchodného rozpätia je v zákone o dani z príjmov popísaná v § 18 ods. 3 písm. b). Metóda čistého obchodného rozpätia patrí medzi metódy transferového oceňovania, ktoré vychádzajú z porovnávania zisku. Metóda čistého obchodného rozpätia skúma čistý zisk v pomere k príslušnému základu, ktorý daňovník realizuje z kontrolovanej transakcie.

„Metóda čistého obchodného rozpätia vychádza z obvyklého čistého zisku v pomere k základu.“

Pri metóde čistého obchodného rozpätia by ukazovateľ čistého zisku daňovníka z kontrolovanej transakcie mal byť v ideálnom prípade stanovený podľa ukazovateľa čistého zisku, ktorý rovnaký daňovník dosahuje v porovnateľných nekontrolovaných transakciách. A kde to nie je možné, môže sa čistý zisk stanoviť podľa toho, aký by bol dosiahnutý nezávislou osobou v porovnateľných transakciách. V každom prípade sa vyžaduje vykonať funkčnú analýzu kontrolovaných a nekontrolovaných transakcií, aby sa stanovilo, či sú tieto transakcie porovnateľné.

Príklad na aplikáciu metódy čistého obchodného rozpätia

Spoločnosť Alfa a spoločnosť Beta sú závislými osobami, a spoločnosť Gama je voči týmto spoločnostiam nezávislá. Spoločnosť Alfa predáva závislej osobe, spoločnosti Beta, tovar za cenu 5 000 eur. Spoločnosť Beta tento istý tovar ďalej predáva nezávislej osobe, spoločnosti Gama, za cenu 10 000 eur. Spoločnosti Beta okrem obstarávacej ceny v súvislosti s nákupom a predajom tohto tovaru vznikli aj ďalšie prevádzkové náklady vo výške 2 000 eur. Čisté obchodné rozpätie (čistý zisk) spoločnosti Beta z transakcií nákupu a predaja tovaru tak bolo 3 000 eur (10 000 eur – 5 000 eur – 2 000 eur). Vo vzťahu k tržbám z predaja tovaru bolo čisté obchodné rozpätie (čistý zisk) spoločnosti Beta 30 % [(3 000 eur / 10 000 eur) x 100]. Nezávislí predajcovia v porovnateľných transakciách za porovnateľných okolností však dosahujú čisté obchodné rozpätie (čistý zisk) vo vzťahu k tržbám vo výške len 10 %. Výška čistého obchodného rozpätia (čistého zisku) spoločnosti Beta zodpovedajúca princípu nezávislého vzťahu by tak mala byť vo výške 1 000 eur (10 % z 10 000 eur). Analogicky by potom cena zodpovedajúca princípu nezávislého vzťahu, za ktorú spoločnosť Beta nakupuje tovar od spoločnosti Alfa, mala byť 7 000 eur [10 000 eur (predajná cena nezávislej osobe) – 2 000 eur (skutočné prevádzkové náklady) – 1 000 eur (primerané čisté obchodné rozpätie)].

The post Metódy transferového oceňovania appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Povinnosti závislých osôb v transferovom oceňovaní

Povinnosti závislých osôb v transferovom oceňovaní sa vzťahujú na fyzické osoby alebo právnické osoby vtedy, keď uskutočňujú transakcie so závislými osobami. A to bez ohľadu na predmet transakcie a takisto aj bez ohľadu na cenu transakcie. Prvou a základnou otázkou je, či uskutočňujete kontrolované transakcie so závislými osobami. Ak áno, pravidlá transferového oceňovania a z nich vyplývajúce ďalšie povinnosti sa na vás vzťahujú. Ak transakcie zo závislými osobami neuskutočňujete, žiadne povinnosti v transferovom oceňovaní sa vás netýkajú. Preto je potrebné v prvom rade poznať, či osoba, s ktorou uskutočňujete transakciu, je alebo nie je pre vás závislou osobou.

„Transferové oceňovanie sa na vás vzťahuje len vtedy, keď uskutočňujete transakcie so závislými osobami.“

Kto sa považuje za závislé osoby, to si môžete prečítať v článku Závislé osoby v roku 2018.

Prehľad povinností závislých osôb v transferovom oceňovaní

Zisťovanie ceny, ktorá je v súlade s princípom nezávislého vzťahu

Dôležitou povinnosťou závislých osôb v transferovom oceňovaní je zisťovanie ceny, ktorá je v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Závislé osoby, ktoré medzi sebou uskutočňujú transakcie, by mali dôsledne analyzovať cenu a podmienky, za ktorých sa tieto transakcie uskutočňujú. Predmetom posudzovania by malo byť predovšetkým to, či existuje rozdiel medzi cenami a podmienkami použitými v transakciách medzi závislými osobami v porovnaní s cenami alebo podmienkami, ktoré by sa v porovnateľných transakciách použili medzi nezávislými osobami. Na takéto zisťovanie je potrebné aplikovať niektorú z metód transferového oceňovania, o ktorých sa viac dočítate nižšie v článku.

Výsledkom porovnania cien a podmienok použitých v transakciách závislých osôb s tými, aké by sa použili v transakciách nezávislých osôb, môže byť dvojaký:

1. ceny a podmienky použité v transakciách medzi závislými osobami sa neodlišujú od cien a podmienok, aké by sa v porovnateľných transakciách použili medzi nezávislými osobami,
2. ceny a podmienky použité v transakciách medzi závislými osobami sa odlišujú od cien a podmienok, aké by sa v porovnateľných transakciách použili medzi nezávislými osobami.

Úprava základu dane z príjmov závislých osôb

Úprava základu dane z príjmov z dôvodu transferového oceňovania patrí medzi základné povinnosti závislých osôb v transferovom oceňovaní. Základ dane z príjmov je závislá osoba povinná upraviť vtedy, ak rozdiel, o ktorý sa ceny alebo podmienky v kontrolovaných transakciách líšili od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, znížil základ dane alebo zvýšil daňovú stratu. O tento rozdiel sa potom základ dane z príjmov závislej osoby zvýši. Na jeho vyčíslenie sa tiež používajú metódy transferového oceňovania. Naopak, ak medzi cenami a podmienkami transakcií závislých osôb a porovnateľných transakcií nezávislých osôb rozdiel neexistuje, základ dane z príjmov žiadna závislá osoba neupravuje.

„Závislé osoby upravujú základ dane vtedy, ak ich ceny nezodpovedali princípu nezávislého vzťahu a došlo tým k zníženiu základu dane.“

Zvýšenie základu dane z príjmov alebo zníženie daňovej straty z dôvodu transferového oceňovania sa vo všeobecnosti vykoná:

• u poskytovateľa plnenia vtedy, ak je transferová cena nižšia, ako cena používaná nezávislými osobami v porovnateľných transakciách (skôr alebo neskôr dochádza k zníženiu základu dane z príjmov alebo k zvýšeniu daňovej straty) a
• u prijímateľa plnenia vtedy, ak je transferová cena vyššia, ako cena používaná nezávislými osobami v porovnateľných transakciách (skôr alebo neskôr dochádza k zníženiu základu dane z príjmov alebo k zvýšeniu daňovej straty).

Metódy transferového oceňovania a ich používanie

Metódy transferového oceňovania majú v transferovom oceňovaní široké uplatnenie. Ich výsledkom však v skutočnosti je len zistenie ceny, ktorú by medzi sebou v porovnateľných transakciách použili nezávislé osoby. Získanie tejto informácie však daňovníkovi dáva minimálne dve dôležité správy. Prvou je zistenie prípadného rozdielu, o ktorý musí závislá zvýšiť svoj základ dane z príjmov alebo znížiť daňovú stratu. Druhou je, že závislá osoba môže túto informáciu použiť na to, aby sa povinnosti vykonávať tieto úpravy základu dane z príjmov alebo daňovej straty vyhla tak, že ceny stanovené v kontrolovaných transakcií budú v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

„Metódy transferového oceňovania sa používajú na viaceré účely.“

Pomocou metód transferového oceňovania je možné zistiť:

1. cenu, ktorá zodpovedá princípu nezávislého vzťahu,
2. rozdiel, o ktorý sa ceny závislých osôb líšili od cien nezávislých osôb.

Rozlišujeme dve skupiny metód transferového oceňovania, a to metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny a metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania zisku. Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávanie ceny, sú metóda nezávislej trhovej ceny, metóda následného predaja, metóda zvýšených nákladov. Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania zisku, sú metóda delenia zisku a metóda čistého obchodného rozpätia. Okrem týchto metód, je možné použiť aj kombináciu metód alebo dokonca aj vlastnú metódu transferového oceňovania.

Transferová dokumentácia a jej vypracovanie

Vypracovanie transferovej dokumentácie patrí medzi najdôležitejšie povinnosti závislých osôb v transferovom oceňovaní. Závislé osoby uskutočňujúce vzájomné transakcie majú povinnosť viesť o kontrolovaných transakciách dokumentáciu transferového oceňovania. Obsah dokumentácie transferového oceňovania stanovuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky usmernením. Účelom transferovej dokumentácie je zdokumentovať proces ocenenia vzájomných transakcií daňovníka so závislými osobami.

Dôležité je povedať to, že povinnosť vypracovania transferovej dokumentácie sa vzťahuje na úplne všetky transakcie závislých osôb. Teda aj na tie transakcie, v ktorých sa ceny závislých osôb neodlišovali od cien používaných v porovnateľných transakciách nezávislých osôb. A takisto aj na tie transakcie, v dôsledku ktorých nedošlo k zníženie základu dane alebo k zvýšeniu daňovej straty. Transferová dokumentácia sa podľa typu daňovníka môže viesť ako skrátená transferová dokumentácia, základná transferová dokumentácia alebo úplná transferová dokumentácia. Daňovník môže byť pri daňovej kontrole vyzvaný na predloženie transferovej dokumentácie. Na jej predloženie má 15 dní, preto by ju mal mať vždy vopred pripravenú a vypracovanú.

„Daňovník môže byť vyzvaný na predloženie transferovej dokumentácie.“

The post Povinnosti závislých osôb v transferovom oceňovaní appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.