Transferové oceňovanie sa vás týka len vtedy, ak máte kontrolované transakcie

Či sa vás v roku 2021 týka transferové oceňovanie, závisí od odpovede na jedinú otázku: Uskutočnili ste v roku 2021 kontrolovanú transakciu? Ak áno, transferové oceňovanie sa vás týka a je potrebné si na niektoré veci dať pozor. Ak ste v roku 2021 kontrolovanú transakciu neuskutočnili, transferové oceňovanie vás nemusí zaujímať.

Kľúčový pojem pre transferové oceňovanie – kontrolovaná transakcia

Kontrolovanou transakciou sa podľa § 2 písm. ab) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“ v príslušnom tvare) rozumie „právny vzťah alebo iný obdobný vzťah medzi dvomi alebo viacerými závislými osobami pričom aspoň jedna z osôb je daňovník s príjmami podľa § 6 alebo právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem (výnos) z činnosti alebo z nakladania s majetkom“.

Tu je veľmi dôležitým pojmom pojem „závislé osoby“, ktorý sme podrobne vysvetlili aj na príkladoch v článku Spriaznené osoby v roku 2021 s vysvetleniami a príkladmi. Kontrolovanou transakciou je totižto len transakcia závislých osôb. Ďalšou podmienkou je to, že aspoň jedna zo závislých osôb zúčastnených na transakcii musí do tejto transakcie vstupovať ako fyzická osoba s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov (príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela alebo umeleckého výkonu) alebo právnickej osoby, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem (výnos) z činnosti alebo z nakladania s majetkom.

V zmysle vyššie uvedeného preto kontrolovanou transakciou nie je napríklad transakcia, v ktorej syn predá otcovi motorové vozidlo, ak ju uskutočňujú ako nepodnikatelia. Predávajúci ho v tomto prípade nepredáva z obchodného majetku a kupujúci ho nenakupuje do obchodného majetku. Ak by toto motorové vozidlo predával syn ako nepodnikateľ a otec by ho kupoval ako podnikateľ a zaradil ho do svojho obchodného majetku, tak by už išlo o kontrolovanú transakciu.

Príklady na kontrolovanú transakciu v roku 2021

Kontrolovanou transakciou podliehajúcou transferovému oceňovaniu môže byť napríklad:

• spoločník so 100 % podielom na základnom imaní a hlasovacích právach obchodnej spoločnosti tejto spoločnosti prenajíma nehnuteľnosť,
• obchodná spoločnosť A a obchodná spoločnosť B medzi sebou nakupujú a predávajú služby, pričom najmenej 25 % podiel na ich základnom imaní má tá istá osoba,
• manžel konajúci v postavení fyzickej osoby – podnikateľa obstaráva motorové vozidlo od manželky, ktorá v transakcii vystupuje ako fyzická osoba – nepodnikateľ.

Výnimka z kontrolovanej transakcie

Z definície kontrolovanej transakcie existuje jedna výnimka. Za kontrolovanú transakciu sa nepovažuje prenájom, z ktorého plynú príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, ak ide o nehnuteľnosť nezaradenú do obchodného majetku, a nájomcom je fyzická osoba, ktorá túto nehnuteľnosť využíva na osobné účely. Aby sa tento prenájom nepovažoval za kontrolovanú transakciu a nevzťahovalo sa naň transferové oceňovanie, musia byť súčasne splnené všetky uvedené podmienky. Ak by napríklad prenajímaná nehnuteľnosť bola súčasťou obchodného majetku, prenajímateľom alebo nájomcom by bola právnická osoba, nájomcom by bola fyzická osoba – podnikateľ, išlo by o kontrolovanú transakciu.

Aké máte povinnosti v transferovom oceňovaní?

Ak sa na vás vzťahuje transferové oceňovanie, budete sa musieť vysporiadať minimálne s týmito dvoma dôležitými povinnosťami:

• určovanie cien v súlade s princípom nezávislého vzťahu,
• vypracovanie transferovej dokumentácie.

Okrem toho, ak nebudú ceny v kontrolovaných transakciách zodpovedať princípu nezávislého vzťahu, môže vám vzniknúť povinnosť upravovať základ dane alebo daňovú stratu. Ani na túto povinnosť netreba nikdy zabúdať, pretože môže byť príčinou vysokých pokút.

Dodržanie cien v súlade s princípom nezávislého vzťahu

Ak už uskutočňujete kontrolovanú transakciu, ktorá podlieha transferovému oceňovaniu, je potrebné veľkú pozornosť venovať cene a podmienkam, za ktorých sa táto transakcia uskutočňuje. Ceny a podmienky použité v transakcii so závislou osobou by sa nemali odlišovať od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách. Toto je aplikácia tzv. „princípu nezávislého vzťahu“.

Aby ste poznali cenu alebo podmienky zodpovedajúce princípu nezávislého vzťahu, musíte použiť niektorú z metód transferového oceňovania. Pri zisťovaní ceny alebo podmienok zodpovedajúcich princípu nezávislého vzťahu prostredníctvom metód transferového oceňovania sa porovnávajú ceny a podmienky dohodnuté v transakciách závislých osôb s cenami a podmienkami, ktoré by medzi sebou v porovnateľných transakciách dohodli nezávislé osoby. Pri zisťovaní cien a podmienok zodpovedajúcich princípu nezávislého vzťahu je potrebné zohľadňovať viacero faktorov. Nejde len o porovnanie samotného majetku alebo služby, ktorá je predmetom transakcie. Porovnávajú sa aj strany uskutočňujúce transakciu z hľadiska ich funkcií, rizík, obchodných stratégií, zmluvných podmienok a trhového prostredia.

V niektorých prípadoch je možné cenu zodpovedajúcu princípu nezávislého vzťahu zistiť pomerne jednoducho. V iných transakciách to môže byť veľmi komplikované. Podrobnejšie informácie o zisťovaní ceny zodpovedajúcej princípu nezávislého vzťahu nájdete v článkoch Princíp nezávislého vzťahu a Metódy transferového oceňovania.

Vedenie transferovej dokumentácie o kontrolovaných transakciách

O uskutočnených kontrolovaných transakciách medzi závislými osobami je obvykle potrebné viesť dokumentáciu. Pravidlá pre vedenie transferovej dokumentácie upravuje usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/019153/2018-724 o určení obsahu dokumentácie podľa § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Je možné ho nájsť na stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Podľa tohto usmernenia sa rozlišujú tri druhy transferovej dokumentácie v roku 2021:

• skrátená transferová dokumentácia,
• základná transferová dokumentácia,
• úplná transferová dokumentácia.

Uvedené druhy transferovej dokumentácie sa od seba odlišujú svojím rozsahom (čo všetko musí transferová dokumentácia obsahovať) a svojím určením (ktorý daňovník musí príslušný druh transferovej dokumentácie viesť). Transferovej dokumentácii v roku 2021 sa podrobne venujeme v článku Transferová dokumentácia za rok 2021 (kto ju musí viesť).

Kedy musíte pre transakcie so spriaznenými osobami upravovať základ dane?

Povinnosť upravovať základ dane z príjmov kvôli transakciám so spriaznenými osobami vzniká vtedy, ak ceny alebo podmienky v kontrolovaných transakciách nezodpovedali princípu nezávislého vzťahu a spôsobilo to zníženie základu dane z príjmov alebo zvýšenie daňovej straty. Inými slovami povedané, povinnosť upravovať základ dane z príjmov vzniká vtedy, ak sa ceny alebo podmienky v transakciách medzi spriaznenými osobami odlišovali od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili v porovnateľných transakciách medzi nezávislými osobami, a tento rozdiel spôsobil zníženie základu dane alebo zvýšenie daňovej straty. V takomto prípade je potrebné o uvedený rozdiel zvýšiť základ dane z príjmov.

Príklad na situáciu, kedy je potrebné zvýšiť základ dane z príjmov

Základ dane z príjmov je potrebné zvýšiť napríklad v takejto situácii:

Dve obchodné spoločnosti (A a B) sa považujú za spriaznené osoby. Spoločnosť A prenajíma spoločnosti B nehnuteľnosť za cenu 2 000 eur za mesiac. Avšak v prípade nezávislých osôb by sa porovnateľná nehnuteľnosť prenajímala za cenu 1 000 eur za mesiac.

Existuje tu teda rozdiel medzi cenami použitými v kontrolovanej transakcii závislých osôb a cenami, ktoré by v porovnateľnej transakcii použili nezávislé osoby. Tento rozdiel zároveň v spoločnosti B spôsobil zníženie základu dane z príjmov o sumu 1 000 eur mesačne, resp. 12 000 eur ročne. Spoločnosť B mala daňové výdavky o 1 000 eur mesačne vyššie, než keby sa transakcia uskutočnila s nezávislými osobami. O tento rozdiel (12 000 eur za celé zdaňovacie obdobie) bude musieť spoločnosť B zvýšiť základ dane z príjmov vo svojom daňovom priznaní.

Korešpondujúca úprava základu dane – právo daňovníkov znížiť základ dane

Vyššie uvedené zvýšenie základu dane z príjmov z dôvodu transferového oceňovania by mohlo mať v konečnom dôsledku za následok dvojité zdanenie určitej časti zisku. Preto, ak prvá závislá osoba je povinná zvýšiť základ dane z príjmov, tak druhá závislá osoba má právo o rovnakú sumu si základ dane z príjmov znížiť. Tomuto sa hovorí korešpondujúca úprava základu dane z príjmov. Za akých podmienok však má na ňu daňovník právo?

Ak bola transakcia uskutočnená medzi závislými osobami s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovníkmi s trvalým pobytom alebo sídlom na Slovensku) a prvý z daňovníkov z dôvodu transferového oceňovania zvýšil svoj základ dane z príjmov, tak druhý z daňovníkov môže vo vzťahu k týmto transakciám znížiť svoj základ dane z príjmov o rovnakú sumu. Toto právo má druhý z daňovníkov aj v prípade, ak si základ dane z príjmov prvý z daňovníkov nezvýšil sám, ale mu bol zvýšený daňovým úradom na základe daňovej kontroly.

Vykonanie korešpondujúcej úpravy základu dane z príjmov je potrebné v lehote na podanie daňového priznania alebo dodatočného priznania oznámiť daňovému úradu. Na toto oznámenie sa používať formulár Oznámenie o vykonaní úpravy základu dane podľa § 17 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).

Vo vzťahu k zahraničným kontrolovaným transakciám nie je možné vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane z príjmov tak jednoducho. V takomto prípade korešpondujúcu úpravu základu dane z príjmov musí písomne oznámiť daňový úrad. Daňový úrad povolí vo vzťahu k zahraničným kontrolovaným transakciám vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane len vtedy, ak daňová správa štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vykonala zvýšenie základu dane z príjmov závislej osoby v zahraničí.

Podrobné informácie o korešpondujúcej úprave základu dane z príjmov nájdete v našom samostatnom článku Korešpondujúca úprava základu dane.

Príklad na korešpondujúcu úpravu základu dane

Vychádzajme z rovnakého príkladu, aký sme uviedli vyššie pri ilustrovaní povinnosti zvýšiť základ dane z príjmov z dôvodu transferového oceňovania. Dve obchodné spoločnosti (A a B) sa považujú za spriaznené osoby. Obe majú sídlo na Slovensku. Spoločnosť A prenajíma spoločnosti B nehnuteľnosť za cenu 2 000 eur za mesiac. Avšak v prípade nezávislých osôb by sa porovnateľná nehnuteľnosť prenajímala za cenu 1 000 eur za mesiac.

Z dôvodu rozdielu medzi týmito cenami, ktorý spôsobil zníženie základu dane z príjmov, bude musieť spoločnosť B zvýšiť svoj základ dane z príjmov o 12 000 eur za celé zdaňovacie obdobie. Ak takúto úpravu základu dane z príjmov – jeho zvýšenie – vykoná spoločnosť B, tak spoločnosť A má právo vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane z príjmov vo vzťahu k príslušným transakciám. Spoločnosť A teda vo svojom daňovom priznaní vykoná korešpondujúcu úpravu základu dane z príjmov. O sumu 12 000 eur si zníži svoj základ dane z príjmov.

V lehote na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie to oznámi daňovému úradu na formulári Oznámenie o vykonaní úpravy základu dane podľa § 17 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).

The post Transferové oceňovanie 2021 (čo o ňom musíte vedieť) appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Kontrolovaná transakcia

Transferové oceňovanie sa nevzťahuje na všetky transakcie všetkých daňovníkov. Pravidlá transferového oceňovania sa vzťahujú len na presne špecifikované transakcie uskutočňujúce sa medzi presne špecifikovaným okruhom daňovníkov. V súlade s terminológiou používanou v transferovom oceňovaní môžeme povedať, že pravidlá transferového oceňovania sa vzťahujú len na kontrolované transakcie závislých osôb. Na nekontrolované transakcie nezávislých osôb sa transferové oceňovanie nevzťahuje. Práve preto je definícia kontrolovanej transakcie a závislých osôb taká dôležitá.

V zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“) je kontrolovaná transakcia definovaná v § 2 písm. ab). Kontrolovaná transakcia je právny vzťah alebo iný obdobný vzťah medzi dvomi alebo viacerými závislými osobami, pričom aspoň jedna z osôb je daňovník s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov alebo právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem alebo výnos z činnosti alebo z nakladania s majetkom. Zákon o dani z príjmov navyše dodáva, že pri posudzovaní kontrolovanej transakcie sa berie do úvahy skutočný obsah právneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu. Inak povedané, rozhodujúci je obsah vzťahu (čo sa uskutočnením vzťahu dosiahne) a nie forma vzťahu (akým spôsobom sa vzťah uskutoční).

„Kontrolovaná transakcia je vzťah medzi závislými osobami.“

Bližšie vysvetlenie kontrolovanej transakcie

V praxi môže byť kontrolovaná transakcia nákup a predaj tovaru, nákup a predaj služieb, prijatie a poskytnutie úveru a podobne. Aby bola transakcia považovaná za kontrolovanú transakciu, musí ísť o právny alebo jemu obdobný vzťah závislých osôb. Ďalej aspoň jedna z týchto osôb musí byť daňovníkom s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov (príjmy z podnikania, príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjmy z prenájmu, príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu) alebo právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteľné príjmy alebo výnosy z činnosti alebo z nakladania s majetkom. Ak by teda napríklad transakciu uskutočnili manželia ako závislé osoby, ale ani jeden z nich by nemal príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov, tak takáto transakcia by nebola kontrolovaná transakcia.

„Dôležitý je vzťah osôb uskutočňujúcich transakciu a rovnako aj druh ich príjmov.“

Príklady na kontrolované transakcie 

Príkladom na kontrolovanú transakciu môže byť nákup a predaj tovaru medzi živnostníkmi, ktorí sú súrodenci. Kontrolovaná transakcia je v praxi často situácia, keď s.r.o. poskytne úver svojmu spoločníkovi alebo naopak. Častými sú aj kontrolované transakcie, keď spoločník prenajíma nehnuteľnosť svojej s.r.o. Kontrolovaná transakcia je aj to, keď spoločník alebo konateľ predá alebo nakúpi od svojej s.r.o. tovar alebo službu. V mnohých prípadoch dochádza ku kontrolovaným transakciám aj pri obchodoch medzi dvoma firmami, ktoré majú rovnakého spoločníka alebo ktorých spoločníci sú blízkymi osobami (manželia, súrodenci, rodičia a deti a podobne). Príkladov na kontrolované transakcie by sa samozrejme dalo vymyslieť nespočetne veľa. Na všetky sa vzťahuje transferové oceňovanie.

Nekontrolovaná transakcia

Opakom kontrolovanej transakcie je nekontrolovaná transakcia. Nekontrolovaná transakcia je teda každá transakcia, ktorá nie kontrolovanou transakciou. Zjednodušene povedané, nekontrolovaná transakcia je právny vzťah alebo jemu obdobný vzťah medzi dvoma alebo viacerými nezávislými osobami.

„Nekontrolovaná transakcia je transakcia medzi nezávislými osobami.“

V súvislosti kontrolovanou transakciou zákon o dani z príjmov obsahuje jednu výnimku, kedy nekontrolovaná transakcia je aj taká transakcia, ktorú uskutočnia závislé osoby. Kontrolovaná transakcia nie je prenájom, z ktorého plynú príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, ak ide o nehnuteľnosť nezaradenú do obchodného majetku podľa § 2 písm. m) zákona o dani z príjmov a nájomcom je fyzická osoba, ktorá túto nehnuteľnosť využíva na osobné účely. Znamená to, že takýto prenájom nehnuteľnosti nezaradenej do obchodného majetku medzi fyzickými osobami, ktoré sú závislými osobami (napríklad medzi manželmi, súrodencami, rodičmi, deťmi a podobne), nebude podliehať transferovému oceňovaniu, ak nájomca túto nehnuteľnosť bude využívať len na osobné účely (napríklad na vlastné bývanie) a nebude ju využívať na iné ako osobné účely (napríklad na podnikanie).

Príklady na nekontrolované transakcie 

Príkladov na nekontrolovanú transakciu je tiež možné uviesť veľa. Nekontrolovaná transakcia je pre s.r.o. napríklad predaj tovaru alebo služieb osobe, ktorá v tejto firme nie je konateľom a nemá v nej najmenej 25 % podiel na základnom imaní, hlasovacích právach alebo zisku. Nekontrolovaná transakcia je aj predaj majetku medzi blízkymi osobami, z ktorých ani jedna pri nej nekoná v postavení osoby s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov. Nekontrolovaná transakcia je aj transakcia medzi firmami, ktoré nie sú ekonomicky, personálne, inak prepojené a ani prepojené na základe súčasti konsolidovaného celku.

Delenie kontrolovaných transakcií a nekontrolovaných transakcií

Ako vyplýva z tohto príspevku, v transferovom oceňovaní rozlišujeme dve hlavné kategórie transakcií – kontrolované transakcie a nekontrolované transakcie. V transferovom oceňovaní má význam aj ich ďalšie členenie.

Kontrolované transakcie sa v transferovom oceňovaní ďalej členia na tuzemské kontrolované transakcie a zahraničné kontrolované transakcie. Tuzemská kontrolovaná transakcia je transakcia medzi závislými osobami, z ktorých obe sú daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Zahraničná kontrolovaná transakcia je transakcia medzi závislými osobami, z ktorých jedna je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a druhá je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou. Tuzemská kontrolovaná transakcia je tak napríklad transakcia medzi firmami, ktoré majú sídlo na Slovensku. A zahraničná kontrolovaná transakcia je tak napríklad transakcia medzi firmou so sídlom na Slovensku a firmou so sídlom v Česku.

„Kontrolované transakcie sa delia na tuzemské a zahraničné kontrolované transakcie.“

Nekontrolované transakcie sa zase v transferovom oceňovaní členia na interné nekontrolované transakcie a externé nekontrolované transakcie. Interná nekontrolovaná transakcie je pre daňovníka transakcia, ktorú uskutočňuje práve tento daňovník s inou nezávislou osobou. Externá nekontrolovaná transakcia je pre daňovníka transakcia, ktorú uskutočňujú nezávislé osoby, z ktorých ani jednou nie je tento daňovník. Interná nekontrolovaná transakcia je tak napríklad pre spoločnosť Alfa, s.r.o. transakcia medzi spoločnosťou Alfa, s.r.o. a spoločnosťou Beta, s.r.o. Externá nekontrolovaná transakcia je tak napríklad pre spoločnosť Alfa, s.r.o. transakcia medzi spoločnosťou Gama, s.r.o. a spoločnosťou Delta, s.r.o.

„Nekontrolované transakcie sa delia na interné a externé nekontrolované transakcie.“

Porovnávanie kontrolovaných transakcií a nekontrolovaných transakcií

Kontrolované transakcie a nekontrolované transakcie majú v transferovom oceňovaní veľký význam. Kontrolovaná transakcia sa v transferovom oceňovaní porovnáva s porovnateľnou nekontrolovanou transakciou. Cieľom takéhoto porovnávania je zistiť, či ceny a podmienky kontrolovanej transakcie zodpovedali cenám a podmienkam porovnateľnej nekontrolovanej transakcie. Podľa výsledku tohto porovnanie závislá osoba vie to, či a o koľko musí upraviť svoj základ dane z príjmov. Takéto porovnávanie sa uskutočňuje pri uplatňovaní metód transferového oceňovania a musí byť v súlade s princípom nezávislého vzťahu. To znamená, že všetky ekonomické významné charakteristiky porovnávaných kontrolovaných transakcií a nekontrolovaných transakcií musia byť navzájom porovnateľné.

„Kontrolované transakcie sa porovnávajú s porovnateľnými nekontrolovanými transakciami.“

The post Kontrolovaná transakcia a nekontrolovaná transakcia appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Transakcie závislých osôb a transakcie nezávislých osôb

Keď navzájom spolu obchodujú nezávislé osoby, tak podmienky ich obchodných vzťahov sú spravidla výsledkom pôsobenia trhových síl. Kupujúci chce kúpiť za čo najnižšiu cenu a predávajúci chce predať za čo najvyššiu cenu. Na trhu existuje niekoľko kupujúcich ochotných kúpiť a niekoľko predávajúcich ochotných predať. Ich vzájomným „vyjednávaním“ sa na trhu vytvorí cena, ktorá je dobrovoľne akceptovateľná pre obe strany – kupujúceho aj predávajúceho. Preto táto cena zároveň nie je neprimerane výhodná alebo neprimerane nevýhodná ani pre jednu zo zúčastnených strán.

Keď však navzájom obchodujú nejakým spôsobom prepojené osoby, situácia je odlišná. Podmienky v obchodných vzťahoch závislých osôb už nie sú v plnej miere ovplyvňované trhovými silami. Naopak, do značnej miery sú ovplyvňované ich vzájomným vzťahom, vďaka ktorému medzi závislými osobami existuje určitá blízkosť. Za príkladmi, ktoré to potvrdzujú, nemusíme ísť vôbec ďaleko. Ak predávate niekomu niečo zo svojej blízkej rodiny, cena bude pravdepodobne iná ako v prípade, keby ste to predávali niekomu cudziemu. Takéto správanie je úplne prirodzené. Podobne to funguje aj v podnikateľskej sfére s tým rozdielom, že takéto konanie môže ovplyvňovať daňové príjmy štátov.

„Medzi transakciami závislých osôb a transakciami nezávislých osôb sú prirodzené rozdiely.“

Aby sa zabránilo účelovému ovplyvňovaniu základu dane cez transakcie závislých osôb, vyvinuli sa pravidlá transferového oceňovania. Podľa nich musia závislé osoby zo vzájomných transakcií vykazovať taký základ dane, aký by z takýchto transakciách vykazovali nezávislé osoby. A na identifikovanie podmienok transakcií závislých osôb, ktoré by boli v súlade s podmienkami porovnateľných transakcií nezávislých osôb, sa uplatňuje takzvaný „princíp nezávislého vzťahu“.

Princíp nezávislého vzťahu

Princíp nezávislého vzťahu predstavuje medzinárodne uznávanú normu a je základom a východiskom celého transferového oceňovania. Princíp nezávislého vzťahu predstavuje predpoklad, na základe ktorého je možné identifikovať podmienky transakcií závislých osôb, ktoré by zodpovedali podmienkam porovnateľných transakcií nezávislých osôb. Inými slovami povedané, na základe princípu nezávislého vzťahu je možné zistiť, akú cenu alebo iné podmienky by medzi sebou dohodli nezávislé osoby, keby uskutočnili takú istú transakciu, akú uskutočnili závislé osoby.

Ceny transakcií závislých osôb stanovené v súlade s princípom nezávislého vzťahu by mali zabezpečiť, aby bol zisk medzi závislé osoby spravodlivo rozdelený podľa toho, ako sa funkciami a rizikami podieľali na danej transakcii. Podstata používania princípu nezávislého vzťahu je definovaná aj v § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Princíp nezávislého vzťahu je založený na porovnávaní podmienok dohodnutých v kontrolovaných transakciách medzi závislými osobami s podmienkami, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných transakciách za porovnateľných okolností v príslušných obdobiach.

„Princíp nezávislého vzťahu vychádza z porovnávania podmienok transakcií závislých osôb s podmienkami transakcií nezávislých osôb.“

Princíp nezávislého vzťahu a jeho aplikácia

Princíp nezávislého vzťahu sa musí aplikovať tak, aby bola medzi transakciami závislých osôb a nezávislých osôb zabezpečená porovnateľnosť. Podmienky sú vzájomne porovnateľné vtedy, ak medzi nimi nie je zásadný rozdiel alebo ak možno vplyv týchto rozdielov úpravami odstrániť. Ak napríklad farma a mliekareň ako závislé osoby zo Slovenska medzi sebou obchodujú s mliekom, nie je pre túto transakciu porovnateľný predaj mlieka medzi nezávislými osobami z Austrálie. Ekonomické prostredie na Slovensku a v Austrálii je odlišné a môže mať zásadný vplyv na cenu mlieka. Pre túto transakciu by ale porovnateľná transakcia bola tá, keby farma predávala mlieko aj iný odberateľom, než len mliekarni, s ktorou je prepojená. V takomto prípade by transakcie „farma – závislá mliekareň“ a „farma – nezávislá mliekareň“ boli porovnateľné. Princíp nezávislého vzťahu by bol dodržaný, pretože žiadny rozdiel medzi týmito transakciami nie je podstatný a nemôže podstatne ovplyvniť cenu.

„Transakcie sú porovnateľné, ak medzi nimi nie je podstatný rozdiel ovplyvňujúci cenu.“

Princíp nezávislého vzťahu a analýza porovnateľnosti

Pri aplikácii princípu nezávislého vzťahu a porovnávaní transakcií závislých osôb s transakciami nezávislých osôb sa berie do úvahy viacero faktorov. Zohľadňujú sa hlavne vlastnosti porovnávaného majetku alebo služby, činnosti vykonávané porovnávanými osobami, riziká podstupované porovnávanými osobami, zmluvné podmienky porovnávaných osôb, ekonomické prostredie porovnávaných osôb a obchodné stratégie porovnávaných osôb. Tento proces porovnávania všetkých aspektov kontrolovaných a nekontrolovaných transakcií sa nazýva analýza porovnateľnosti. Získavanie porovnateľných údajov je jednou z najkritickejších a zároveň najdôležitejších súčastí analýzy porovnateľnosti. Preto by malo byť vykonané transparentne, systematicky a overiteľne.

„Princíp nezávislého vzťahu sa nezaobíde bez analýzy porovnateľnosti.“

Faktory porovnateľnosti pri aplikácii princípu nezávislého vzťahu

Princíp nezávislého vzťahu je založený na porovnávaní podmienok dohodnutých v kontrolovaných transakciách medzi závislými osobami s podmienkami, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé osoby. Predmetom porovnávania kontrolovaných a nekontrolovaných transakcií je päť základných skupín faktorov, ktorá väčšinou majú vplyv na cenu.

Charakteristiky porovnávaného majetku alebo služby

Odlišnosti v špecifických vlastnostiach majetkov alebo služieb aspoň čiastočne vysvetľujú rozdiely v ich cenách. Preto môže byť porovnanie týchto vlastností pri určovaní porovnateľnosti kontrolovaných a nekontrolovaných transakcií veľmi dôležité. V prípade hmotného majetku možno považovať za dôležité jeho fyzické vlastnosti, kvalitu, spoľahlivosť, dostupnosť a objem ponuky. V prípade služieb možno považovať za dôležité ich povahu a rozsah. V prípade nehmotného majetku možno považovať za dôležité typ majetku, formu transakcie, dĺžku ochrany, stupeň ochrany a predpokladané zisky z jeho použitia. V závislosti od zvolenej metódy transferového oceňovania je nevyhnutné tomuto faktoru prisudzovať väčšiu či menšiu dôležitosť.

Funkcie a riziká porovnávaných osôb 

V obchodných vzťahoch medzi nezávislými osobami bude cena obvykle zohľadňovať funkcie, ktoré každá z osôb vykonáva, s prihliadnutím na používaný majetok a podstupované riziká. Preto je pri určovaní porovnateľnosti kontrolovaných a nekontrolovaných transakcií dôležitá funkčná analýza, ktorá identifikuje a porovnáva realizované činnosti, zodpovednosť, používaný majetok a riziká podstupované stranami zúčastnenými na transakcii. Medzi identifikované a porovnávané funkcie patrí napríklad výskum, vývoj, výroba, montáž, nákup, distribúcia, marketing, propagácia, doprava, financovanie, riadenie a podobne. Medzi identifikované a porovnávané riziká patria napríklad trhové riziká ako vstupné náklady a kolísanie vstupných cien, riziko straty spojené s investíciou do majetku a s jeho používaním, riziko úspechu alebo neúspechu investície do výskumu a vývoja, finančné riziká ako zmeny menových kurzov a úrokovej miery, úverové riziká a podobne.

Zmluvné podmienky porovnávaných osôb

Zmluvné podmienky v nezávislom obchodnom vzťahu vo všeobecnosti definujú ako budú medzi strany rozdelené zodpovednosť, riziká a prínosy. Podmienky transakcií môžu byť okrem písomnej zmluvy obsiahnuté v korešpondencii alebo inej komunikácii medzi stranami. Ak neexistujú písomné podmienky, zmluvné vzťahy strán musia byť odvodené od ich správania a z ekonomických zásad, ktorými sa všeobecne riadia vzťahy medzi nezávislými osobami. V rámci transakcií medzi nezávislými osobami rozdielnosť záujmov jednotlivých strán zaisťuje, že budú spravidla požadovať, aby druhá zmluvná strana dodržiavala zmluvné podmienky. Rovnaká rozdielnosť záujmov však nemusí existovať v prípade závislých osôb a preto je dôležité skúmať, či správanie zmluvných strán je v súlade so zmluvnými podmienkami alebo zo správania zmluvných strán vyplýva, že zmluvné podmienky neboli dodržiavané alebo sú predstierané.

Ekonomické prostredie porovnávaných osôb 

Nezávislé ceny sa môžu na rôznych trhoch odlišovať dokonca aj v transakciách, ktorých predmetom je rovnaký majetok alebo služba. Aby bola dosiahnutá porovnateľnosť, je potrebné, aby trhy, na ktorých nezávislé a závislé osoby pôsobia, nemali rozdiely s podstatným vplyvom na cenu alebo aby bolo možné vykonať primerane presné úpravy za účelom eliminácie dopadov takýchto rozdielov. Medzi ekonomické okolnosti, ktoré môžu byť relevantné pre určenie porovnateľnosti trhov, patrí hospodársky, podnikateľský alebo produktový cyklus, geografické umiestnenie, veľkosť trhu, veľkosť konkurencie na trhoch a vzájomné konkurenčné postavenie kupujúcich a predávajúcich, dostupnosť substitučného tovaru a služieb a riziko z neho prameniace, v určitých oblastiach kúpna sila spotrebiteľov, povaha a rozsah štátnej regulácie trhu, výrobné náklady vrátane nákladov na pôdu, pracovnú silu a kapitál, náklady na dopravu, úroveň trhu, dátum a čas transakcie a podobne.

Obchodné stratégie porovnávaných osôb

Pri určovaní porovnateľnosti pre účely transferových cien je potrebné skúmať tiež obchodné stratégie. Obchodné stratégie budú brať do úvahy mnoho aspektov podniku ako sú inovácie a vývoj nového produktu, miera diverzifikácie, averzia k riziku, hodnotenie politických zmien, existujúce a pripravované zákony, doba trvania dohôd a ostatné faktory súvisiace s každodenným správaním podniku. Takéto podnikateľské stratégie je potrebné pri stanovení porovnateľnosti kontrolovaných a nekontrolovaných transakcií podniku zohľadniť. Medzi podnikateľské stratégie môže tiež patriť prenikanie na trh alebo zvyšovanie trhového podielu. Podnik usilujúci sa o preniknutie na trh alebo o zvýšenie trhového podielu môže dočasne za svoj produkt požadovať nižšiu cenu ako je cena za inak porovnateľné produkty na rovnakom trhu, môže mať dočasne vyššie náklady a tak môže dosahovať nižšie zisky ako osoby podnikajúce na rovnakom trhu.

The post Princíp nezávislého vzťahu appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.

Metódy transferového oceňovania a ich význam

Celé transferové oceňovanie sa v zásade zaoberá posudzovaním toho, či cena použitá v kontrolovaných transakciách závislých osôb zodpovedala princípu nezávislého vzťahu. Inými slovami povedané, či cena medzi závislými osobami bola taká, akú by medzi sebou v porovnateľných transakciách dohodli nezávislé osoby. Práve na toto v transferovom oceňovaní slúžia metódy transferového oceňovania.

„Metódy transferového oceňovania majú v transferovom oceňovaní nezastupiteľnú úlohu.“

Metódy transferového oceňovania majú v transferovom oceňovaní dve hlavné funkcie:

1. zisťujú, či ceny použité v transakciách závislých osôb zodpovedali cenám použitým v porovnateľných transakciách nezávislých osôb,
2. zisťujú rozdiel, o ktorý sa ceny použité v transakciách závislých osôb líšili od cien použitých v porovnateľných transakciách nezávislých osôb.

Prvá z vyššie uvedených funkcií metódy transferového oceňovania slúži na to, aby závislé osoby vedeli stanoviť cenu vzájomných transakcií tak, aby zodpovedala princípu nezávislého vzťahu. Ak závislé osoby stanovia cenu tak, že bude zodpovedať princípu nezávislého vzťahu, nemusia upravovať základ dane z príjmov. Ak cena použitá v transakciách závislých osôb nezodpovedala princípu nezávislého vzťahu, využíva sa druhá z vyššie uvedených funkcií metód transferového oceňovania. Závislé osoby v takomto prípade musia v daňovom priznaní upraviť svoj základ dane z príjmov. Aby závislé osoby vedeli, o akú sumu upraviť základ dane z príjmov, musia vyčísliť rozdiel medzi použitou cenou a cenou porovnateľných transakcií nezávislých osôb. A tento rozdiel zistia jedine pomocou metódy transferového oceňovania. Základná transferová dokumentácia a úplná transferová dokumentácia navyše povinne obsahujú aplikáciu metódy transferového oceňovania.

Pre ich dôležitosť majú daňovníci možnosť požiadať daňový úrad aj o odsúhlasenie používania konkrétnej metódy transferového oceňovania. Podrobnosti o tom nájdete v článku Odsúhlasenie metódy transferového oceňovania.

Metódy transferového oceňovania – druhy

Rozlišujú sa dve skupiny metód transferového oceňovania – metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny, a metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania zisku. Uvádza ich tak Smernica OECD o transferovom oceňovaní, ako aj zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“). Medzi metódy transferového oceňovania vychádzajúce z porovnávania ceny patrí: metóda nezávislej trhovej ceny, metóda následného predaja a metóda zvýšených nákladov. Medzi metódy transferového oceňovania vychádzajúce z porovnávania zisku patrí: metóda delenia zisku a metóda čistého obchodného rozpätia.

„Existuje päť rôznych metód transferového oceňovania a delia sa do dvoch skupín.“

Výber vhodnej metódy transferového oceňovania

Výber metódy transferového oceňovania je na daňovníkovi. Ani jedna z metód transferového oceňovania však nie je vhodná pre všetky možné situácie. Preto nie v každej situácii si daňovník môže metódu transferového oceňovania vybrať. Všetko záleží od konkrétnej situácie, od závislých osôb uskutočňujúcich transakciu a od dostupnosti porovnateľných údajov nezávislých osôb.

Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny, sú vo všeobecnosti považované za najpriamejší spôsob overenia platnosti princípu nezávislého vzťahu. V prípadoch, kedy je možné s rovnakou spoľahlivosťou aplikovať metódy transferového oceňovania vychádzajúce z porovnávania ceny a aj metódy transferového oceňovania vychádzajúce z porovnávania zisku, je preto vhodnejšie aplikovať metódy vychádzajúce z porovnávania ceny. A ak je možné s rovnakou spoľahlivosťou aplikovať metódu nezávislej trhovej ceny a inú metódu transferového oceňovania, mala by byť uprednostnená metóda nezávislej trhovej ceny. Existujú ale aj situácie, kedy sú metódy vychádzajúce z porovnávania zisku vhodnejšie, než metódy vychádzajúce z porovnávania zisku. Ide napríklad o prípady, kedy má každá zo závislých osôb v súvislosti s kontrolovanou transakciou hodnotný a unikátny prínos, keď závislé osoby uskutočňujú vysoko integrované činnosti alebo keď nie sú k dispozícii žiadne porovnateľné informácie alebo sú k dispozícii len obmedzené porovnateľné informácie.

„Metódy transferového oceňovania vychádzajúce z porovnávania ceny sú spoľahlivejšie.“

Zákon o dani z príjmov okrem toho umožňuje používať aj kombináciu metód transferového oceňovania alebo dokonca vlastnú metódu transferového oceňovania. Použitie vlastnej metódy transferového oceňovania však vždy musí byť v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

Pri výbere najvhodnejšej metódy transferového oceňovania pre konkrétny prípad sa posudzujú nasledujúce faktory:

• silné a slabé stránky metódy transferového oceňovania,
• vhodnosť metódy transferového oceňovania v súvislosti s povahou kontrolovanej transakcie určená predovšetkým prostredníctvom funkčnej analýzy,
• dostupnosť spoľahlivých porovnateľných informácií nevyhnutných pre aplikáciu príslušnej metódy transferového oceňovania,
• úroveň porovnateľnosti kontrolovaných a nekontrolovaných transakcií vrátane spoľahlivosti úprav z hľadiska porovnateľnosti, ktoré môžu byť nevyhnutné pre elimináciu prípadných podstatných rozdielov medzi týmito transakciami.

Metóda nezávislej trhovej ceny

Metóda nezávislej trhovej ceny je v zákone o dani z príjmov popísaná v § 18 ods. 2 písm. a). Metóda nezávislej trhovej ceny, ako vyplýva aj z jej názvu, patrí medzi metódy transferového oceňovania, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny. Metóda nezávislej trhovej ceny porovnáva cenu predávaného majetku alebo služby medzi závislými osobami s cenou predávaného majetku alebo služby v porovnateľnej transakcii nezávislých osôb za porovnateľných okolností.

Použitie metódy nezávislej trhovej ceny si vyžaduje vysoký stupeň porovnateľnosti všetkých aspektov kontrolovanej transakcie s nekontrolovanou transakciou. Tam, kde je možné nájsť porovnateľné nekontrolované transakcie, je metóda nezávislej trhovej ceny najspoľahlivejšia zo všetkých metód transferového oceňovania. V praxi je preto metóda nezávislej trhovej ceny obzvlášť spoľahlivá vtedy, ak závislá osoba predáva rovnaký produkt, aký sa predáva a kupuje medzi nezávislými osobami, alebo ak závislá osoba sama predáva rovnaký produkt zároveň závislým osobám a aj nezávislým osobám. Preto má v takýchto prípadoch metóda nezávislej trhovej ceny prednosť pred všetkými ostatnými metódami transferového oceňovania.

„Metóda nezávislej trhovej ceny je najspoľahlivejšia zo všetkých metód.“

Príklad na aplikáciu metódy nezávislej trhovej ceny

Spoločnosť Alfa a spoločnosť Beta sú závislými osobami, a spoločnosť Gama je voči týmto spoločnostiam nezávislá. Spoločnosť Alfa predáva spoločnosti Beta tovar za cenu 1 000 eur (kontrolovaná transakcia). Okrem toho spoločnosť Alfa predáva za rovnakých podmienok rovnaký tovar aj spoločnosti Gama za cenu 2 000 eur (nekontrolovaná transakcia). Porovnaním kontrolovanej a nekontrolovanej transakcie môžeme aplikáciou metódy nezávislej trhovej ceny dospieť k záveru, že v tomto prípade cena 1 000 eur použitá v transakcii medzi závislými osobami (spoločnosťou Alfa a Beta) princípu nezávislého vzťahu nezodpovedá. Princípu nezávislého vzťahu zodpovedá cena 2 000 eur použitá v transakcii medzi nezávislými osobami (spoločnosťou Alfa a Gama).

Metóda následného predaja

Metóda následného predaja je v zákone o dani z príjmov popísaná v § 18 ods. 2 písm. b). Metóda následného predaja tiež patrí medzi metódy transferového oceňovania, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny. Metóda následného predaja vychádza z ceny, za ktorú je produkt nakúpený od závislej osoby následne predaný nezávislej osobe. Cena pri následnom predaji sa potom znižuje o primerané obchodné rozpätie predstavujúce čiastku, z ktorej by sa následný predajca snažil pokryť svoje náklady a dosiahnuť primeraný zisk s ohľadom na vykonávané funkcie, používaný majetok a predpokladané riziká. Zostatok po odpočítaní obchodného rozpätia je možné po zohľadnení ostatných nákladov spojených s nákupom produktu považovať za nezávislú cenu.

„Metóda následného predaja vychádza z nezávislej ceny použitej pri následnom predaji.“

Obchodné rozpätie predajcu pri následnom predaji v kontrolovanej transakcii môže byť stanovené podľa obchodného rozpätia pri následnom predaji, ktoré rovnaký predajca dosahuje pri položkách nakúpených a predaných v porovnateľných nekontrolovaných transakciách alebo podľa obchodného rozpätia pri následnom predaji dosahovanom inou nezávislou osobou v porovnateľných nekontrolovaných transakciách.

Obchodné rozpätie predstavuje percentuálne vyjadrenie rozdielu medzi predajnou cenou a nákupnou cenou voči predajnej cene. Percentuálna výška obchodného rozpätia sa počíta takto: [(predajná cena – nákupná cena) / predajná cena] x 100. Absolútna výška obchodného rozpätia sa počíta ako rozdiel medzi predajnou cenou a nákupnou cenou. Pre obchodné rozpätie sa tiež zvykne používať aj synonymický výraz „obchodná marža“.

Príklad na aplikáciu metódy následného predaja

Spoločnosť Alfa a spoločnosť Beta sú závislými osobami, a spoločnosť Gama je voči týmto spoločnostiam nezávislá. Spoločnosť Alfa predáva závislej osobe, spoločnosti Beta, tovar za cenu 500 eur. Spoločnosť Beta tento istý tovar ďalej predáva nezávislej osobe, spoločnosti Gama, za cenu 1 000 eur. Nezávislí predajcovia v porovnateľných transakciách za porovnateľných okolností dosahujú obchodné rozpätie (obchodnú maržu) vo výške 20 %.

Metóda následného predaja spočíva vo vypočítaní ceny tovaru zodpovedajúcej princípu nezávislého vzťahu, za ktorú by ho mala spoločnosť Beta nakupovať od spoločnosti Alfa (resp. za ktorú by ho spoločnosť Alfa mala predávať spoločnosti Beta), a to prostredníctvom percentuálnej výšky obchodného rozpätia, ktoré by v prípade spoločnosti Beta pri následnom predaji tohto tovaru dosahovali nezávislí predajcovia. Východiskom pre náš výpočet bude vzorec OR = (PC – NC) / PC. V ňom OR predstavuje obchodné rozpätie v desatinnom vyjadrení uplatňované pri nezávislých osobách, PC predstavuje predajnú cenu uplatňovanú pri predaji nezávislej osobe, NC predstavuje nákupnú cenu uplatňovanú pri nákupe od nezávislej osoby.

Z uvedených premenných nepoznáme len nákupnú cenu uplatňovanú pri nákupe od nezávislej osoby, ktorú potrebujeme vypočítať. Preto si uvedený vzorec pre účely nášho výpočtu upravíme do nasledujúcej podoby NC = PC – (OR x PC). Po dosadení konkrétnych čísel dostávame nasledujúcu rovnicu: NC = 1 000 – (0,20 x 1 000). Jej výsledkom je číslo 800. Znamená to, že cena tovaru zodpovedajúca princípu nezávislého vzťahu, za ktorú by ho spoločnosť Beta mala nakupovať od spoločnosti Alfa (resp. za ktorú by ho spoločnosť Alfa mala predávať spoločnosti Beta), je 800 eur.

Metóda zvýšených nákladov

Metóda zvýšených nákladov je v zákone o dani z príjmov popísaná v § 18 ods. 2 písm. c). Aj metóda následného predaja patrí medzi metódy transferového oceňovania, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny. Metóda zvýšených nákladov vychádza z nákladov, ktoré vznikli dodávateľovi majetku alebo služby v kontrolovanej transakcii na majetok prevádzaný alebo službu poskytovanú závislému odberateľovi. K týmto nákladom sa potom pripočíta primeraná obchodná prirážka, aby sa dosiahol primeraný zisk s ohľadom na vykonávané funkcie a trhové podmienky. Výsledok, ktorý sa dosiahne po pripočítaní obchodnej prirážky k vyššie uvedeným nákladom, je možné považovať za nezávislú cenu pôvodnej kontrolovanej transakcie.

„Metóda zvýšených nákladov pripočítava k skutočným nákladom obvyklú obchodnú prirážku.“

Obchodná prirážka dodávateľa v kontrolovanej transakcii by mala byť v ideálnom prípade stanovená podľa obchodnej prirážky, ktorú rovnaký dodávateľ dosahuje v porovnateľnej nekontrolovanej transakcii alebo podľa obchodnej prirážky, ktorá by bola dosiahnutá v porovnateľných transakciách nezávislou osobou.

Obchodná prirážka predstavuje percentuálne vyjadrenie rozdielu medzi predajnou cenou a nákupnou cenou voči nákupnej cene. Percentuálna výška obchodnej prirážky sa počíta takto: [(predajná cena – nákupná cena) / nákupná cena] x 100. Absolútna výška obchodnej prirážky sa počíta ako rozdiel medzi predajnou cenou a nákupnou cenou. V absolútnom vyjadrení je výška obchodnej prirážky rovnaká ako výška obchodného rozpätia, avšak v percentuálnom vyjadrení to už neplatí.

Príklad na aplikáciu metódy zvýšených nákladov

Spoločnosť Alfa a spoločnosť Beta sú závislými osobami, a spoločnosť Gama je voči týmto spoločnostiam nezávislá. Spoločnosť Alfa vyrába výrobok, pričom priame a nepriame náklady na jeho výrobu sú vo výške 1 000 eur. Spoločnosť Alfa predáva závislej osobe, spoločnosti Beta, výrobok za cenu 1 100 eur, čo znamená, že si uplatňuje obchodnú prirážku vo výške 10 %. Nezávislí výrobcovia si v porovnateľných transakciách za porovnateľných okolností uplatňujú obchodnú prirážku vo výške 20 %.

Metóda zvýšených nákladov spočíva vo vypočítaní ceny zodpovedajúcej princípu nezávislého vzťahu, za ktorú by spoločnosť Alfa mala výrobok predávať spoločnosti Beta. Táto cena sa bude počítať z priamych a nepriamych nákladov spoločnosti Alfa na výrobu výrobku, ktoré sa zvýšia o obchodnú prirážku, ktorú by si v porovnateľných transakciách za porovnateľných okolností uplatňovali nezávislí výrobcovia. Východiskom pre náš výpočet bude vzorec OP = (PC – N) / N. V ňom OP predstavuje obchodnú prirážku v desatinnom vyjadrení uplatňovanú pri nezávislých osobách, PC predstavuje predajnú cenu uplatňovanú pri predaji nezávislej osobe, N predstavuje náklady závislej osoby.

Z uvedených premenných nepoznáme len predajnú cenu uplatňovanú pri nezávislých osobách, ktorú potrebujeme vypočítať. Preto si uvedený vzorec pre účely nášho výpočtu upravíme do nasledujúcej podoby PC = N + (OP x N). Po dosadení konkrétnych čísel dostávame nasledujúcu rovnicu: PC = 1 000 + (0,20 x 1 000). Jej výsledkom je číslo 1 200. Znamená to, že cena zodpovedajúca princípu nezávislého vzťahu, za ktorú by spoločnosť Alfa mala predávať výrobok spoločnosti Beta, je 1 200 eur.

Metóda delenia zisku

Metóda delenia zisku je v zákone o dani z príjmov popísaná v § 18 ods. 3 písm. a). Metóda delenia zisku patrí medzi metódy transferového oceňovania, ktoré vychádzajú z porovnávania zisku, ako vyplýva aj z jej názvu. Metóda delenia zisku sa snaží eliminovať vplyv osobitných podmienok stanovených v rámci kontrolovanej transakcie (alebo kontrolovaných transakcií, ktoré je vhodné agregovať) na zisk stanovením takého rozdelenia zisku, aké by nezávislé osoby očakávali z účasti v takejto transakcii alebo transakciách. Metóda delenia zisku najskôr identifikuje zisky alebo straty, ktoré majú byť rozdelené medzi závislé osoby z kontrolovaných transakcií, na ktorých sa závislé osoby zúčastňujú (tzv. „kombinované zisky“). Potom sa tieto kombinované zisky rozdelia medzi závislé osoby na takom základe, ktorý sa približuje takému rozdeleniu ziskov, aké by bolo očakávané v dohode uzatvorenej v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

„Metóda delenia zisku rozdeľuje zisk medzi závislé osoby tak, ako by to robili nezávislé osoby.“

Kombinované zisky, ktoré majú byť rozdelené v rámci metódy delenia zisku, sú zisky závislých osôb z kontrolovaných transakcií, v ktorých sú závislé osoby zúčastnené. Kombinované zisky na rozdelenie by mali zahrňovať iba tie zisky, ktoré vznikajú zo skúmaných kontrolovaných transakcií. Existuje niekoľko prístupov, ako odhadnúť rozdelenie ziskov, na ktorom by sa dohodli nezávislé osoby. Medzi dva z týchto prístupov patrí kontribučná analýza a reziduálna analýza.

Metóda delenia zisku – kontribučná analýza

V rámci kontribučnej analýzy by mali byť kombinované zisky rozdelené medzi závislé osoby na základe primeraného priblíženia rozdelenia zisku, aké by nezávislé osoby očakávali z účasti v takýchto transakciách. Takéto rozdelenie môže byť podporené porovnateľnými údajmi, ak sú k dispozícii. V prípade, že takéto údaje absentujú, je rozdelenie zisku často založené na relatívnej hodnote funkcií každej zo závislých osôb zúčastňujúcej sa kontrolovaných transakcií so zohľadnením ich používaného majetku a predpokladaných rizík. V prípade, keď je možné relatívnu hodnotu prínosov merať priamo, nemusí byť nevyhnutné odhadovať skutočnú trhovú hodnotu prínosov každej zo zúčastnených strán.

Metóda delenia zisku – reziduálna analýza

Reziduálna analýza rozdeľuje kombinované zisky zo skúmaných kontrolovaných transakcií v dvoch fázach. V prvej fáze je každému zúčastnenému pridelená nezávislá odmena za jeho nejedinečné prínosy v súvislosti s kontrolovanými transakciami. Táto počiatočná odmena by spravidla bola stanovená na základe aplikácie jednej z metód transferového oceňovania vychádzajúcich z porovnávania ceny alebo metódy čistého obchodného rozpätia s ohľadom na odmenu porovnateľných transakcií medzi nezávislými osobami. A táto odmena by teda všeobecne nezohľadňovala odmenu, ktorá by plynula z jedinečného a hodnotného prínosu zúčastnených strán. V druhej fáze by akýkoľvek reziduálny zisk, ktorý by zostal po rozdelení v rámci prvej fázy, bol rozdelený medzi strany na základe analýzy skutočností a okolností tak, ako by bol tento reziduálny zisk rozdelený medzi nezávislé osoby.

Príklad na aplikáciu metódy delenia zisku (kontribučná analýza) 

Spoločnosť Alfa vyrába batérie do elektromobilov. Vyvinula špeciálnu technológiu, vďaka ktorej batérie nadobúdajú dvojnásobne vyššiu kapacitu v porovnaní s rozmerovo rovnakými konvenčnými batériami. Spoločnosť Alfa túto technológiu pri výrobe batérií aj použila. Predaj týchto výrobkov sa uskutočňuje pod obchodnou značkou závislej osoby, spoločnosti Beta, ktorá zabezpečuje aj propagáciu týchto výrobkov. Spoločnosť Alfa predala spoločnosti Beta batérie za 1 000 000 eur. Náklady spoločnosti Alfa spojené s batériami boli vo výške 900 000 eur. Spoločnosť Beta tieto batérie ďalej predala nezávislým osobám za 1 500 000 eur. Jej celkové náklady spojené s ich predajom boli vo výške 1 100 000 eur. Z výroby, nákupu a predaja batérií dosiahli spoločnosti Alfa a Beta úhrnný zisk 500 000 eur. Ak by išlo o nezávislé osoby, delili by si tento zisk v pomere 3:2 v prospech výrobcu špeciálnych batérií. V súlade s tým by mala byť aj cena stanovená tak, aby uvedený zisk pripadal na obchodnú spoločnosť Alfa vo výške 300 000 eur (3/5 z 500 000 eur) a na obchodnú spoločnosť Beta vo výške 200 000 eur (2/5 z 500 000 eur). Cena zodpovedajúca princípu nezávislého vzťahu by potom mala byť stanovená na úrovni 1 200 000 eur [900 000 eur (náklady spoločnosti Alfa) + 300 000 eur (pomerná časť zisku pripadajúca na spoločnosť Alfa)].

Príklad na aplikáciu metódy delenia zisku (reziduálna analýza) 

Spoločnosť Alfa vyrába medicínske prístroje. Vyvinula špeciálnu technológiu, vďaka ktorej je jej prístroj schopný diagnostikovať onkologické ochorenia vo včasnejšom štádiu v porovnaní konvenčnými prístrojmi. Spoločnosť Alfa túto technológiu pri výrobe prístroja aj použila. Na výskum a vývoj tejto novej technológie bolo vynaložených 600 000 eur. Predaj týchto výrobkov nezávislým osobám sa uskutočňuje pod obchodnou značkou závislej osoby, spoločnosti Beta. Tá zabezpečuje aj propagáciu týchto výrobkov. Jedinečná marketingová kampaň uvedeného výrobku stála spoločnosť Beta 200 000 eur. Pomer uvedených špecifických nákladov spoločností Alfa a Beta je 3:1. Výrobcovia iných prístrojov schopných diagnostikovať vírusové ochorenie dosahujú rentabilitu nákladov 20 %. Nezávislí predajcovia týchto prístrojov dosahujú rentabilitu tržieb 10 %. Ďalšími doplňujúcimi údajmi v tejto súvislosti sú: celkové výrobné náklady spoločnosti Alfa na výrobu prístroja boli 1 000 000 eur, spoločnosť Beta dosiahla tržby z predaja tovaru pri predaji prístroja nezávislým osobám vo výške 2 000 000 eur. Ostatné údaje a výpočet ceny zodpovedajúcej princípu nezávislého vzťahu s použitím metódy delenia zisku sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Metóda čistého obchodného rozpätia

Metóda čistého obchodného rozpätia je v zákone o dani z príjmov popísaná v § 18 ods. 3 písm. b). Metóda čistého obchodného rozpätia patrí medzi metódy transferového oceňovania, ktoré vychádzajú z porovnávania zisku. Metóda čistého obchodného rozpätia skúma čistý zisk v pomere k príslušnému základu, ktorý daňovník realizuje z kontrolovanej transakcie.

„Metóda čistého obchodného rozpätia vychádza z obvyklého čistého zisku v pomere k základu.“

Pri metóde čistého obchodného rozpätia by ukazovateľ čistého zisku daňovníka z kontrolovanej transakcie mal byť v ideálnom prípade stanovený podľa ukazovateľa čistého zisku, ktorý rovnaký daňovník dosahuje v porovnateľných nekontrolovaných transakciách. A kde to nie je možné, môže sa čistý zisk stanoviť podľa toho, aký by bol dosiahnutý nezávislou osobou v porovnateľných transakciách. V každom prípade sa vyžaduje vykonať funkčnú analýzu kontrolovaných a nekontrolovaných transakcií, aby sa stanovilo, či sú tieto transakcie porovnateľné.

Príklad na aplikáciu metódy čistého obchodného rozpätia

Spoločnosť Alfa a spoločnosť Beta sú závislými osobami, a spoločnosť Gama je voči týmto spoločnostiam nezávislá. Spoločnosť Alfa predáva závislej osobe, spoločnosti Beta, tovar za cenu 5 000 eur. Spoločnosť Beta tento istý tovar ďalej predáva nezávislej osobe, spoločnosti Gama, za cenu 10 000 eur. Spoločnosti Beta okrem obstarávacej ceny v súvislosti s nákupom a predajom tohto tovaru vznikli aj ďalšie prevádzkové náklady vo výške 2 000 eur. Čisté obchodné rozpätie (čistý zisk) spoločnosti Beta z transakcií nákupu a predaja tovaru tak bolo 3 000 eur (10 000 eur – 5 000 eur – 2 000 eur). Vo vzťahu k tržbám z predaja tovaru bolo čisté obchodné rozpätie (čistý zisk) spoločnosti Beta 30 % [(3 000 eur / 10 000 eur) x 100]. Nezávislí predajcovia v porovnateľných transakciách za porovnateľných okolností však dosahujú čisté obchodné rozpätie (čistý zisk) vo vzťahu k tržbám vo výške len 10 %. Výška čistého obchodného rozpätia (čistého zisku) spoločnosti Beta zodpovedajúca princípu nezávislého vzťahu by tak mala byť vo výške 1 000 eur (10 % z 10 000 eur). Analogicky by potom cena zodpovedajúca princípu nezávislého vzťahu, za ktorú spoločnosť Beta nakupuje tovar od spoločnosti Alfa, mala byť 7 000 eur [10 000 eur (predajná cena nezávislej osobe) – 2 000 eur (skutočné prevádzkové náklady) – 1 000 eur (primerané čisté obchodné rozpätie)].

The post Metódy transferového oceňovania appeared first on profitransferoveocenovanie.sk.